S potešením som zistil, že sa v slovenských kníhkupectvách objavil český preklad slávnej knihy profesora Richarda Dawkinsa The God Delusion pod názvom Boží blud. Do česko-slovenského prostredia ho prinieslo pražské vydavateľstvo Academia v rámci svojej edície Galileo, v ktorej sa objavujú práce vedcov so širším posolstvom a výpovednou hodnotou.

 Vydanie knihy považujem za veľmi vhodné a potrebné  čítanie pre každého, kto sa so zdesením prizerá narastajúcemu fundamentalizmu a posilňujúcej religiozite obyvateľstva. Richard Dawkins má v  tomto jasno, zlom vyvolávajúcim nenávisť a jednou z hlavných príčin násilia v ľudskej spoločnosti je náboženstvo. Keďže je možné vedecky, s vysokou pravdepodobnosťou dokázať, že boh nejestvuje, je nevyhnutné postaviť sa  k tomuto starému presvedčeniu konečne "chlapsky" a vyjsť z ulity alibistického agnosticizmu (na Slovensku v rámci hesla: "som kresťan, ale do kostola nechodím...") či ignorantského až zbabelého pasívneho ateizmu na cestu explicitného odmietania akéhokoľvek náboženstva a metafyzična.

S rovnako vysokou pravdepodobnosťou ako Dawkins tvrdí, že boh nejestvuje si dovolím predpokladať, že jeho kniha Boží blud v Čechách ani na Slovensku nedosiahne status bestselleru ako sa tomu stalo pred troma rokmi v angloamerických krajinách. V Čechách preto, že už patria medzi naj ateistickejšie spoločnosti na svete a na Slovensku pre pravý opak podporený tradičnou nekultúrne nízkou predajnosťou kníh -pričom korelácia medzi týmito dvoma javmi by stála za preskúmanie. Na spresnenie pojmu bestseller, ktorý je v súvislosti s touto knihou napísanou špecifickým, autorovi vlastným, štýlom na hranici medzi popularizáciou vedy, filozofiou a  suchým humorom, ktorý sa často používa s pejoratívnou konotáciou komerčnosti treba dodať, že napriek stotisícovým nákladom v rôznych častiach západného sveta, celkovo nedosahujú ani desatinu predajnosti ktorejkoľvek publikácie ktoréhokoľvek amerického fundamentalistického televízneho kazateľa, ktorý v každej druhej vete všetkých "liberálov a homosexuálov" posiela do pekelných plameňov a velebí imperialistické vojny proti bezbožným moslimom.

Ostáva dúfať, že v našej krajine kde ešte stále nedošlo k odluke  štátu od cirkvi a vysokí cirkevní hodnostári držiaci si bez akýchkoľvek zásluh status autorít a požehnávajú fašistov vyvolá aspoň zamyslenie.

 Mnohí tvrdia, že profesor Dawkins je extrémista, no považujem to za zdravé a potrebné. Podobne ako v prípade ochrancov prírody, práv zvierat či LGBT aktivistov čím viac žiadate tým viac dostanete, lebo stred spoločenskej diskusie sa posúva. A v prípade diskusie organizovaná cirkev vs. individuálny ateizmus bol stred nezdravo dlho na "kompromise" ateista potichučky, podľa možnosti na špičkách s veľkým rešpektom obchádza všetko a všetkých s nálepkou "viera" (aby som parafrázoval R. Dawkinsa), kdežto "veriacemu" je dovolené všetko pokiaľ to urobí pod rúškom náboženstva či s požehnaním vplyvnej cirkvi.

Český preklad je kvalitný. Pokrivkáva len grafická úprava, ktorá sa zabudla v postmoderne rokov porevolučných. Najhoršie a žiaľ až veľmi zle je na tom doslov od Filipa Jaroša a Stanislava Komárka, ktorý akoby sa snažil pracovať s tým dávno posunutým stredom spoločenskej debaty o náboženstve a špeciálne kresťanských cirkvách. Vo chvíli keď sa  zaoberá tzv. "teóriou inteligentného dizajnu" (ID), ktorá je výplodom amerických fundamentalistov v reakcii na zistenie, že rozprávky o 6000 rokov starej zemi sú neudržateľné a vo vedeckých kruhoch prijímaná asi tak ako Osvietimská lož, sa čitateľovi oboznámenému s názormi profesora Dawkinsa môže vybaviť jeho bonmot na adresu tejto loby: „zástancovia ID ma pozvali na ich konferenciu aby som zastupoval opačný názor, odpovedal som v zmysle, že nemôžem, lebo musím inde vyvracať bocianiu teóriu reprodukcie.“

Omnoho zaujímavejšie názory protivníkov či kritikov z "vlastného" tábora poskytuje samotný autor v druhom predslove, ktorý napísal pre brožované vydanie anglického textu.

Nakoľko knihu všetkým cteným čitateľom vrelo odporúčam a nedovolím si z nej, aj pre už spomenutý kvalitný; britský; humor, vytvárať abstrakty a tak znižovať celkovú hodnotu, dovolím si len pár poznámok a postrehov, ktoré ma ako konzekventného čitateľa (takmer) všetkých diel Richarda Dawkinsa napadajú. Jedna z najznámejších (a najnapádanejších) techník autora je podsúvanie vlastnej interpretácie skutkov či slov velikánov ľudských dejín a najmä vedy na základe vlastných dojmov. Nie, nejdem sa pripojiť k lúze, ktorá túto otvorene priznanú básnickú licenciu Dawkinsovi chce upierať, len si dovolím zafabulovať sám. Sledujúc vývoj jeho názorov od konca sedemdesiatych rokov, kedy napísal prvú knihu The Selfish Gene, ktorá ho preslávila a aj vo vede mu zabezpečila rešpektované miesto, sa akoby programovo posúva po špirále od pasívneho, otvoreného až k exaltovanému ateizmu. Objavuje  sa teda otázka či to je autentický vývoj osobnosti, alebo "pocit povinnosti" voči posunu vyššie zmieneného stredu spoločenskej diskusie.

Otvorený nesúhlas vo mne vyvolali (len) dva Dawkinsove svetonázory. Prvým je samozrejme predpoklad mimoriadneho postavenia vedy v rámci ľudskej civilizácie a spoločnosti. Napriek tomu, že to nikdy otvorene nepovedal a na viacerých miestach sa pochvalne vyjadruje na adresu rôznych umelcov, vedu a vedcov považuje za žiarivých rytierov v krásnej zbroji, ktorí zachraňujú svet a majú na všetko recept, minimálne lepší ako všetky náboženstvá dokopy. Obávam sa, že v tomto smere zišiel z inak tak prepotrebnej cesty uprednostňovania zdravého rozumu voči živočíšnej emocionálnosti (ktorej sme mohli byť svedkami napríklad po tragickej smrti britskej princeznej Diany) a takpovediac s vaničkou vylial i dieťa. Dawkins nepochybne, a v tomto súhlasím s jeho najhlasnejšími kritikmi, posúva darwinovskú evolúciu smerom od vedeckej teórie (ktorá bola medzičasom potvrdená mimo hranice popierateľnosti) k životnej filozofii až univerzálnej ideológii.

Druhým kameňom úrazu medzi profesorom Dawkinsonom a mnou (s ktorým som mal tú česť si vymeniť niekoľko e-mailov) je odmietanie otázky zmyslu či významu existencie a poslania nás vo svete/vesmíre. Richard Dawkins, ktorý inak intelektuálne veľmi poctivo hľadá pravdu a neostáva na povrchu vecí skrytý za módne bonmoty, túto, tak mimoriadne zaujímavú otázku odbíja len poznámkou o jej zbytočnosti, ktorá je determinovaná jeho darwinistickým chápaním materiálneho (iný samozrejme nepripúšťa) sveta. Čím sa dopúšťa chyby, ktorú tak často vyčíta náboženským zanietencom: svoju interpretáciu fenoménu podmienenú výchovou či vzdelaním považuje za jediné možné, rozumné vysvetlenie. Neexistenciu či nepoznanie zmyslu, alebo významu evolúcie (teda života ako ho poznáme) povyšuje rovnako ako veriaci praktickú nemožnosť dokázať neexistenciu boha na dôkaz svojej pravdy na ktorú je rovnaké či menšie množstvo dôkazov a argumentov.

Dawkins, Richard - Boží blud: Přináší náboženství útěchu nebo bolest?,  Praha: Academia, 2009. 480 s. (Galileo, sv. 25), ISBN 978-80-20-1698-0, cena on-line 15 eur

Foto: van Eyck: Mystické jahniatko, katedrála Ghent

autor prednáša na Filozofickej fakulte UK