Slovensko žije prípadom advokátky M. Mešencovej. Táto vzácna osoba uverila vládnym kampaniam proti korupcii a ohlásila polícii pokus iného advokáta podplatiť jej prostredníctvom jej klienta, aby svedčil v prospech jeho klienta a teda krivo. Také konanie je trestné a táto advokátka konala ako uvedomelý občan. Spolupracovala s políciou a pomohla usvedčiť korupčníka. A teraz prichádza tá veľká chvíľa návratu komunizmu – advokátska komora ju za to zbavila možnosti vykonávať jej povolanie!

Aj šokujúce je možné

Predseda danej komory, akýsi Š. Detvai, dokonca neváhal vyhlásiť, že tí, ktorí svedčia pred súdom v takýchto prípadoch a aktívne spolupracujú s políciou, sú špicli a donášači! Je to vôbec možné? No u Detvaia a s Detvaiom zjavne áno. A vrcholom je, že keď sa zdvihlo rozhorčenie odbornej aj laickej verejnosti, tvrdil, že veď advokátka mohla buď vystúpiť z advokátskej komory (a teda prestať byť advokátkou a varovať tak páchateľa!) alebo vystupovať „len ako“ svedok. Slovenská advokátska komora však advokátku nepotrestala „len ako“, ale likvidačne. A naopak, s jej pomocou usvedčeného korupčného advokáta P. Polakoviča nevylúčila, pretože na neho vraj platí prezumpcia neviny! A aby to nebolo dosť, statočnú advokátku vo svojich školeniach pre budúcich advokátov uvádza táto komora ako negatívny, odstrašujúci príklad! A naozaj, ak je táto „komora“ podobná sicílskej mafiánskej „Camorre“, tak im táto advokátka naozaj musí naháňať strach. Veď sa všeobecne vie, že na súdoch roznášajú úplatky predovšetkým advokáti, lebo by iste nikto nevzal peniaze od neznámeho človeka. Pani Mešencová teda ohrozila samú podstatu advokátskej praxe, ako to aj na súde za danú komoru prezentovala podpredsedníčka danej komory D. Michalková.

Vo veci už rozhodol Najvyšší súd, a to šalamúnsky. Advokátke vrátil profesiu, ale všetkých odradil, aby jej príklad nasledovali. Otázne tiež je, či sa tá chudera teraz, po takej škandalizácii, k práci vôbec dostane?

Pre naše zamyslenie je však podstatnejšia iná vec. Ja byť advokátom, tak by sa mi len z pomyslenia, že mi šéfuje taká osoba ako spomenutý Detvai zdvíhal žalúdok trikrát denne. A tu sme pri komunizme v nových časoch. Členstvo v advokátskej komore je povinné a nemá žiadnu alternatívu! To znamená, že keď sa zoberie partia šikovných chytrákov a pretlačia sa do takejto organizácie, môžu vydierať prakticky kohokoľvek. A to sme v slobodnej a demokratickej spoločnosti?

Takýto prípad sa už totiž stal. Akýsi chytráci si zaregistrovali Odbornú komoru zdravotných sestier s povinným členstvom a aj poplatkom! To je naozaj elegantné výpalníctvo. A podporované štátom!

A máme aj tretí prípad. Iní chytráci sa chytili vstupu do EÚ a vyšliapali si skvelú živnosť – stali sa školiteľmi našich taxikárov na euro-taxikárov. A to „školenie“ bolo opäť povinné a samozrejme aj povinne platené. No ale veď to je zlatá baňa výpalníctva a opäť s podporou štátu. A nemusíme snáď takmer zbytočne dodávať, že to školenie bolo čistou fraškou. 

Kde to žijeme?

Václav Klaus je jednou z mála osobností minulej federácie, ktorý hovorí jasne, že občan by mal byť štátom čo najmenej „regulovaný“. Ale tu sme svedkami celkom opačného postupu. Ak sme za komunizmu boli povinne iskričkami, pioniermi, zväzákmi a priateľmi Sovietskeho zväzu a tieto povinné účasti mali vplyv na naše pracovné zaradenie a postup, teraz sme svedkami už síce nie ideologických, ale zase povinných členstiev, ktoré navyše prinášajú vynálezcom týchto členstiev nemalé zisky. A navyše môžu mať aj tak morálne pokrivený vplyv na dôležité profesie, ako je to v prípade vedenia Slovenskej advokátskej komory.

Ak by existovali tri advokátske komory a štyri cechy taxikárov, tak by som v tom videl vážny prvok demokracie a slobodnej voľby. Ale tu a teraz skôr vidím len inak zaobalený rovnaký, komunistický princíp. K ich túžbe ovládať masy sa však pridala aj túžba ošklbať ich. A to sa mi zdá byť pre budúcnosť našich štátov povážlivé.