Špecializovaný odborný európsky magazín Music & Media priniesol informácie o trendoch v spotrebiteľskom správaní „konzumentov“ hudby. Bossovia veľkých vydavateľstiev (a k tomu aj filmových distribučných spoločností) musia s veľmi bledými tvárami hľadieť na digitálny svet. Internet a slobodný aj „slobodný“ prístup k hudbe či filmom predbehli všetky marketingové vízie z prelomu tisícročí.

Nový album či nový film je dostupný „zadarmo“ na sieti internetu často skôr, než sa ho podarí dostať do oficiálnej distribúcie. Viac než polovica mladých ľudí (v sledovaných krajinách západnej Európy a USA) do 18 rokov nebola v predajni s hudobnými nosičmi, v živote si nekúpila CD a napriek tomu má doma aktuálne hudobné nahrávky získané stiahnutím z internetu či „zálohovaním“ v MP3 a iných ľahko skladných a kopírovateľných formátoch. Navyše k „mladistvým“ hudobným pirátom sa pridáva stále viac ľudí, ktorí hľadajú na internete voľne stiahnuteľné súbory nielen aktuálnych albumov, ale hoci diskografií overených interpretov obľúbených pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi typu Beatles či Pink Floyd. Ale dnes nie je problém nájsť už aj špecializované záujmové stránky, z ktorých si stiahnete hoci komplet Stravinského diela, Mozarta či Phila Glassa.

Spasiteľ Ježiško

Podľa štatistických prieskumov klesá počet pravidelne kupujúcich hudobné nosiče a zostávajú tí, ktorí kupujú CD ako dar. Obrat predajní a vydavateľstiev je rozdelený na dve obdobia – deväť mesiacov tvorí necelých tridsať percent, od konca septembra do decembra sa udeje zvyšných sedemdesiat percent.  To, že vydavateľské domy ešte prežívajú – aj keď zisky stále viac pohlcuje promotion, reklama a neklesajúce honoráre superhviezd – vlastne spôsobuje zázračný Ježiško. CD je totiž super dar, pred darovaním si ho môžete stiahnuť do počítača a ak sa vám dar nepáči, spravíte si z neho tanierik pod šálku kávy. Rovnako popolavé tváre má filmový priemysel. Chcete nového Bonda? Na internete bol rýchlejšie ako v kinách. S českými titulkami si ho môžete stiahnuť, pravda, ak viete kde a s pomocou akých programov. Toľko (komentované) správy z Music & Media.

Pokazený žalúdok

Sloboda šírenia kultúrnych statkov má svoju odvrátenú tvár v bledých lícach vydavateľstiev, ktoré vidia pred očami strácajúce sa miliardy. O peniaze a autorské práva mi však ide v tejto chvíli až na druhom mieste.

To, čo hrozí pri extrémne liberálnom prístupe ku kultúrnym statkom „via internet“, je – pokazený žalúdok. Depresia z prevahy ponuky. Psychopatický pocit potreby „vlastniť“ všetko, obsesia získavania. Odrazu sa v počítačoch hromadia gigabajty filmov a hudby, ktorú poslucháč nepočúva, filmový fanatik nepozerá. Má len dobrý pocit, že ich vlastní, navyše „zadarmo“. A čo je zadarmo, je akési príjemnejšie. Problémom súčasného digitalizovaného sveta je akási nivelizácia, rozpad štruktúr estetického vnímania, demokratizácia konzumu vedúca k beznádeji z toho, čo všetko je odrazu nielen voľne prístupné, úžasne nekontrolovateľné. Na dosiahnutie „kultúrneho zážitku“ – pozor, nehovorím o novom  albume Robbie Williamsa, ale napríklad o koncerte Keitha Jarreta či nahrávkach Stevie Reicha – stačí vedieť trocha digitálnej reči. Vesmír voľného demokratického pohybu informácií (k filmovým, hudobným, softvérovým a herným sa už dostávajú aj knihy!) stačí prepadnúť fenoménu sťahovania v šedej zóne či až za hranicou zákona – ktorý chráni autorov a producentov a nie je na strane spotrebiteľov.

Nová kultúra

Internet, možnosti sťahovania filmov či hudby menia spotrebiteľské správania i estetické preferencie. Globálna kultúra naráža na akési ostrovčeky pozitívnej deviácie moderného globálneho sveta. Odrazu nie je problém nájsť komunity, ktoré diskutujú o tvorbe Briana Ena a poskytujú jeho diela na počúvanie. Môžete sa venovať čínskej opere, japonským elektronikom, čomukoľvek. Hoci sa vydavateľstvá snažia na internete ponúkať pesničky za doláre a eurá, zdá sa, že obchodovanie (aj keď vyjadriteľné v množstvách miliónov peňazí), má v alternatívnej kultúre slobodne šírených informácií naozaj zásadného konkurenta. Takého, ktorý si vyberá, hľadá a rozhoduje sa slobodne. A táto sloboda výberu je nebezpečne príťažlivá.

Odpovede na otázky nejestvujú, ochrana pred pirátmi sa skončila ako smiešna hračka v rukách kúzelníkov. Čiernym snom hudobných vydavateľstiev sú otrasy, ktoré cítia pod svojimi nohami. Dlhé roky budované chrámy ovplyvňovania vkusu a moci marketingových peňazí majú základy dávno podmyté. Praskliny na stenách sú neprehliadnuteľné. Zábavný priemysel sa momentálne vôbec nemá zábavne.

Martin Kasarda