Asi nie je náhoda, že dva z najvýraznejších filmov roku 2009 majú v názve deviatku. Nedávno malo v slovenských kinách premiéru juhoafrické etno sci-fi Dištrikt 9, ktorý pripomínal slovenský Luník IX. Po ňom sa vo všetkej diskrétnosti objavil animovaný film Číslo 9.

Zdá sa, že rok 2009 bol apokalyptický aj bez filmov 2012 a Avataru Jamesa Camerona, ktorý zavŕšil minuloročnú úzkostnú rozladenosť západného sveta.
Na rozdiel od filmu 2012, ktorý sa inými prostriedkami zaoberá podobnou témou, však už v Čísle 9 nie sme vydieraní hrozbou, či ľudstvo zanikne. V Čísle 9, ktoré sa volá podľa poslednej vyrobenej postavičky, je už ľudstvo nevydierateľné.
Číslo 9 je príbeh o postapokalyptickom svete bez ľudí, v ktorom život prežil len v deviatich drobných bytostiach. V posledných okamihoch vojny medzi strojmi a ľuďmi ich zhotovil geniálny vedec. Prvé deviatky písali starí Indovia a podobali sa na náš súčasný otáznik. Gréci verili, že existuje deväť Múz a John Lennon veril na Revolúciu 9. Napokon, život potrebuje na svoje dozretie deväť mesiacov.

Film mladého amerického režiséra Shanea Ackera produkoval Tim Burton a Timur Bekmambetov. Autor onirických animovaných filmov Nightmare before Christmas (Predvianočná nočná mora) a Corpse Bride (Mŕtva nevesta) bol prvou, krátkou verziou príbehu Čísla 9, nominovaného na Oscara, natoľko unesený, že mu schválil rozpočet takmer okamžite. V tandeme s autorom ruských démoniakálnych trilerov Nočná a Denná hliadka podporili dielo, ktoré už dnes môžeme pokojne označiť za pokračovanie Burtonovej fantastickej školy. Dôkazom toho je aj razantná hudba Burtonovho dvorného skladateľa Dannyho Elfmana, muža s rozprávkovým menom, ktorý dokáže svojimi orchestráciami prebudiť všetky rozprávkové postavy a postavičky.

Na rozdiel od fantazmagorickej krutosti Burtonovej Mŕtvej nevesty, adaptovanej podľa ruskej ľudovej rozprávky, sa však krehké postavy s titanským poslaním zachrániť život na Zemi nijako nepodobajú na gotické grimasy potulných cirkusantov.
Aj v Čísle 9, podobne ako v legendárnej videohre Medievil, inšpirovanej svetom Burtonovej estetiky, má život jemne zelenkastú koktailovú farbu, podobnú ektoplazme zo špiritistických seáns. Acker si od svojich majstrov zobral schopnosť vidieť svet v zrnku piesku, v ktorom sa podľa anglického vizionárskeho básnika Williama Blakea odzrkadľoval celý vesmír.

Film si však okrem obrazovej mechaniky krásy zničeného sveta všíma aj dôležité javy - že láska, súdržnosť a priamosť nevyhnutne patria k prirodzenému prostrediu nového života. A zdôrazňuje fakt, že ľudskosť, tak ako si ju predstavujeme, keď si spokojne hovoríme, akí sme dobrí, je tou najprenikavejšou vlastnosťou každého života. Že ním dokáže oživiť podľa renesančných filozofov akúkoľvek látku, akúkoľvek matériu, bez ohľadu na jej vulgárny charakter.

Čo bolo živé, je už mŕtve, prežilo iba oživené, nesprznené životom, vystavené pokániu vedy a nástrojom domácich škriatkov. Film je, samozrejme, aj kritikou slepej viery vo vedu a v technologický pokrok a niektorí pozorovatelia v ňom vidia náboženskú propagandu. Číslo 9 je však predovšetkým jemným článkom medzi feérickým svetom nevinnosti a poznaním, že odvaha je medzi ľuďmi, rovnako ako v spoločenstve handričkových golemčekov, najťažším poslaním.

Animovaný / Dobrodružný / Fantasy / Sci-Fi USA/Luxembursko, 2009, 79 min Réžia: Shane Acker Scenár: Pamela Pettlerová podľa príbehu S. Ackera Kamera: Kevin R. Adams

Súvisiace články:

• Scroogeova nočná mora