V nedávnom článku Temná budúcnosť a dnešné právo na hluk som spomínal film Cesta. Ktorýsi z reagujúcich upozornil na to, že v tomto filme (románe) nejde o kolaps civilizácie spôsobený preľudnením, ale katastrofou, presnejšie: tektonickými pochodmi.

Inak, pokiaľ viem, nikde v článku som netvrdil, že v dotyčnom diele šlo (v prvom rade) o problém preľudnenia. Naopak: nazdávam sa, že „posolstvom“ onoho diela mala byť myšlienka záchrany ľudstva, ľudskosti, teda myšlienka pokračovania „ľudskej“ civilizácie (za každú cenu). Pripomienka milého reagujúceho, ako i nedávne ničivé zemetrasenia na Haiti a v Chile ma inšpirovali k tomu, aby som sa k téme preľudnenia vrátil a usúvzťažnil ju so živelnými pohromami.

Prvé mesiace roka 2010 sú zatiaľ dosť bohaté na rôzne zemetrasenia, hurikány, záplavy. Zem sa dramaticky triasla na Haiti, v Chile, na Filipínach a na Taiwane. Menšie otrasy zaznamenali v Dánsku a Kirgizsku. Madeirou sa valilo bahno, Španielskom sa hnal hurikán s rýchlosťou 228 km/hod. V súvislosti so zemetraseniami denná tlač vytiahla termín Ohnivý kruh – odborné pomenovanie pre pacifickú oblasť, v ktorej sa odohráva 75% (podľa niektorých údajov až 90%) všetkých zemetrasení sveta. Obvod tohto kruhu tvoria krajiny ako Chile, Peru, Mexiko, Kalifornia, Japonsko, Filipíny, Taiwan, Indonézia. Ide teda o oblasti seizmicky značne aktívne. Nedávne zemetrasenie v Chile malo 8,8 magnitúda, kým to, ku ktorému došlo 2. marca 2010 na Filipínach, malo 6,1 magnitúda. O dva dni neskôr došlo k otrasom pôdy na Taiwane, tie mali 6,4 magnitúda. (Pre zaujímavosť uvádzam, že zemetrasenie o sile 6,5 magnitúda, pokladané už za veľké, rozkmitáva teleso Zeme.) Pozrime sa teraz na jednotlivé oblasti Ohnivého kruhu z hľadiska počtu obyvateľov.

Podľa najnovších údajov v Chile žije vyše 17 miliónov obyvateľov, v susednom Peru približne o desať miliónov viac. Mexiko – podľa vlaňajšieho sčítania ľudu – má 111 miliónov obyvateľov. (pričom výsledky sčítania ľudu spred desiatich rokov uvádzajú číslo 97,5 milióna -- žeby za ten čas došlo k takému nárastu?) Kalifornia je zas najľudnatejším štátom USA a má vyše 33 miliónov obyvateľov. Japonsko sa môže popýšiť viac než 127 miliónmi, Filipíny 90 miliónmi, Indonézia 229 miliónmi a Taiwan 23 miliónmi obyvateľov. Ešte zaujímavejšie bude – keďže ide o plochy menšie a hustejšie zaľudnené – keď sa pozrieme na mestá v týchto krajinách.

Napríklad Mexico City má 8,8 milióna obyvateľov, ak pripočítame aj priľahlú metropolitnú oblasť, tak to bude vyše 21 miliónov. Lima, hlavné mesto Peru, je domovom pre 8 miliónov obyvateľov. Najväčšie kalifornské mesto Los Angeles má síce 3,8 milióna obyvateľov, no ak sa započíta aj obyvateľstvo aglomerácie, vyjde nám číslo 17 miliónov. Na tektonicky nepokojnom kalifornskom pobreží však leží aj ďalšie dôležité mesto – San Francisco. Obýva ho síce približne osemstotisíc obyvateľov, no spolu s mestami San José a Oakland tvorí súvislo zastavanú oblasť, kde žije a pracuje 7 miliónov ľudí. Hlavné mesto Taiwanu – Tchaj-pej – má 2,6 milióna obyvateľov. Vo filipínskom hlavnom meste na ploche sotva 40 km² žije vyše milióna obyvateľov (cca 43 000 obyvateľov na km²), pričom vrátane aglomerácie je to 14 miliónov obyvateľov. Indonézska Jakarta má čosi vyše 8,4 milióna obyvateľov, no vďaka ďalším prímestským častiam sa tento počet šplhá na závratných 18 miliónov. Tokio má vyše 12 miliónov obyvateľov, no v tzv. Veľkom Tokiu (ide o konurbáciu tvorenú aj mestami Jokohama a Kawasaki) žije 35 miliónov ľudí na území s veľkosťou Západného Slovenska. Takže to je reč čísel, pokiaľ ide o krajiny ležiace na obvode tzv. Ohnivého kruhu.

Medzi ďalšie seizmicky aktívne oblasti patria napríklad: Stredozemné more (a teda aj Apenínsky polostrov), Turecko, Irán, časť Himalájí. Po tohtoročnom ničivom zemetrasení na Haiti, niektorí seizmológovia prognózovali ďalšie veľké zemetrasenie, ku ktorému malo dôjsť v krátkom čase, nevedeli však povedať, kedy a kde sa tak stane. Hovorilo sa o Istanbule a Teheráne. V Istanbule žije vyše 12 miliónov, v Teheráne 7,7 milióna obyvateľov; hustota osídlenia v hlavnom meste Iránu je vyše desaťtisíc obyvateľov na km². Spolu s metropolitnou oblasťou sa počet obyvateľov šplhá na 13 miliónov. Pokiaľ ide o Taliansko, zvlášť citlivá je oblasť Sicílie a Neapola. Na Sicílii, čo je územie o čosi väčšie ako polovica Slovenska, žije 5 miliónov obyvateľov, pričom v Palerme, hlavnom a najväčšom meste ostrova, niečo vyše 600 tisíc obyvateľov. Neapol je tretie najväčšie mesto Talianska, a hoci sa počet jeho obyvateľov pohybuje okolo milióna, v jeho metropolitnej oblasti žije vyše štyroch miliónov obyvateľov (na 2 228,79 km²), a tak sa zaraďuje medzi najľudnatejšie oblasti v Európe (7. miesto). Aké by boli dôsledky silného zemetrasenia v týchto oblastiach, to si asi nevieme dosť dobre predstaviť. Rovnako, ako si asi nevieme predstaviť, čo by spôsobilo zemetrasenie v husto obývanej Petržalke, ktorá podľa niektorých seizmológov tiež patrí do „ohniskovej zóny“.

Udalosti, ktoré na Haiti a Chile sprevádzali ničivú pohromu, nám však poskytli, i keď fragmentárny, no predsa len dosť plastický obraz o tom, čo sa udeje, keď v krízovej situácii dôjde k zlyhaniu ľudského faktora. V Chile podľa aktuálnych údajov zahynulo okolo 800 ľudí, no 2 milióny ľudí zostali bez strechy nad hlavou. Aké by mohlo byť toto číslo, keby ničivé zemetrasenie podobnej sily postihlo niektorú inú, niekoľkonásobne ľudnatejšiu, hustejšie osídlenú krajinu?

Zrejme netreba pripomínať, že keď sa, okrem iného, vážne poškodí infraštruktúra a dôjde k prerušeniu zásobovania, vypukne panika, pretože každý sa chce zachrániť, každý chce zachrániť svojich najbližších. Dôsledkom je chaos, hlad, smäd, epidémie, drancovanie, násilnosti, strata súdnosti. V čase živelných pohrôm sa teda na denný poriadok dostáva pudové konanie, čo znamená veľkú skúšku etických princípov. V čase živelných pohrôm väčšinou rýchlo vysvitne, že civilizovanosť a kultúrnosť je len tenký povrchový náter, a že nikdy nechýba veľa k tomu, aby sa z jednotlivca i masy predrala na povrch beštia, ktorá nemá žiadne zábrany. Je len (numericky) logické, že viac násilností bude tam, kde na malej ploche žije viac obyvateľov. Ako je logické aj to, že pád na úroveň barbarstva bude o to dramatickejší, o čo viac bude takých jednotlivcov, ktorých v detstve „vychovávali“ v priveľmi liberálnom a konzumnom duchu.

Na otázku, že prečo v seizmicky aktívnych oblastiach žije toľko ľudí, keď sa už celé stáročia vie, že ide o nebezpečné zóny, by sa určite našlo množstvo rôznych odpovedí. Niekto by uviedol, že je tam dobré počasie, úrodná pôda, krásna príroda, turistický raj. A niekto iný by zas povedal, že vysoká hustota obyvateľstva v oblastiach často postihovaných zemetraseniami závisí od tamojšej kultúry, od kultu rodiny, alebo jednoducho od nedostatku antikoncepcie či osvety. Nech je to už akokoľvek: u človeka sa predpokladá, že sa bude riadiť rozumom, že sa nebude pchať tam, kde už je tesno, a kde hrozia katastrofy; že skrátka nebude očakávať bezpečie a istoty tam, kde bezpečia a istôt je neporovnateľne menej ako kdekoľvek inde. Zaiste: nie každý môže radikálne zmeniť svoj život, nie každý môže opustiť miesto, kde sa narodil alebo kde pracuje, no súčasne sa nemôžeme nazdávať, že len zemetrasenie môže za to, ak o život a strechu nad hlavou príde závratné množstvo ľudí.

Súvisiace články:

• Temná budúcnosť a dnešné právo na hluk