Nedávno som si vo verejnoprávnom rozhlasovom vysielaní vypočul rozhovor o vzniku Rady vlády pre jednotnú prezentáciu SR v zahraničí. Rádio som zapol neskôr, takže som sa nedozvedel, kto v akej funkcii a z akého ministerstva rozpráva. Rada by mala okrem iného predkladať exekutíve návrh stratégie prezentácie SR v zahraničí, ako aj pripraviť stratégiu vytvorenia značky Slovensko.

Predsedom rady je premiér alebo ním poverená osoba. Podpredsedami rady sú minister zahraničných vecí a kultúry. Potiaľto by sa v podstate nedalo nič namietať. Neexistujúca, alebo ak chcete neviditeľná krajina určite potrebuje ako soľ zviditeľnenie a áno, aj stratégiu tohto procesu, avšak keď dotyčná začala hovoriť o tom, čo by sa malo zviditeľňovať, zosmutnel som. Opäť sa na mňa z éteru vyvalili vyprázdnené reči o usilovnosti, pracovitosti a pohostinnosti nás Slovákov. Ruku na srdce, priatelia, sme usilovnejší a pracovitejší ako napríklad Nemci alebo Japonci? Sme pohostinnejší ako iné slovanské národy, ako moslimské národy alebo ako latinskoamerické národy? Kto v týchto krajinách bol, vie, že veru nie sme ani pracovitejší, ani pohostinnejší ako spomínané národy, a kto tu žije, tak by si pomyslel, že pani funkcionárka rozprávala asi o nejakej inej krajine.

Nuž zviditeľnenie sa na základe neexistujúcich vlastností prisudzujúcich sa danému etniku na základe vlastných kultúrnych stereotypov bude mimoriadne ťažké, ba dovolím si tvrdiť nemožné. Návštevník, ktorého nalákame na tieto výmysly, zistí trpkú pravdu po prvom stretnutí so slovenským čašníkom, ktorý väčšinou pri komunikácii používa onomatopoje a zámená (česť výnimkám) ako napríklad no, hmm, takže, ehmmm, tak… A podnikateľ, ktorý sa teda rozhodne do tohto usilovného a pracovitého národa investovať, sa zrazu nestačí čudovať, prečo je efektivita práce o polovicu nižšia ako v rovnako dimenzovanom závode niekde pri Liberci.

Nuž, navrhoval by som možno vymyslieť niečo iné. Napríklad krajina festivalov, respektíve jesenných festivalov. No neznie to tak mysticky, čínsko-japonsky? Keďže ministerstvo kultúry uvoľňuje grantové peniaze niekedy pred začiatkom leta, väčšina produkcií sa rozhodne, a celkom správne, usporiadať väčšie podujatie až na jeseň. A tak sa neraz, hlavne v Bratislave a väčších mestách, prekrývajú aj viaceré naraz. Už vidím ten slogan: Mesiac fotografie, Ars poetica, Anasoft litera fest, Next, BHS, Melos Etós, NouveauNu, NuJazz dayz, Nu Dance Fest, Džezové dni, Divadelná Nitra, Barbakan, Bratislava v pohybe, Konvergencie, Medzinárodný filmový festival Bratislava, Večery novej hudby, Bábkárska Bystrica, Moon Ride… vstúpte do jesennej krajiny festivalov, vstúpte na Slovensko.

Autor je  básnik a spisovateľ. Tento rok vydal vo vydavateľstve KK Bagala román História.

Text vyšiel v týždenníku Žurnál