IVAN KADLEĆÍK: O dobrých a zlých správach

Stačí len počúvať, hovorí rádio. Inými slovami držať hubu a krok ako na vojenčine. Stačí len čumieť, hovorí televízia. Pasívne, bez výberu a voľby, bez kritickej reflexie, apaticky. Som taký, aký si ty, hovorí časopis. Nie som múdrejší a lepší, som primitívny barbar ako poslucháč a čitateľ. Mediálni experti, psychológovia a manipulátori verejnej mienky sú na vedeckom základe prieskumov sledovanosti presvedčení, že ich klienti sú idioti. Možno aj preto kampaň k prijatiu eura pripomína otázky na prijímacích skúškach do predškolského zariadenia.
Spomenuté “experti” veria, že dobrá, pozitívna správa je len tá, čo zaujme, pôsobí akčne, chaoticky, brutálne dramaticky, šokujúco, a najmä zábavne. Zlá správa je všetko, čo je nudné, vážne a suché, odborné a profesionálne, teda pravdivé, krásne, etické. Také sú “zákony” sledovanosti, úspechu, zisku a komercie: informácie o vraždách, chorobách, haváriách, pornografii, perverzitách. Dobro a krása, intelekt a etika sú veľmi zlé správy. Podobnej chorobe podlieha aj veľká časť našej literatúry, možno umenia vôbec.
V týchto súvislostiach je pre mňa mimoriadne pozitívna správa aj fakt, že hudobný skladateľ a mysliteľ Roman Berger na jar tohto roku odmietol nomináciu na cenu Krištáľové krídlo. Urobil tak na protest proti komercializácii umenia a kultúry. Nerozlišovanie medzi umením a zábavou a radikálne uprednostňovanie šoubiznisu nemožno akceptovať. Pretože Berger bol pred časom poctený Herderovou cenou za rozvíjanie európskej kultúrnej tradície v oblasti hudby, ktorú udeľuje Viedenská univerzita, je jeho povinnosťou protestovať konštatovaním, že spomenuté nerozlišovanie je jedným z podstatných aspektov kultúrnej krízy a dekadencie. Zdieľa názor filozofa von Weizsäckera, podľa ktorého autentické umenie ako súčasť duchovnej kultúry je orientované na Pravdu, kým oblasť zábavy slúži bezduchej a prázdnej príjemnosti. Je to principiálny, antropologický rozdiel. Otázka absurdných disproporcií medzi nákladmi na jednu a druhú oblasť nie je otázka iba ekonomická, ale aj a predovšetkým etická.