JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Dedina a mesto sú dva opačné svety. Rád ich však spájam

Kríza žánru | Autonómna zóna | Ján Markoš | 28.04.2015

_ma_small

Svoj bežný pracovný týždeň trávi na troch miestach. Jakub Tomiš študuje v Brne, stážuje v Bratislave, ale nezanevrel ani na svoju rodnú dedinu Dolný Lopašov v okrese Piešťany. Zorganizoval kultúrny víkend, letné kino, pomáha vydávať obecné noviny, plánuje osádzať farebné lavičky a už v mladom veku sa stal zástupcom starostu. „Rád dokazujem, že sa dobré veci dajú robiť aj na dedine, ktorá je často v mestách vnímaná posmešne,“ hovorí dvadsaťtriročný študent, zakladateľ iniciatívy Lepší Dolný Lopašov

Ako sa Ti darí spájať dedinský svet s mestom?

Rozdiel je v mentalite. Ide o dva opačné svety a treba sa naučiť pohybovať v každom z nich. Život na dedine vyžaduje úplné iné schopnosti ako život v meste. Nemyslím si napríklad, že v Dolnom Lopašove patrím zrovna k najlepším drevorubačom. Nedávno som však od spolužiakov na Sokratovom inštitúte pociťoval nečakaný rešpekt, keď som pomocou klinu pretínal hrubé metrové polená.

Pred pár dňami sa skončil maratón povinností, kedy som počas štyroch dní spal v štyroch rôznych mestách (Zaježová, Bratislava, Brno, Dolný Lopašov). Počas tých istých štyroch dní som precestoval vyše 1100 km. Občas by som potreboval, aby mal deň 30 hodín.

Vo voľbách do obecného zastupiteľstva v Dolnom Lopašove si získal najvyšší počet hlasov. Ako sa Ti to podarilo?

Pozitívny ohlas u voličov odzrkadľujú moje aktivity v posledných dvoch rokoch. V dedine, kde každý každého pozná, netreba robiť veľkú kampaň. Niekedy v lete 2013 som si uvedomil, že musím prestať nadávať a a pokúsiť sa veci sám aktívne meniť. Ľuďom sa to asi páči, preto mi dali svoje hlasy.

Ja nejaké politické ambície nemám. Kandidaúrou som chcel vyjadriť, že mi nie je ľahostajné, kam obec smeruje. Týždne pred uzávierkou kandidatúry som ľudí stále cez internet vyzýval, aby šli kandidovať. Aj tak bolo na 7 miest do zastupiteľstva len 10 kandidátov.

Počas poslednej noci pred moratóriom som roznášal letáky, čo sa dá brať ako kampaň. V nich som ale nežiadal o hlasy pre mňa samého. Vyzýval som ľudí, aby prišli voliť a rozhodli sa podľa seba.

Vadí ti apatia ľudí k veciam verejným?

Je smutné, že na zasadnutia zastupiteľstva nechodí z verejnosti takmer nikto. Jedným z mojich cieľov ostáva presvedčiť ľudí, aby sami šli v roku 2018 kandidovať. Začal som zverejňovať záznamy obecných zasadnutí. Každé z nich si pozrie v priemere 200 ľudí, čo považujem za úspech. Verím, že pohľad dovnútra aspoň niekoho namotivuje, aby šiel kandidovať, a mal šancu ovplyvniť chod obce.

 

Pre obec si zorganizoval kultúrny víkend, letné kino, vytvoril tričká, natáčaš dokument, ideš osádzať lavičky, vydávať obecné noviny. Fandia Ti miestni, alebo sa na Teba dívajú skôr s podozrením?

To je skôr otázka na nich. Vo voľbách som pocítil nečakanú podporu, ktorá ma motivuje. Myslím, že veľká skupina obyvateľov Dolného Lopašova mi fandí. Ako to však už býva, nájdu sa aj takí, ktorí za mojimi aktivitami hľadajú nejakú negatívnu motiváciu. „Prečo okolo toho robí taký rozruch?“, „Čo z toho má?“ pýtajú sa. Zistil som, že je dôležité si uvedomiť, od koho mám počúvať spätnú väzbu a koho ignorovať. Stále sa to však len učím a napríklad posmešné facebookové vyjadrenie od kamaráta, mi dokáže zobrať veľa energie.

 

Aká je tvoja vízia pre Tvoju obec a vôbec pre regióny Slovenska? O čo by sa podľa Teba mali snažiť?

Je to v názve iniciatívy, ktorú som založil – Lepší Dolný Lopašov. Dedina, v ktorej fungujú veci lepšie vďaka vlastnej aktivite jej obyvateľov. Ak sa nám niečo nepáči, nemôžeme čakať, kým to niekto zhora zmení. Musíme to zmeniť sami. Úplne najdôležitejšie podľa mňa je, aby iniciatívni mladí ľudia z dedín, ktorí už pôsobia v mestách, venovali svoj čas a energiu aj rodnej dedine. Aby zhmotnili nápady, ktoré nosia v hlavách a pokúsili sa tak urobiť to miesto aspoň trochu lepším. To môže následne motivovať ďalších. Úspech je často spojený s pôsobením vo veľkom meste. Verím však, že je nutné pôsobiť aj v dedine, v ktorej človek vyrastal. Už len z úcty k ľuďom, ktorí tam žijú. Ako som povedal, dedina a mesto sú dva opačné svety. Ja by som ich rád spájal.

Ako sa to dá docieliť v praxi?

Treba zapájať zručných ľudí z regiónov do práce v rámci dediny. Keď som vymyslel pred vyše polrokom projekt drevených lavičiek, nevedel som, ako ich vyrobím. Potom som zhodou náhodou zistil, že chlapec od nás, ktorý nemá ešte ani 18 rokov, sa učí za stolára a pár lavičiek už vyrobil. Volá sa Matej Machala a predstavuje pre mňa asi najväčšiu radosť v tomto projekte. Je ochotný, šikovný a skromný. Pridali sa k nám ešte dvaja miestni výtvarníci Jozef Vrbovský a Matej Slabý (z dediny Lančár). A tak namiesto toho, aby sme lavičky kúpili od nejakej firmy, vyrobia ich šikovní Lopašovania. Keďže sa mi na materiál nepodarili zohnať peniaze z obecného rozpočtu, veľká vďaka patrí aj firme zameranej na odvoz odpadu, ktorá zasponzorovala drevo na dve lavičky. Stále však hľadám sponzora na zvyšné tri.

Pôsobíš v tíme lokálnej meny Živec. Vedel by si stručne povedať, čo je to lokálna mena a na čo je dobrá?

Ide o menu, ktorá platí len v rámci určitej komunity ľudí a nikde inde. Takto peniaze neopustia komunitu a plne z nich potom ona profituje. Napríklad človek príde do krčmy a minie tam 10 €. Šenkár sa potrebuje ostrihať a tak zoberie tých 10 € a zaplatí nimi kaderníčke. Kaderníčka na druhé ráno ide do pekárne a nakúpi tam za tých istých 10 € pečivo. Pekár potom po práci ide na pivo a minie v krčme znova tie isté peniaze... A tak ďalej. V takomto prípade majú z jednej desaťeurovej bankovky úžitok hneď traja miestni obchodníci a pomáha im to uživiť sa. Živec vyjadruje, že ľuďom záleží na podpore lokálných obchodníkov z Bratislavy a Zvolena. Niečo podobné sa deje vo švajčiarskom meste Bazilej.

 

Akým komunitám na Slovensku by si ju odporučil?

Podľa mňa sú to lokálni predajcovia, ktorí su viac kamaráti ako konkurenti. V Bratislave si viem predstaviť, že by sa do projektu lokálnej meny zapojili spriatelení obchodníci zo štvrte v okolí Starej tržnice. Na Laurinskej ulici vzniká príjemné miesto, kde vidím veľký potenciál pre živec. Nežijem v Bratislave a nepoznám úplne miestne podnebie. Z pozorovania mám však pocit, že skupina aktuálnych a plánovaných prevádzok v okolí tržnice ako TUTO, Dobre&Dobré, Jem iné, Slowatch, slávica, Kníhkupectvo KK Bagala, Kompot.sk, KC Dunaj spĺňaju tieto kritéria. Neviem si predstaviť lepších kandidátov na fungujúcu komunitu pre lokálnu menu v Bratislave.

Máš nejaký živec v peňaženke?

Nemám, pretože v sieti 40 zapojených prevádzok je len málo takých, ktoré bežne navštevujem. To momentálne vidím ako jedno z úskalí tohto projektu. Najbližšie mesiace plánujem venovať tomu, aby som presvedčil vyššie spomenuté (a mnohé ďalšie) prevádzky, aby to s lokálnou menou skúsili. Držte mi palce... ☺ Práve v týchto dňoch sa zapojila do lokálnej meny kaviareň TUTO, z čoho mám veľkú radosť.

Si študentom na Sokratovom inštitúte a Tvoj rok už pomaly končí. Skús trošku rekapitulovať: Čo si sa naučil za tento rok?

Študenti Sokratovho inštitútu sú rôznorodá skupina. Vďaka tomu som sa naučil pozerať na rôzne témy z viacerých strán. Získal som cenné rady od lektorov, ktorí svoje témy nielen učia, ale nimi aj žijú. Napríklad o tom, ako sa so svojim projektom dostať do médií nám hovorila pani Stracenská, ktorá 7 rokov robila vedúcu vydania Televíznych novín Markízy.

Aký bol najsilnejší zážitok počas štúdia?

Najsilnejším zážitkom sú pre mňa spolužiaci, z ktorých väčšina je v tom, čo robí, veľmi dobrá a úspešná. Je inšpiratívne tráviť čas v takejto skupine. Z bežného života som zvyknutý, že keď prezentujem nejaký svoj nápad, tak okolie ma upozorňuje primárne na problémy, ktoré môžu nastať. V skupine pozitívne naladených aktívnych ľudí sa aj na nápady pozerá inak. Na Sokratovi môžem o mojom nápade hovoriť napríklad pri obede a zo všetkých strán prichádzajú ďalšie návrhy, čo ešte by sa dalo na tom nápade vylepšiť a iné podporujúce signály. To považujem za najväčší prínos toho, že spolu fungujeme v jednej skupine. Pocit, že mi niekto rozumie. Svoje rozhodnutie neľutujem, určite každému odporúčam sa prihlásiť. Uzávierka prihlášok do ďalšieho ročníka je na konci apríla.

Aká je Tvoja motivácia robiť všetky tieto veci?

Rád dokazujem, že sa dobré veci dajú robiť aj na dedine, ktorá je často v mestách vnímaná posmešne. Chcem vzbudiť väčší lokálpatriotizmus u mladých, aby si Dolný Lopašov vážili a boli radi, že tu žijú. Verím, že to môžu naštartovať práve drobné aktivity, o ktoré sa snažím.

Reálne chcem docieliť pozitívnu zmenu, ktorú môžem popísať v ideálnom prípade takto: Mladý človek príde prvýkrát na strednú školu do Piešťan a povie, že je z Dolného Lopašova, prirodzene sa stáva, že odpoveď spolužiakov je „A to je kde? Na kraji sveta?“ To v ňom pozitívne vnímanie svojej obce určite neposilní a môže sa stať, že časom nasadne na vlnu odporu voči miestu, kde sa narodil. Ak však príde a reakcia spolužiakov je „Fakt, ty si odtiaľ? Čítala som, že u vás teraz osadili tie zaujímavé lavičky. Dolný Lopašov pôsobí ako fajn dedina, kde sa niečo deje.“ Môže to reálne ovplyvniť tohto jednotlivca k tomu, že bude mať svoju obec radšej a bude ochotný sa podieľať na jej zveľadovaní. Z toho potom budú mať prospech všetci. Mojim cieľom je teda motivovať druhých, aby sa aktívne podieľali na zveľadovaní dediny. Treba si uvedomiť, že pozitívny obraz našej obce vytvárame my, obyvatelia.

Motiváciou mi je, keď vidím, že to, čo robím, má zmysel. Ak napríklad uvidím niekoho sedieť na lavičkách, ktoré sú mojim nápadom, tak to má zmysel.

Aké sú Tvoje plány do budúcnosti? Kde by si sa chcel vidieť v horizonte desiatich rokov?

Od júna tohto roka sa sťahujem do Bratislavy, kde budem aktívnejšie spolupracovať na projekte lokálnej meny, Začiatkom roka 2016 plánujem dokončiť vysokú školu a zvažujem, že by som potom odišiel za inšpiráciou na rok do zahraničia na pracovnú stáž. Veľmi ma láka Island. To si však ešte musím premyslieť. Určite svoju budúcnosť vidím na Slovensku. Pôsobiť by som chcel primárne v Bratislave, ale naďalej by som sa rád podieľal na aktivitách v Dolnom Lopašove.

Veľmi by som tiež v budúcnosti chcel svoje organizačné schopnosti a iné skúsenosti využiť v užšom tíme väčšieho slovenského festivalu. Mám totiž veľmi rád hudbu a cez leto sú festivaly pre mňa najväčšou radosťou. Spoluorganizovať nejaký by bolo pre mňa splneným snom.

Momentálne skúšam robiť veľa rôznych vecí, ktoré ma bavia. Sám som však zvedavý, kam ma budúcnosť zavedie.

---

Jakub je študentom Sokratovho inštitútu, akreditovaného štúdia pre aktívnych vysokoškolákov. Ak máš chuť sa prihlásiť, môžeš tak urobiť elektronicky do 30.apríla na stránke: www.sokratovinstitut.sk

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 53 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist