Počas piatich letných dní roku 1999 sa v severozápadnom americkom meste Seattle s najväčším počtom samovrážd na svete zrodil nový druh odporu. Desiatky tisíc ľudí sa zorganizovali cez internet a prišli povedať Svetovej obchodnej organizácie, že nesúhlasia s jej svetovou hospodárskou politikou.

Debutujúci režisér Stuart Townsend sa pokúsil načrtnúť rozpoloženie ochrancov sekvojových lesov, ohrozených korytnačiek, alebo Lekárov bez hraníc, ktorí  prišli presviedčať farmaceutické korporácie o potrebe lacných liekov. Realisticky ukázal  zúfalstvo afrických aktivistov, ktorým dnes každý, najnovšie aj americký prezident Barack Obama nahovára, že nie drancovanie ich prírodného a ľudského bohatstva, ale korupcia, sú dôvodom, prečo polovica Afriky nemá prístup k pitnej vode, strave a liekom. Townsend natočil euforizujúci film o tom, že treba veriť zmene. Že ak si dobrým aktivistom, vydržíš aj slzotvorný plyn, aj väzenie, dokonca sa zaľúbiš do mladej revolucionárky s rozpustenými vlasmi a veľmi radikálne natiahnutým tričkom. Že vlastne demonštrácia je spoločenská udalosť, na ktorú idú páni v palestínskych šatkách a dámy s o číslo väčšími vestami Bundeswehru alebo v pončách upletených pamätníčkami Che Guevaru v bolívijskej džungli.  

Slávny americký spisovateľ  Gore Vidal vravieval že americká fašistická strana má  dve krídla - demokratické a republikánske. Zrod anti-globalistického hnutia v Seattli je výsledkom politiky prezidenta Clintona, ktorého administratíva tlačila na vedenie mesta, aby proti demonštrantom povolala robocopov z Národnej gardy a vyhlásilo výnimočný stav. „Ak sa tak nestane, prezident nepríde,“ hovorí šéf tajnej služby do telefónu primátorovi mesta. Rovnakými slovami sa vyhrážal v 80. rokoch v levickom okrese stranícky tajomník, ktorému sa zdalo, že robotníci stavajú jeho dom pomaly. „ Neprednesiem prejav na prvého mája,“ povedal.  

Clinton nakoniec prišiel, WTO samozrejme skrachovalo, aktivisti sa zaľúbili a možno dnes majú  aktivistické deti, ktoré jedia bio.

Desať rokov po zrode globálneho hnutia odporu voči diktátu korporácii a nikým nevolenej WTO máme krízu. Hnutie sa premenilo na radikálny koncept, ktorého sa obávajú aj predstavitelia G8, ktorí sa nedávno stretli v taliansku. Radikálny Black blok vytlačil z ulíc Štrasburgu počas aprílového summitu NATO políciu, zamestnanci nemeckého a francúzskeho Continentalu sa dnes bránia na manifestáciách slzným plynom a sú oblečení drsnejšie ako ich deti, ktoré stoja oproti nim s rozkazom brániť kapitalizmus. Nepokojov sa politici boja viac, ako chrípky.  

Filmu sa dá všeličo vytknúť. Napríklad jeho tragický pokus o kompromis, ktorého aktérom je policajt (Woody Harrelson). Policajt má manželku (Charlize Theron). Manželka je tehotná. Iní policajti udrú tehotnú manželku do brucha, následky si vieme predstaviť. Autor chcel zrejme vyslať nejaké posolstvo o tom, že všetci sme obeťami násilia. No do fiktívnej zložky o policajtovi a hlbokej premene jeho vzťahu obsadil hviezdy. Chvíľami máme pocit, že by sme im mali nejako pomôcť, ponúknuť chatku na Donovolach, nech zabudnú nato, že mlátili ľudí. Režisér sa stal obeťou hollywoodskej fabriky na storytelling - teda rozprávanie príbehu. No politiku vedeli rozprávať naposledy islandskí básnici a Homér, odvtedy každý pokus, vrátane tohto zlyhal.  

Vzbura v Seattle (Battle in Seattle, nemecko- kanadsko-americká koprodukcia, 99 minút, 2007, slovenská premiéra 9.7.2009)

Réžia/ Scenár: Stuart Townsend

Kamera: Barry Ackroyd

Strih: Fernando Villena

Hudba: One Point Six

Hrajú: Martin Henderson, Michelle Rodriguez, Woody Harrelson, Charlize Theron, André Benjamin, Ray Liotta, Rade Serbedzija 

Distribútor a foto: Palace Pictures

Recenzia vyšla v týždenníku Žurnál 30/2009.