O médiách sa vždy tvrdilo, že sú veľmocou. O novinároch by teda malo platiť, že majú nielen moc, ale aj tomu úmernú cenu. Zdá sa však, že je tu veľký nepomer.

V slobodnom svete je novinár skôr „otrok na textových poliach“ a v tých neslobodných má takú vysokú cenu, že ho to, čo píše, stojí až život. V oboch prípadoch však bývajú obvykle mizerne platení.
Výnimočným okamihom satisfakcie by teda malo byť novinárske ocenenie v medzinárodnej súťaži. Vďaka rakúskej agentúre APA a Bank Austria Creditanstalt takú cenu pre novinárov strednej Európy vyhlasujú už tretí rok. Veľmi záslužný čin, najmä ak sa rozhodli zasvätiť tohtoročný slávnostný večer vyhlasovania víťaza (ďalší traja dostali diplomy na fajnovom papieri) nedávnej násilnej smrti ruskej novinárky Anny Politkovskej.

Jej prípad je obzvlášť smutným pripomenutím, že život novinára v Rusku nemá žiadnu cenu. Sama Politkovská upozorňovala na prípad jej kolegu, ktorého zavraždili obzvlášť diabolským spôsobom. Otrávili ho totiž tekutinou obsahujúcou vysokorádioaktívny kobalt. Zomieral desať dní a za ten čas mu odpadla všetka koža z tela. Každý dotyk bol pre neho novou tortúrou, jeho smrť bola rafinovaným umučením. Ani Politkovskú nezabili len tak. Vrah vystrieľal päť guliek postupne tak, aby vedela, že zomrie, ale aby nezomrela hneď. Bola už treťou obeťou z  Novej Gazety, posledných nezávislých novín Ruska po prevzatí moci putinovskou klikou z bývalej KGB.
No je tu ešte smutnejší a nespomínaný fakt. Politkovská napísala ŠESŤSTO článkov, v ktorých odhaľovala obludné pozadie čečenskej vojny, vďaka ktorej Putin prišiel k moci a aj sa pri takmer neobmedzenej moci drží. Znovu a znovu vytrvalo upozorňovala na korupciu, neschopnosť vládnych orgánov, trestuhodný despotizmus chorého režimu. Za svoju odvahu dostávala medzinárodné ceny. No v Rusku jej články takmer nečítali, nechceli čítať. Nielen hladová masa, ale ani inteligencia a hlavne novozbohatlíci nechcú počuť nič o tom marazme. Prestal ich zaujímať osud cudzích, každý deň bojujú o vlastný. Preto si Putin mohol dovoliť cynický bonmot, keď povedal, že súčasnému ruskému režimu viac ako Politkovskej články uškodila jej smrť. Príliš draho vykúpené uznanie demokrátora.

Organizátori večera sa pýtali prítomných ocenených, čo by mal západný svet urobiť pre to, aby sa podobné osudy neopakovali. V prípade Ruska je to otázka skôr rečnícka, ale v strednej Európe možno začať aj celkom nepateticky. Namiesto apartmánu v superdrahom hoteli pre nositeľov diplomov dať im radšej tie peniaze ako cenu. Postarať sa o to, aby dostali na mieste preplatené cestovné výdaje a nemuseli sa o ne prosiť dodatočne, pretože v tej noblesnej organizátorskej dvojici si na to proste nikto nespomenul. A hlavne – šťastný víťaz, zaslúžilý bosniansky novinár, si od údajne najexpandujúcejšej rakúskej banky v strednej Európe odniesol 5000 eur. Takú sumu dnes už dáva aj vcelku neznáma nadácia v Bratislave ocenenému autorovi slovenskej knihy.
A keď som sa z noblesnej oslavnej recepcie (ktorá stála niekoľkonásobne viac ako tá novinárska cena) konečne dostal do hotela, pustil som si náhodou nejaký rakúsky televízny program. Okolo polnoci v ňom polonahá statná deva (s veľmi dobre vyvinutou nahou hruďou) ponúkala v telefonickej súťaži okamžite 7300 eur za nejakú smiešnu jednoslovnú odpoveď. Škoda, že som to zapol tak neskoro, mohol som konečne niečo poriadne vyhrať...

Gustáv Murín