Dva týždne robím na Sekieri a moja angličtina sa prudko zlepšila. Dokonca som si ako jediný spomenul ako sa povedia šípky. Všetci boli prekvapení, lebo ma mali zaradeného ako slabého angličtinára. A tu zrazu, vnuknutie a Rosehips boli na svete. Asi nič mimoriadne, lebo aj miestny gazda začne rozprávať po nemecky, keď si vypije. Štrk pod podlahu sme zbierali a čistili okolo Sekiera tri dni. Axel, Ruben, Jonas a ja. Nemec, Angličan, Nór a Slovák. Medzinárodná spoločnosť.

Dokresali sme pastrholce z dubu a uložili do štrkového lôžka. A potom sme tri dni ručne hobľovali dosky aj na plocho, aj na kant a nabíjali. Bola to hrdá práca. Každý večer som hodinu brúsil hoblík klopkár, aby potom celý deň robil dobrú prácu. Na Sekieri sa to už vžilo ako moja večerná meditácia. Každý večer sa vtipkovalo okolo toho, že Miro si ide zase holiť nohy. Ostrie hoblíka som totiž vždy skúšal na svojich chlpoch.

            „Hej, zajtra si chcem totiž dať krátke gate a pančuchy, tak si musím oholiť nohy.“

Dievčatá sa zabávali na tom, že si spomenuli na reklamy o depilácii, ktoré bežia v telke. A toto by bola taká reklama: príde chlapík v špinavých montérkach, vyberie brúsny kameň a napľuje na neho. Potom brúsi hoblík. Striedavo pľuje a brúsi. A potom si nádherne do hladka oholí jedno lýtko.

Na Sekieri je množstvo vecí, ktoré by som rád robil. Napríklad sa na zimu zatvoril do dielne a spojazdnil staré krosná, opravil brúsku na nožný pohon, vyrobil drevený hrnčiarsky kruh a trakslponk tiež na nožný pohon. Axel by chcel cez zimu robiť kováčinu, možno by sme sa do dielne zmestili aj dvaja. Škoda, že musím ísť.

Jeden večer sme skúrili na ohni triesky, čo ostali po robote. Dve muchy jednou ranou. Urobili sme poriadok a párty zároveň. Pri tej príležitosti som zistil, že príslovie „dve muchy jednou ranou“ je medzinárodné. Používajú ho aj v Nemecku, aj v Bulharsku. Spoločnosť pri ohni bola ešte medzinárodnejšia. Dvaja Belgičania, dvaja Nemci, dve Češky, dvaja Slováci, jeden Angličan, jedna Slovenka a jedna Bulharka. O oheň som sa staral ja, boli to triesky po mojej robote. Boli živé, čiže po priložení vždy chvíľu dymili, kým sa rozhoreli. Pri tej príležitosti sme zistili, že Slováci nemajú dva výrazy na dym,  kdežto v Čechách je to dým a kouř. Jeden je vraj z otvoreného ohňa a druhý z komína

            „To je jasné, u nás komíny neboli,“ povedal som.

Lenže na druhej strane, Češi nemajú výraz pre pahrebu. Len žeravé uhlíky.

            „To my sme zase viac sedávali pri ohňoch,“ povedal Peťo.

Dali sme do pahreby dvadsať zemiakov a potom našli len desať. Stan z Belgicka sa ma pravidelne pýtal, čo som urobil s jeho zemiakmi.

            „A čo ja viem? Veď ja som tu dnes večer ani nebol,“ odpovedal som.

Bol som, hoci som nemal. Už som mal byť dávno pri rodine...