Marxizmus je pre mnohých a žiaľ aj pre niektorých z radov jeho stúpencov postoj či skôr spôsob prejavu. Pre mňa je marxizmus viac... Je to „ veda oslobodenia pracujúcich“ ako ho charakterizoval Fridrich Engels, preto ho nechápeme ako spôsob analýzy textov a konfrontácii so sociálnymi demokratmi, ale ako nástroj k analýze sociálnych vzťahov.

Počas zostrujúcej sa globálnej ekonomickej krízy radikálne ľavicové sily neskrývajú svoju radosť, tak ako neskrývali svoju nevídanú radosť pravicové sily začiatkom deväť desiatich rokov minulého storočia z pádu socialistického systému vo východnej Európe a následne v ďalších krajinách sveta. Táto radosť v porovnaní s radosťou pravičiarov, ktorá sa v niektorých publikovaných predstavách o konci jednej dejinnej etapy, totálnej porážke socializmu a marxizmu a o nesmrteľnosti kapitálu a kapitalistickej výroby vystupňovala až do arogancie, je pochopiteľná.  Dôsledkami tejto arogancie a šialenstva  sú množstvá vojen, okupácií, ožobračovanie a vyhladovanie miliónov ľudí ako aj ničivé zdevastovanie životného prostredia. Avšak je nevyhnutné prejsť od emócií smerom k realite. Táto kríza i napriek jej rozmeru nebude pádom kapitalizmu ako systému. Je posilnením našej dôvery v analýzy marxizmu. Kríza je tu preto, že je úzko spätá zo štruktúrou kapitalistického systému založenom na vykorisťovaní a chamtivosti. Sme Tí, ktorí presadzujú alternatívy k tomuto systému deklarujúc zámer nahradiť ho niečím lepším, systémom, ktorý bude sociálnejší, spravodlivejší a ľudskejší. Veríme, že touto alternatívou je práve socializmus.

 Vzhľadom na doterajšie skúsenosti a poznatky získané počas súčasnej krízy na jeden strane a poučenia z našej minulosti počas budovania „reálneho socializmu“ na strane druhej, je nevyhnutné zastaviť sa pri kľúčových bodoch, ktoré by mali charakterizovať takúto spoločnosť cieľom ktorej je snaženie jej progresívnych síl - socializmus.

1ـ. úloha štátu: tak ako zlyhala koncepcia štátu založená na totálnom ovládaní ekonomiky do takej miery, že zasahovala do každej maličkosti, tak na vždy padla aj koncepcia štátu založená na tvrdeniach „ štát je zlý podnikateľ “, „ trh všetko vyrieši “ a štát je len správca dane“. Volanie po zásahu štátu do ekonomiky už nie je len ľavicovou výsadou. Ak to niečo znamená, tak to potvrdzuje naše tvrdenie o nenahraditeľnosti úlohy štátu v ekonomike. Je nevyhnutné varovať pred extrémom totality štátu v ekonomike, ktorá je už prekonaná minimálne v tom, že už nie je možné hovoriť o ekonomike vo vzťahu k jednej krajine. Teda už neexistuje niečo, čo sa dá napríklad charakterizovať ako slovenská  či česká ekonomika, ale existuje ekonomika na Slovensku alebo v Čechách.

Štát prostredníctvom svojho nevyhnutného monopolu nad podnikmi strategického významu zabezpečuje reálne dlhodobú rozvojovú stratégiu hospodárskej politiky. Trh je zo svojej podstaty neschopný podobnú stratégiu vyprodukovať. Od trhu, ktorý podľa všeobecne prijímanej ekonomickej teórie funguje efektívne iba v projektoch prinášajúcich zisk v krátkom čase. Nemožno očakávať, že sa postará aj o potreby verejné, medzi ktoré okrem iného patrí aj životné prostredie.

2. úloha trhu: skúsenosti ukázali, že trh má dôležitú úlohu, nie je možné ho ignorovať. Je to mechanizmus usporiadania vzniknutých prirodzených ľudských potrieb a ich uspokojení.sa tvoril historicky ako ekonomická a sociálna realita. Trh je socialistický, ak ústredná téma a cieľ trhových vzťahov a operácií  je človek.  A naopak, v prípade kapitalistického trhu dôraz a hlavný cieľ spočíva v dosahovaní ziskov.

To bolo jasne viditeľné aj na finančnej kríze a súčasnej svetovej hospodárskej kríze, kde trh šliapal vedľa a odklonil sa zo svojej dráhy,  zmrzačil a zničil mnohé odvetvia a stále spôsobuje veľké ľudské utrpenie. Otázka je, aké prirodzené ľudské potreby napĺňa špekulatívne obchodovanie na finančných trhoch?! Je to len chamtivá potreba aktérov zisku priamo a najrýchlejším spôsobom, bez námahy a najlepšie ďaleko od výrobného procesu. Inak ako vysvetlíme absurdné výkyvy cien ropy počas niekoľkých týždňov? Za zmienku stojí, že ceny potravín sa bláznivo zvýšili! Arogancia kapitalistického trhu spočíva vo vyhlásení, že éra  lacných potravín je preč!

Alternatíva tohto vývoja vôbec nespočíva v reforme finančného trhu, tak ako uvádzajú naši „bratranci“ z radov sociálnych demokratov, ale v zmene smerom k socialistickému trhu kde ústredná téma je sústredená okolo prirodzených potrieb samotného človeka všeobecne a námedzníka špeciálne.

 Formy vlastníctva: Socializmus je  prirodzený produkt vývoja ľudskej civilizácie. Tvorivosť ľudí nemá žiadne hranice. Preto je chybné obmedzovať socializmus do úzkych rámcov a hotových vopred pripravených receptúr. Socializmus znáša rôznorodosť a dokáže tolerovať veľkú pluralitu rôznych foriem vlastníctva. V socializme môžu vedľa seba existovať, príliš dlho, verejné, súkromné, individuálne, spoločné a družstevné formy vlastníctva. Môžu existovať  vlastníctva štátu, krajov, okresov, obcí, nadácií, náboženských obcí a iné. Je nevyhnutné v priebehu celého procesu spoločenského vývoja nájsť s náležitou podporou formy kolektívneho vlastníctva.

Politický systém: socialistický politický systém musí byť založený na organickom spojení socializmu s demokraciou. Politický pluralizmus, sloboda názoru, prejavu a presvedčenia, spolupatričnosť a rešpektovanie vôle voličov, právo na lepšie životné prostredie, právo na občianstvo, právny štát a rozdelenie právomocí a mnohé ďalšie hodnoty sú najväčším úspechom ľudstva v jeho dlhej histórii. Je nevyhnutné na nich trvať, prijať ich, podporovať a sústavne rozvíjať. 

 Alternatívna globalizácia: Pred radikálnou progresívnou ľavicou spočíva výzva v skúmaní marxizmu a v hľadaní racionálnych riešení pálčivých otázok našej doby, aby sme raz a navždy dokázali oslobodiť ľudstvo od kapitalistického spôsobu výroby. Globalizácia by mala pre nás znamenať ďaleko viac ako spontánna reakcia, nadstavba zjednocovania ľudstva a ľudskej civilizácie, tak aby sme zabezpečili:

1/ odstránenie prekážok a obmedzenie pohybu pracovných síl,
2/   prijatie medzinárodných štandardov pre meranie pracovných síl a tým pádom aj globalizáciu   minimálnej mzdy,
3/  globalizáciu ľudských práv a  rozvoj mechanizmov pre jeho realizáciu,
4ـ/ globalizáciu odzbrojenia, počnúc zbraňami hromadného ničenia. Tieto zbrane musia zmiznúť a to nielen z dôvodu vysokej ekonomickej nákladnosti a ich ničivých účinkov, ale aj pre spásu zvyškov barbarstva v ľudskej osobnosti.
5/ globalizáciu boja za ochranu životného prostredia a zachovanie planéty pre pokračovanie ľudského života.
6 / demokratizáciu medzinárodných vzťahov a vytvorenie globálneho systému založeného na rôznorodosti,  pluralizme a ľudskej solidarite.

Domnievame sa, že Globalizácia je stav pri ktorom dochádza k prechodu kapitalistického spôsobu výroby z globálneho kruhu výmeny a distribúcie, trhu a obchodu na globálny cyklus výroby a reprodukcie toho istého. Teda, fenomén globalizácie ako ho dnes poznáme  je začiatok globalizácie kapitalistickej výroby a výrobných síl, a tým aj kapitalistických výrobných vzťahov a ich rozširovanie vo všetkých vhodných miestach aj mimo spoločenstva  a krajín kapitalistického centra. Globalizácia nie je nevyhnutne kapitalistický jav, pretože to nie je vyjadrenie konkrétneho vzoru vo vývoji výrobných vzťahov. Je to iba  vyšší stupeň rozvoja výrobných síl, ktoré sa prejavuje vo vysokej produkcii. Je to nadstavba systému ktorý vládne, dnes je to kapitalizmus.

Súvisiace články:

• Ľavica je viac než humanistické moralizovanie
• Nezradil som ľavicu, ľavica zradila mňa