Ján Slota je vďačný terč. Vďačný, keď si ho establišment vezme na mušku. Vyberanú spoločnosť rozdráždených redaktorov pravicovej tlače a blogosféry určite do krvi neurazíme, keď dnes vyhlásime, že z celého vrhu jeho plagiátorov jednoznačne vyčnieva spamer Richard Sulík.

Slotova metóda je prostá: pohodlne sa zaboriť do plyšového kresla v  štúdiu, pretrpieť náznak kratučkého a  zdanlivo nepríjemného šacovania temných zákutí politikovej duše, jemne podráždenými odpoveďami potvrdiť zdanie, že ide o nepodstatné taľafatky, a začať provokovať. Ako nedávno V politike na TA3: že kradnem? A čo? To akože iba ja kradnem? Nebuďte smiešna, všetci kradneme. Poďme sa už radšej konečne rozprávať o smere hroziaceho vpádu maďarských hôrd na slovenské územie!

Sulíkovi, ktorý je ešte stále v stave mediálnej milosti, nik nekladie zdanlivo chúlostivé otázky, a preto môže rovno dráždiť - od petície za referendum o zrušení koncesionárskych poplatkov po návrh zavedenia volebných šekov. Na rozdiel od Slotu, ktorý má dnes viac priestoru na youtube v kategórii opilecké videá, má Sulík priestor všade.

Zatiaľ čo si vieme len ťažko predstaviť, ako by sa do výberu Sme dostal blog Vladímira Mečiara, alebo Zuzany Martinákovej, expertná karma Sulíka zaberá. Sulík je dnes jediným politikom, ktorý sa pod svojimi článkami o Cigáňoch, televízíi, drahých limuzínach premnožených poslancov nemusí podpisovať ako „predseda strany“, ale eufemistickým „ekonomický expert.“ Túžba Hospodárskych novín, Trendu, Sme, aktuálne.sk, topky.sk po „skutočnom odborníkovi“ opečiatkovanom ako oplátka Orion „s chuťou  od starej mamy“ vo vláde je taká veľká, že Sulík dnes môže kdekoľvek hovoriť absolútne o všetkom. A to aj napriek tomu, že jeho billboardová kampaň už dávno prekročila predstavu o rozumných a neemocionálnych riešeniach, ktorými sa hayekovská sekta prevtelená v SaS snaží prezentovať.

Sulík so svojim dandyovsky povýšeneckým slovníkom, vďaka ktorému dokáže odpálkovať svižným reversom Cigáňov do internátov, alkáčov a lenivcov na oltár krízy, je určite Mužom Prozreteľnosti. Slovenská pravica, zmietaná medzi hrozbou ďalšej volebnej porážky a  nádejou ľudového frontu proti Ficovi, do neho vkladá viac nádeje, ako Olo do separovaného odpadu.

 Aj Slota aj Sulík pochopili, že pre určitý okruh voličov je politika nevyspytateľná ako nezáväzná erotika: raz zaberie pobehlica na ulici, inokedy kurtizána v pánskom klube. Biznis je to každopádne výnosný. Akurát že konkurencia je neúprosná a čas nezastavíš. Slota je opozeraný, opočúvaný, opotrebovaný ako televízny seriál na Prime. Možno práve neobmedzené množstvo ochutnávok malých vzoriek nápojov čiastočne otupilo jeho bystrozrakosť (preto zvykne toľko klipkať tými jeho maličkými očami). Čaro vyprcháva .

Jeden chcel dobýjať Budapešť na tankoch , druhý sa chce faxnúť do Parlamentu na hráškovom papieri s heslami zodpovedajúcimi kurzu slovenčiny pre utečencov. Aj jeden aj druhý pritom predstavujú to najdesivejšie z ontologickej výbavy  slovenskej pravice: obmedzenosť, aroganciu a absenciu čo i len falošného náznaku spoluúčasti na osude iných.