Posledná správa IPCC 2007, ktorá zhŕňa najdôležitejšie fakty dosiahnuté vo výskume globálnej klimatickej zmeny za posledných šesť rokov, vyvolala podľa očakávaní záujem nielen u odborníkov, ale aj širšej verejnosti. Objavilo sa aj viacero článkov kritizujúcich závery správy IPCC, najmä čo sa týka poznatku, že človek sa na súčasnom otepľovaní podieľa rozhodujúcim významom, a to s pravdepodobnosťou najmenej 90%.

V tomto texte budem reagovať najmä na dva články publikované v Lidových novinách. Ide o príspevky Luboša Motla, českého teoretického fyzika, ktorý pôsobí na Harvarde (http://motls.blogspot.com/), a Jiřího Svobodu, ktorý udáva, že je klimatológ. Vo vyhľadávači odborných publikácií Web of Science nenájdete od neho ani jednu prácu týkajúcu sa klimatológie, takže predpokladám, že problematike globálneho otepľovania (GO) sa venuje vo voľnom čase.

Týmto článkom sa venujem podrobnejšie, pretože obidva sú napísané veľmi dobrým a zdanlivo konzistentným spôsobom a pre laického čitateľa naozaj môžu predstavovať určité „spochybnenie“ teórie GO. Objavujú sa v nich typické argumenty klimatických „skeptikov“, ktorí nesúhlasia so závermi správy IPCC. Pri podrobnejšej analýze sa však dá ukázať, že tieto a im podobné články ukazujú iba časť reality, prípadne ju celkom skresľujú.

Luboš Motl vo svojom článku píše o údajnom „vyvrátení“ tzv. hokejkového grafu (Obrázok nájdete napríklad tu a odbornú diskusiu k problematike zase napríklad tu):

„Z nové klimatické zprávy OSN pro rok 2007 byl původní „hokejkový graf“ potichu vyzmizíkován a všichni se tváří, jako by nikdy neexistoval.“

Kto si však prečíta správu IPCC sám, tak tam nájde napísané toto: „Priemerné teploty na severnej pologuli boli v druhej polovici 20. storočia veľmi pravdepodobne vyššie ako v ktorejkoľvek inej 50-ročnej perióde za posledných 500 rokov a pravdepodobne najvyššie za najmenej posledných 1300 rokov...“ Takže tvrdenie, že hokejkový graf niekto vyvrátil, či dokonca vyzmizíkoval, sa bohužiaľ nezakladá na pravde. V skutočnosti pôvodnú prácu, ktorá tento graf popisuje, potvrdzuje asi 12 iných nezávislých štúdií.

„...proč se od 30. let ochladilo Grónsko“

Žiadny klimatológ nikdy nepopieral, že variabilita v polárnych oblastiach (a to ako na severe, tak aj na juhu) je vysoká. Vysoká variabilita vo všeobecnosti znamená, že akýkoľvek „signál“ (v našom prípade napríklad vplyv zvýšeného CO2), ktorý chcete detekovať, bude prekrytý inými faktormi a cyklami, a to až dovtedy, pokiaľ tento „signál“ nebude silnejší ako všetky ostatné, v našom prípade „prirodzené“ faktory. Navyše, posledné satelitné merania hrúbky grónskeho ukazujú pomerne rýchle topenie ľadu za posledné roky nielen v jeho okrajových častiach, a Grónsko tak určitým podielom pravdepodobne prispieva k nárastu morskej hladiny.

„...proč globální teplota klesala mezi lety 1940 a 1970“

Často sa objavujúci argument. Tento pokles globálnej teploty veľmi dobre vysvetľuje vplyv aerosólov, ktoré vznikajú napríklad pri sopečnej činnosti a v danom období ich vo zvýšenej miere produkovali ľudia napríklad spaľovaním nekvalitného hnedého uhlia. V skutočnosti bol práve tento pokles globálnych teplôt dôvodom, prečo pár klimatológov (jedným z nich bol aj S. H. Schneider, ktorý sa neskôr podieľal na správe IPCC v roku 2001 a je autorom knihy Laboratórium Zem) v tomto období začalo upozorňovať na možný príchod doby ľadovej, ak pretrvajú pozorované trendy. To jest, ak pretrvá nárast produkcie aerosólov s ochladzujúcim účinkom. Postupne sa však ich produkcia znižovala a merania, na ktorých bola založená extrapolácia výsledkov do budúcnosti, boli nadhodnotené a tiež bol v tom čase podhodnotený otepľujúci vplyv CO2, ktorého koncentrácie samozrejme stúpali aj v tom čase. Argument, že „klimatológovia nás vtedy strašili príchodom doby ľadovej a teraz strašia príchodom GO“, by bol relevantný iba vtedy, ak by sa nezmenila úroveň poznania spred 30 rokov – ktorá sa zmenila – a taktiež  by sa nezmenil počet (alebo aspoň pomer) vedcov varujúcich pred GO – čo sa tiež zmenilo. Dnes nesúhlasí s teóriou GO zopár klimatológov, ktorí sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk (napr. F. Singer, R. Gray, R. Lindzen, či P.J. Michaels). To však v žiadnom prípade neznamená, že ich práce by sa nemali brať do úvahy, no tiež to neznamená, že na základe týchto prác by sa mali, či nemali uskutočňovať politické rozhodnutia. Rovnako tak sa objavujú práce o významnom vplyve Slnka na klimatický systém (napr. práca dánskeho vedca H. Svensmarka), avšak ide o výsledky, ktoré sa musia potvrdiť a na ich základe nie je možné robiť žiadne predbežné závery.

„...proč se mezi lety 2003 a 2005 ochlazovaly světové oceány“

„...proč byl rok 2006 o tolik chladnější než rok 2005“

Nikto nikdy netvrdil, že klimatológovia vedia vysvetliť všetky javy a cykly. Ochladzovanie oceánov v týchto rokoch nemá vplyv na celkový trend otepľovania. Rovnako nikto netvrdil, že každý nasledujúci rok musí byť teplejší ako ten predchádzajúci a že klimatológovia vedia do detailu vysvetliť globálnu teplotu daného roku. Prirodzená variabilita klimatického systému je jednoducho vysoká a v krátkodobých časových úsekoch (dni, mesiace, roky, v niektorých prípadoch desaťročia, ako pozorujeme v prípade 10-ročného cyklu hurikánovej aktivity v severnom Atlantiku) dominuje, takže „signál“ GO je možné zachytiť v priebehu posledných 150 rokov, keď sa priemerná globálna teplota zvýšila o 0,6 °C.

„Nikdo neví, proč se zdá, že Alpy byly v době Římské říše zalesněné, a proto teplejší než dnes.“

Taktiež sa často objavuje argument o tom, že Grónsko bolo v minulosti teplejšie ako dnes. Nikto nikdy nepopieral, že lokálne teploty v minulých obdobiach boli vyššie ako dnes, rovnako ako nikto nikdy nepopieral, že dochádzalo v prudkým zmenám klímy. Lenže nemožno zamieňať lokálne priemerné teploty či zmeny teplôt za krátky čas s globálnymi zmenami teplôt za krátky čas. Podľa klimatológov: „Zvýšenie globálnej teploty o 3 až 5 °C, ku ktorému môže dôjsť do konca storočia, ak nezmeníme svoje správanie, zatiaľ v klimatickej histórii Zeme zdokumentované nebolo.“

„Nízký počet průduchů na 450 milionů let starých zkamenělinách listů naznačuje, že koncentrace oxidu uhličitého byla tehdy osmkrát vyšší než dnes.“

Nikto nikdy nepopieral, že koncentrácia CO2 bola v minulosti mnohokrát vyššia ako dnes. V skutočnosti však nejde o absolútnu hodnotu tejto koncentrácie (tak ako aj v prípade teploty), ale o jej relatívnu zmenu. V skutočnosti je táto relatívna zmena koncentrácie CO2, na ktorej sa podieľame, v súčasnosti natoľko rýchla, že dochádza k zmenám v pH oceánov, s negatívnymi dôsledkami napríklad pre koraly. Súčasná rýchlosť nárastu CO2 je v geologickej histórii výnimočná a už aj absolútne hodnoty koncentrácie CO2 prekračujú hodnoty minimálne za posledných 650 000 rokov. Jednoducho v priebehu desaťročí spaľujeme fosílne palivá, ktoré sa do Zeme ukladali v priebehu miliónov rokov.

„A nikdo neumí spolehlivě předpovědět počasí na více než jeden týden.“

Zatiaľ čo meteorologické modely predpovede počasia sa snažia predpovedať počasie veľmi presne, klimatické modely sa snažia predpovedať celkový charakter počasia v budúcnosti. Nikto nikdy netvrdil, že klimatické modely vedia predpovedať, aké bude počasie v strednej Európe 31. decembra 2065. V skutočnosti je aktuálny výskum zameraný na spresnenie regionálnych predpovedí, ktoré sú zatiaľ nedostatočné, ale ukazuje sa napríklad, že s pokračujúcim oteplením môže západná časť USA očakávať extrémnejšie obdobia sucha, ktoré boli zdokumentované počas teplejších období v minulosti a niektoré klimatické modely túto možnosť potvrdzujú.

Jiří Svoboda vo svojom článku píše:

„Oteplování Arktidy není tedy výsledkem lidské činnosti v posledních několika desetiletích, ale bude mít své příčiny asi někde jinde.“

To, že Arktída sa otepľuje už od skončenia „malej doby ľadovej“, neznamená, že človek toto otepľovanie svojou činnosťou nemôže urýchliť. Rovnako tak nikto netvrdí, že ľadovce sa začali topiť až potom, ako ľudia začali jazdiť na autách. Čo je opäť dôležité, je skutočnosť, že jednak sa zmenšuje 99 percent pevninských ľadovcov (pričom pred 20 rokmi bolo toto percento výrazne nižšie) a tento ústup sa za posledných 10 rokov významne urýchlil. Opäť je tu dôležitá rýchlosť topenia. To, že sa ľadovce topili už pred začiatkom priemyselnej činnosti človeka, poukazuje na prirodzenú variabilitu klímy a s teóriou GO to nemá nič spoločné.

Dúfam, že sa mi do istej miery podarilo priblížiť, čo teória GO naozaj hovorí, čo dokáže vysvetliť a čo nie. Snažil som sa taktiež poukázať na to, že z hľadiska klimatickej zmeny nie sú dôležité absolútne ukazovatele, ale ich relatívna zmena v čase. A to je práve to, v čom možno vplyv človeka badať najviac.

Budúcnosť klímy JE v našich rukách. A ako už niekto správne poznamenal, globálne otepľovanie nie je záležitosťou politickou, ale skôr morálnou.