JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu

Pred pár dňami som sa zobudil do ďalšieho dňa poznačeného novým hrozným obvinením príslušníkov mierových síl slúžiacich v ...

[Parfait Onanga-Anyanga]

Ako nehladovať cez krízu

Kríza žánru | Autonómna zóna | Juraj Mesík | 16.07.2012

_ma_small

Po nedávnom rozhovore o kríze a jej dôsledkoch pre náš život uverejnenom v týždenníku Život a na portáli Britské listy sa na mňa obrátilo viacero čitateľov s otázkou ako majú robiť zásoby potravín. Asi lepšie ako odpovedať každému zvlášť je napísať na túto tému článok, o čo sa týmto pokúšam.

V prvom rade musím jasne povedať že nie je mojim záujmom nikoho presviedčať, aby veril môjmu odhadu ďalšieho vývoja a aby konal tak, ako si ja myslím, že je rozumné konať. Každý má vlastnú hlavu a schopnosť analyzovať dáta, a každý z nás nesie vlastný diel zodpovednosti za seba, svojich blízkych a komunitu. Moje slová sú určené pre tých, ktorí zvažovaním o dostupných faktoch sami dospeli k záveru, že riziká ďalšieho vývoja sú tak vysoké, že postupy na ktoré sme si ako jednotlivci a spoločnosť zvykli za uplynulé polstoročie už nie sú primerané a dostatočné.

Adaptácia na zmenenú budúcnosť bude nevyhnutne komplexná, ale potravinová bezpečnosť bude jej významnou súčasťou. V dejinách to tak vždy bolo, len skúsenosť posledných dvoch - troch generácii s vždy plnými obchodmi v Európe, Severnej Amerike a v pár ďalších oblastiach sveta túto historickú skutočnosť potlačila. V Európe, USA a inde v bohatom svete je dnes veľká väčšina mestského obyvateľstva, ale aj značná časť vidieka, úplne závislá na nepretržitom plynulom zásobovaní potravinami. Akumulovať ich zásoby tak, aby rodina prežila zimu, bola v miernom podnebnom pásme tá najzákladnejšia zásada a nevyhnutnosť po celé tisícročia: správať sa inak – čo je dnes štandard - je len veľmi súčasný fenomén. Je možný len za predpokladu plynulého fungovania bankového systému, zásobovania pohonnými hmotami a energiami, dopravy, distribúcie a niektorých ďalších subsystémov. Stabilita a funkčnosť tohto komplexu je tak silná, ako je jej najslabší článok – kto má chuť a záujem hlbšie pochopiť zraniteľnosť globálneho finančného systému a dodávateľských reťazcov fungujúcich na doraz vo veľmi efektívnom ale aj veľmi zraniteľnom  systéme „just-in-time-delivery“, má možnosť začítať sa napríklad do čerstvej štúdie Davida Korowicza z FEASTA

Pokiaľ sa tento komplexný systém naruší, zastaví alebo zrúti, budú obchody s potravinami prázdne behom hodín, maximálne pár dní. V USA som takéto situácie zažil niekoľkokrát, keď ľudia pred avizovaným príchodom hurikánov veľké supermarkety s potravinami doslova vybielili. Po hurikánoch sa zásobovanie vždy pomerne rýchlo obnovilo, pretože do zasiahnutého územia začali skoro po prechode búrky prúdiť energia, palivá a zásoby z okolia. V prípade systémového kolapsu sa to ale nestane tak skoro. Pokiaľ by stav kolapsu trval viac ako jeden-dva týždne, bola by časť z napáchaných škôd nevratná.

Mnoho rodín dnes nemá doma skoro žiadne zásoby potravín – sám som kedysi patril k takým ľuďom. Ak sa vyprázdnia obchody, títo ľudia pocítia hlad behom pár dní. Dospelý a dostatočne živený človek môže vydržať o hlade v závislosti od nutného výdaja energií, teploty prostredia a zásob tuku a svalov aj niekoľko týždňov, ale chorí, starí a deti sú omnoho zraniteľnejší. Stará múdrosť hovorí, že od chaosu delí civilizáciu len sedem (alebo deväť?) jedál. Nemám to overené, ale nedávno som kdesi čítal, že Švajčiarsko, jedna z najstabilnejších a najbohatších krajín sveta, vraj má zákon , ktorý občanom ukladá mať doma zásoby potravín aspoň na týždeň alebo dva.

Jeden dôvod pre vytváranie zásob potravín je teda riziko systémového kolapsu zásobovania, od ktorého všetci závisíme. Ako je takýto kolaps pravdepodobný si netrúfam odhadnovať, teoreticky aj prakticky je však možný.

Druhý dôvod, prečo sa niekto môže rozhodnúť začať si doma vytvárať zásoby potravín je jednoduchá finančná úvaha: dnes je to omnoho efektívnejší spôsob sporenia, ako držať peniaze v bankách, kde vám na ne dnes dajú 2-3%-ný úrok, možno ani ten. S rastúcou populáciou, rastúcou cenou ropy a palív a s  úrodami klesajúcimi v dôsledku globálneho otepľovania a klimatických extrémov považujem za prakticky isté, že cena potravín bude rásť rýchlejšie ako o 3% ročne. Môžem sa mýliť, ale osobne sa domnievam, že ceny potravín porastú omnoho rýchlejšie. Ruská tepelná vlna v lete 2010 a neúroda, ktorú spôsobila (pokles úrody pšenice v Rusku z 90 na 60 miliónov ton) prispela k tomu, že globálne ceny potravín stúpli behom pár mesiacov o zhruba 40%. Horúce leto 2012 zníži úrodu nielen na malom Slovensku, ale aj v USA aj v Rusku, v dvoch krajinách, ktoré majú z hľadiska svetových cien potravín zásadný význam. Existujú veľmi pádne dôvody predpokladať, že ďalšie letá a neúrody môžu byť ešte omnoho horšie.

Ak mám teda držať úspory povedzme v sume 1000 eur v banke na účte, alebo aspoň za časť z nich nakúpiť zásoby trvanlivých potravín, z hľadiska efektívnosti investície je „b“ správna odpoveď. Takto investované prostriedky plnia navyše aj úlohu poistky pre prípad, že by sa veci vyvíjali naozaj zle a došlo by či už ku globálnemu  finančnému kolapsu, alebo k výraznej inflácii a devalvácii hodnoty eura, krachu banky kde máte uložené peniaze a k podobným nie nereálnym – v prípade inflácie dokonca nevyhnutným – procesom.

Takže ako zásoby potravín vytvárať? Vaša stará mama môže byť v tejto oblasti väčší expert ako som ja, ale dovoľte mi podeliť sa s vami o moje limitované skúsenosti. Všetky tipy od skúsenejších uvítam.

V prvom rade začnite dnes a robte to postupne - nerobte paniku. Platí tu, že je lepšie začať o rok skôr, ako o deň pozdejšie. Keď do jesene každý týždeň urobíte jeden - dva väčšie nákupy do zásob, mali by ste byť pred zimou v trochu lepšej pozícii na zvládanie prípadnej havarijnej situácie. Rozloženie nákupov v čase vám tiež dáva možnosť vystihnúť rôzne zľavy v obchodoch, čo u menej majetných ľudí nie je bezvýznamné.

Kupujte potraviny s dlhou záručnou dobou – každý výrobok ju má povinne uvedenú.

Založte si databázu čo máte – čo, koľko, v akých baleniach, aká je uvedená záručná doba, kde máte čo uložené. Umožní vám to konzumovať alebo darovať potraviny skôr, ako vyprší ich expiračná doba. Je ale dobre vedieť aj to, že skutočná trvanlivosť dobre uskladnených (v suchu, chládku, tme) konzerv alebo jedlých olejov môže byť o roky dlhšia ako je uvádzaná na obale, takže ak by šlo naozaj do tuhého, mnohé produkty môžu byť konzumovateľné omnoho dlhšie ako je na nich napísané. Je to čosi ako bezpečnostný koeficient.

Všímajte si uvádzané zloženie výrobkov. Ak nie ste vegetarián/ka a kupujete ako zdroj bielkovín a tukov aj mäsové konzervy, v niektorých je skutočný obsah mäsa 10%, v iných 50% alebo aj viac. Podobne vás môže pri nákupe olejov zaujímať obsah polynenasýtených mastných kyselín atď.

Čo nakupovať? To samozrejme záleží od vašich osobných preferencií a od zloženia rodiny: ak napríklad vaše deti denne vypijú 2 litre mlieka a vy ich od toho neplánujete odvychovať, potom potrebujete adekvátnu zásobu mlieka – na mesiac to znamená buď 5 kartónov (po 12 litroch) trvanlivého mlieka, alebo adekvátne množstvo kondenzovaného. V zásade ale v zásobách potrebujete mať zmes sacharidov, bielkovín a tukov. Ak ich dokážete obohatiť o vitamíny, stopové prvky a ďalšie dôležité zložky potravy, je to bonus – lepšia cesta k nim ale môže byť pestovanie zeleniny a ovocia na záhradkách, v skleníkoch, na balkónoch alebo priamo v bytoch.

Správne zloženie zásob potravín je veda a umenie, ktorá má dlhú históriu. Počas kolonizácie Západu USA v polovici 19. storočia napríklad tiahli osadníci na vozoch ťahaných koňmi po trase zvanej Oregon trail. Putovanie po 2000 míľ dlhej Oregon trail trvalo okolo 6 mesiacov a na každú dospelú osobu sa odporúčali takéto zásoby. Na Oregon trail sa ale dalo čo-to uloviť alebo vymeniť s Indiánmi, preto je zaujímavé pozrieť sa na zlatú horúčku na Aljaške, slávny Klondike, kde takéto možnosti boli obmedzené. Zlatokopom cestujúcim na sklonku 19. storočia na Klondike boli odporučené také zásoby, aby bol každý jednotlivec jeden rok úplne sebestačný. Tu je zoznam pre inšpiráciu . Berte tieto zoznamy len ako malý výlet do histórie. V našom prípade je situácia v mnohých smeroch odlišná a jednoduchšia. Uvažujeme skôr o statických zásobách, ako o putovaní na rozpálených vozoch alebo mrznúcich saniach, náš energetický výdaj je omnoho nižší, metódy skladovania a konzervovania omnoho modernejšie – pred érou plastov boli napríklad možnosti na vodotesné a vzduchotesné skladovanie potravín veľmi obmedzené.

Na základe vlastných analýz jeden z mojich priateľov ktorý si neželá byť menovaný vypracoval takýto doporučený zoznam. Sám upozorňuje, že nejde o nutrične úplne balansovanú výživu – ako hovorí samotný názov tabuľky, ide o núdzový režim, ktorý by bolo počas vegetačnej sezóny potrebné dopĺňať zeleninou a ovocím ako zdrojom vitamínov a ďalších mikronutrientov. Údaj za rok vám dá rýchle orientačné číslo koľko čoho zhruba potrebujete pre priemernú 4-člennú rodinu na 3 mesiace.


Zásoba potravín v núdzi / 1 osoba






počet dní

1

7

14

28

2 mesiace


6 mesiacov

1 rok

obilie, zemiaky

0,40kg

2,80kg

5,60 kg

11,20 kg

22,5 kg


67,5 kg

135 kg

voda

1L

7L

14L

28L

60L


180L

365L

strukovina 0,2kg

1konzerva

7konzerv

14konzerv

28konzerv

60konzerv


180konzerv

365konzerv

salko 0,1kg

0,25 konzervy

1,75konzervy

3,5konzervy

7konzerv

15konzerv


45konzerv

90konzerv

tuk

0,1L

0,7L

1,4L

2,8L

6,0L


18L

36,5L

cukor

0,08 kg

 

 

2,5 kg

 


 

 

vajcia

0,57 kusov

 

 

16 kusov

 


 

 

ovocie

0,21 poharov

 

 

6 poharov

 


 

 

so 0,4kg

0,25 konzervy

1,75konzervy

3,5konzervy

7konzerv

15konzerv


45konzerv

90konzerv


Všimnite si napríklad, že ako jednotku strukoviny počíta 200 gramovú konzervu – veľa druhov fazule, hrášku alebo šošovice je ale na trhu v cca 400 gramových baleniach. Podobne je to s kondenzovaným mliekom, či už sladeným, alebo nesladeným.

Tento základný zoznam si môžete spestriť podľa vlastného uváženia o niektoré ďalšie dlhodobo skladovateľné potraviny ako sú tvrdé bezvaječné cestoviny (špagety, kolienka, tarhoňa atď.) alebo poživatiny, bez ktorých sa síce žiť dá, ale spríjemňujú nám život, dajú sa dostatočne dlho skladovať a radi by sme si ich aspoň sviatočne alebo s priateľmi dopriali aj keď bude horšie. Také sú napríklad káva (zrnková aj instantná) či kakao.

Zmienený priateľ pripisuje veľkú cenu soli: človek ju bežne nemusí veľmi používať priamo, pretože je už obsiahnutá v mnohých polotovaroch, ktoré používame. V budúcnosti ich nemusíme mať k dispozícii a naopak potreba soli v horúcich letách bude stúpať. Pár kíl soli v zásobách sa naozaj môžu hodiť. Navyše je to dôležitý konzervačný prípravok.

Na záver mi dovoľte jednu poznámku na tému morálnosti či amorálnosti zásobovania sa potravinami. Nedávno mi jedna budúca mamička v diskusii naznačila čosi v tom duchu, že robiť zásoby je vlastne amorálne a sebecké a obalila to do otázky „ a čo budete robiť, keď k vám príde matka s hladnými deťmi a bude od vás pýtať jedlo?“ Už sa žiadalo len dodať „ty sviňa vypočítavá“...

Odpoveď je v princípe jednoduchá: ak taká situácia nastane, budete sa rozhodovať, budete vystavení morálnej dileme a buď sa rozhodnete ubrať vlastným deťom a dať cudzím, alebo nie, a možno budete ďalej žiť s otázkami alebo výčitkami svedomia. Tváriť sa ale, že ten amorálny je v tomto kontexte ten, kto sa na krízu pripravoval a morálny víťaz je ten, kto na svoju rodinu kašlal, lebo ani v televíznych správach, ani vo Farmárovi, ani v Paradise Islande, ani v inej „show“ mu to tie silikónové bábky nepovedali, je úplne scestné.

Tým, že budete mať v čase prípadnej potravinovej krízy zásoby, nebudete prispievať k panike a chaosu keď vypuknú. Nebudete nútení súťažiť o zvyšky dostupného jedla so zrazu vydesenými spoluobčanmi obliehajúcimi obchody. Nebudete konkurovať onej hladnej matke s hladnými deťmi tým, že po tej ulici budete so svojimi deťmi blúdiť aj vy. Naopak, budete mať dokonca možnosť pomôcť jej. Či ju využijete, alebo nie, bude záležať od kontextu a mnohých zvažovaní - nie je ale absolútne nič morálneho na tom, byť nepripravení.

To, že väčšina ľudí bude na takúto situáciu nepripravená bude zlé, ale nie je v silách jednotlivca plošne to zmeniť. Tomu by mohla napomôcť, tak ako vo Švajčiarsku, zorientovaná vláda – ale kde môže dezorientovaný národ vziať zorientovanú vládu?

Čím viac ľudí a čím solídnejšie bude pripravených, tým väčšiu šancu na prekonanie takejto krízy bude mať aj celá spoločnosť.

A už naozaj na záver: bez väčšej miery sebestačnosti v pestovaní potravín od úrovne domácnosti to pre väčšinu ľudí naozaj dlhodobo nepôjde. Čím skôr začnete niečo sami pestovať – hoc aj paradajky alebo špenát v črepníkoch - tým lepšie pre všetkých.

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 148 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 27.07.2012 (el_lambada)

Diskusia k článku obsahuje 30 príspevkov


Video



Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist