Pôvodne som chcela písať o Jožkovi a Julke. O novomanželoch, ktorí sa pred zrakom celého národa vďaka televízii Markíza vydali na spoločnú cestu životom. O Jožkovi, ktorý porazil svoje, citujem moderátora Vila Rozborila, homosexuálne chúťky. O Jožkovi, ktorý, citujem Jožka, sa vyliečil zo svojej špinavej a skazenej poruchy, odovzdal svoj život Ježišovi a uzavrel s Julkou manželstvo.

Pôvodne som chcela písať o svadbe Julky a Jožka, ale vravím si, čo ma do toho? Zosobášiť sa môže kto chce s kým chce, teda pokiaľ si vyberie partnera správneho pohlavia, čo Jožko i Julka príkladne urobili. Sú to dospelí, svojprávni ľudia a ich rozhodnutie je právoplatné. Čo mňa je do toho, že Jožko sa rozhodol vziať si Julku? Na môj názor sa ma nikto nepýta. Hoci ráno po svadobnej noci s kamerou v hotelovej izbe sa mi nezdá zvlášť vkusné, je to ich vec.

Preto namiesto o Jožkovi a Julke napíšem, ako som trávila svoje leto. Mala som toto leto viac času ako inokedy. Okrem toho, že som konečne upratala predsieň, takže sa v nej neváľajú kopy topánok, okrem toho, že som napálila na cédéčka staré fotky z dovoleniek, mala som aj viac času na písanie. Po dlhšom čase som písala menej vstupných vyšetrení a prepúšťacích správ, a viac článkov. Možno ma to nectí, ale viac času som trávila na Facebooku. Vymieňala som si názory, formulovala som ich do textov. Som za to, aby bolo povinné zdravotné poistenie, rovnako, ako máme povinne poistené svoje autá. Som za to, aby štát podporoval menšinové formy umenia, ktoré si na seba v komerčnom prostredí nezarobia. Som proti tomu, aby Hedvigu Malinovú pozorovali v ústave. Myslím si, že žiadna žena si nepraje dostať sa do situácie, v ktorej podstúpi interrupciu. Zároveň som ale za to, aby túto možnosť každá žena mala. Nemyslím si, že homosexualita je choroba a prajem homosexuálom, aby mohli uzatvárať manželstvá so svojimi partnermi. Toto leto som to donekonečna opakovala. A čo? A nič.

Aj tak si každý myslí, čo chce. Mohla by som viesť diskusie na tieto témy sama so sebou. Mohla by som argumentovať a odpovedať si protiargumentmi. Mohla by som sama sebe písať komentáre pod vlastné články, používajúc presne opačnú argumentáciu. Mohla by som to robiť donekonečna. Po lete takýchto naťahovačiek ma to unavuje. Otvorila som dnes ráno Facebook a hneď vidím, že tam ktosi kritizuje sociologičku, ktorú si ja vážim a s jej názormi súhlasím. Mohla by som sa tam zapliesť do diskusie, po stýkrát zopakovať, čo si myslím a po stýkrát si prečítať, ako s tým kto nesúhlasí. Načo?

Podľa môjho názoru urobili Jožko a Julka chybu. No a čo? Nie sú prví ani poslední, ktorí si nevzali správneho partnera. Nepoznám ich, do ich životných rozhodnutí ma nič nie je. Ľudsky im úprimne prajem šťastné manželstvo, hoci o vyhliadkach naň mám svoje pochybnosti. Je mi však rovnako ľúto, že televízia Markíza hatí vysielaním takéhoto programu snahy mnohých, ktorí majú inú skúsenosť. Pretože Svetová zdravotnícka organizácia aj so svojou Klasifikáciou duševných chorôb sa môže aj na hlavu postaviť, kým sa budú v televízii vysielať takého programy. Psychiatri všetkých krajín a celé hnutie liečených homosexuálov sa môžu rozliať na kolomaž, ak televízia v hlavnom vysielacom čase odvysiela takéto svedectvo. Chlapci, ktorí v sebe s hrôzou objavujú homosexualitu, darmo hľadajú silu, aby sa k svojej prirodzenosti priznali, ak sa v televízii prezentuje príklad Jožka a Julky. Ľudia vždy radšej uveria červenej knižnici, príbehu o sile lásky a nezlomnosti Božieho plánu, ako Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Únava z boja s veternými mlynmi sa vo mne rodila už niekoľko týždňov a vysielaním Modrého z neba o Julke a Jožkovi vyvrcholila. V upútavke sa naznačovalo, že Jožka z homosexuality vyliečil Vilo Rozboril. S úľavou som zistila, že to tak nebolo, pretože to by som sa asi ozvať musela. Pretože kto je Vilo Rozboril, aby liečil. Liečiť smú zo zákona len ľudia istých povolaní, medzi ktorých moderátor televízie nepatrí. S úľavou som ale zistila, že Vilo Rozboril takúto ambíciu nemal a nikoho nevyliečil. Jožka nevyliečil Vilo, ale Pán Boh. Láska Ježiša a Julky Jožka vyliečili, takže je všetko v poriadku. Nie len ja, ale i národ si môže s úľavou vydýchnuť. Už dávno to tušili. Už dávno vedeli, že božia láska homosexualitu porazí. Už dávno to tušili a teraz to vedia s istotou, lebo keď to bolo v televízii, musí to byť pravda. Tak načo by som sa ja namáhala a tvrdila niečo iné? Julka, Jožko, Vilo Rozboril i Pán Boh už v televíznom vysielaní všetko povedali. Všetky ostatné slová sú zbytočné.