Hoci sa to nezdá, náboženskí fanatici a s nimi tiahnuci zástancovia „posvätnosti“ života sú v podstate najhorlivejšími zástancami evolúcie. Dizajn? Síce božský, ale vôbec nie inteligentný. Títo vždy pripravení, bojachtiví ochrancovia nedotknuteľnosti prirodzených procesov svojimi činmi a slovami neprestajne dokazujú, že prírode (a najmä jej údajnému bradatému šéfovi na nebesiach) dôverujú bezhranične. (Pokúša ma povedať, že: bezočivo.) Veď príroda nakoniec všetko vyrieši, ľudská veda nech len pekne v kúte pokorne čupí a čuší.

Zdá sa, že stále odmietame prijať jednoduchý fakt: aj to, čo vytvoria veda a priemysel je v konečnom dôsledku len a len prírodným produktom. Človek je predsa „produkt“ prírody. Či nie? Keby sme prírode nevyhovovali, tak tu jednoducho nie sme a nemohli by sme (vďaka svojej úžasnej vede) zasahovať do prírodných dejov. (Či príroda nemá o koliesko viac – to je už iná otázka.) Delenie vecí a javov na umelé a prirodzené jednoducho neobstojí. (Asfalt, plasty a gynekologické náčinie na vykonávanie potratov sú vyrobené z toho, čo nám dáva príroda. A môžete vziať jed na to, že Starý v nebi to odklepol.) A rovnako neobstojí ani bezhraničný optimizmus, ktorí verí, že evolúcia pracuje v náš prospech a že dajako už len bude.

Práve skutoční znalci evolučných teórií si – na rozdiel od fundamentalistických zoskupení, ktoré evolučnú teóriu navonok síce neznášajú, no súčasne sa na ňu spoliehajú, veď odmietajú „umelé“ prerušenie tehotenstva a úsilie genetického výskumu o odstraňovanie dedičných porúch – čoraz väčšmi uvedomujú, že príroda nemusí byť neomylná a evolúcia nie je hollywoodský príbeh so šľahačkovou tortou happy endu. Zdá sa, že ani bradatý na nebesiach nevie všetko a rohatý v pekle si tiež nechal niečo pre seba.

Aj evolučné teórie majú svoj Augiášov chliev zaprataný mýtickými poverami. Spomeniem niekoľko: všetka fauna a flóra je výsledkom adaptácie a prirodzeného výberu; evolúcia sa vyznačuje neobmedzenou tvorivosťou; prirodzený výber vedie vždy k väčšej komplexnosti a dokonalosti... Ak napríklad kresťania veria, že do pokusov v „božom laboratóriu“ sa nepatrí zasahovať, pretože boh vie najlepšie, čo a ako ďalej, zbližujú sa nechtiac s marxistami, ktorí kedysi prisahali na špirálovitý vývoj smerujúci k čoraz vyššej dokonalosti.

Naivný strach pobožných konzervatívcov z toho, že vedci by mohli bohu fušovať do jeho džobu nadobúda zavše groteskné podoby. Napríklad na stránkach najznámejšieho slovenského konzervatívneho obrázkového magazínu dal dvorný novinár priechod svojmu strachu z eugeniky, keď napísal, že „ani liberálnejšie založeným ľuďom by nemalo byť ľahostajné, že vládne dokumenty píšu nasledovníci Margarety Sangerovej“.  

Kto bola Margaréta Sangerová? Šéfka niekdajšej Americkej ligy pôrodnosti, zakladateľka neskoršej Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Kontrolovať pôrodnosť? Plánovať rodičovstvo? To muselo autora vyššie citovaných slov dosť podráždiť. Ako aj to, že Sangerová sa netajila so svojím cieľom oslobodiť ľudstvo „od tyranie kresťanstva a kapitalizmu.“ (Iba tak v zátvorke sa pýtam: Môžu naozaj všetky kapitalistické režimy a kresťanské cirkvi naskutku a na Bibliu odprisahať, že ich mocenské štruktúry neobsahujú prvky tyranie?)

Vyzerá to tak, že civilizácii opierajúcej sa o „hodnoty“ kresťanstva a kapitalizmu vlastne vyhovuje, ak sa narodí všetko, čo je počaté. Asi čerta má záležať na tom, koľko narodených príde na svet do brlohov chudoby a koľkí budú zdegenerovaní, zdeformovaní. Veď v rámci nebeského zákona „boh dal, boh vzal“ dajako len bude.

Ak by teda v blízkej budúcnosti bolo všetko podľa zbožných predstáv konzervatívnych fanatikov, svet by (zanedlho) doslova zaplavil menej hodnotný genetický materiál živoriaci a ďalej sa reprodukujúci v nezávideniahodných podmienkach. Profesor MUDr. Zdeněk Mařatka,DrSc. v jednom rozhovore povedal: „Z hlediska eugeniky lidstvo na sobě páchá sebevraždu tím, že neodstřihuje svoje shnilé větve. Osoby s vrozenými defekty tělesnými i duševními se udržují při životě, nechávají se rozmnožovat s genetickými vadami a celé lidstvo na to doplácí.  Lidský genom se postupně kazí. (...) Avšak humanismus požaduje pro každého právo na život a dnes je nemyslitelné uplatňovat v tomto ohledu zásady eugeniky.“

Že toto všetko začína zaváňať fašizmom? Asi áno, veď keď človek má na zreteli to, aby podľa možnosti prichádzali na svet zdraví ľudskí jedinci – tak to je už fašizmus. Čo si budeme hovoriť: kult zdravia je vlastne fašistický vynález.

Hovorí sa, že aj v pozadí ezoterických škôl pozitívneho myslenia fungujú pohnútky podobné fašistickým: vlastne každý pozitívny „plán“ je fašistický, lebo veď aj fašisti mali len dobré úmysly: „nápravu“ ľudskej rasy. Maďarský psychológ a náboženský bádateľ Péter Popper vo svojej knihe Trasovisko – Hľadanie skrývajúcej sa duše píše: „Dejiny potvrdzujú, že v mene nenávisti boli vyvraždené milióny ľudí. Ešte viac sa však vyvraždilo v mene lásky.“ Ach, pravdaže: cesty do pekiel bývajú dláždené dobrými úmyslami. Takže asi aj ja by som mal stiahnuť chvost a prestať lamentovať.

Náš dnešný humanizmus, toto slepé, vylúpené a pokrytecké ľudomilstvo – berúce ohľady na „city“, na „prirodzenú túžbu“ mať deti aj u tých, u ktorých je viac než jasné, že privedú na svet mrzákov – je zrejme takisto súčasťou evolučného vývoja. Asi to tak má byť. Asi sa nemáme zaťažovať nuansami. Buďme radšej „jednotný“ a jednoduchý ako hovädzí dobytok. Veď dajako bude. Aj na tých jatkách, kam nás jedného dňa odvedú.

Súvisiace články:

• Je metafora postupom či situáciou intelektu alebo citu?
• MAROŠ SCHMIDT: OrnamEnd - Smrť a vzkriesenie ornamentu