Aký význam má diskusia prebiehajúca v masmédiách hľadajúca jednoduchú odpoveď na prostú otázku: prečo nás nenávidia? Je pravda, že médiá týmto počinom dávajú danú tému k dispozícii širokým masám obyvateľstva, ale zároveň im slizkým spôsobom podsúvajú nebezpečné, trestuhodné predstavy a bludy choromyseľnej teórie o strete civilizácií Západu a islamu.

Táto téma či konkrétna otázka o nenávisti sa vo všeobecnosti veľmi páči a stáva sa živnou pôdou konzervatívnych intelektuálov. Musíme ihneď povedať, že takto položená otázka je zákerná a neetická a vymyslené teórie o strete civilizácií automaticky posúva do klamlivej reálnej polohy. Totiž realitou sa stáva nielen hmatateľná vec, ale taktiež nehmatateľný stav, ktorý sa neustále opakuje.

Naozaj nás nenávidia?

Táto technika mediálnej hry a nepriamej manipulácie s občanmi sa opakuje každodenne. Pre ilustráciu - nie je to tak dávno, počas minuloročnej invázie Izraela do Libanonu tie isté médiá diskutovali o tom,  či izraelská reakcia na Hizballáh (Alahovu stranu) po únose dvoch izraelských vojakov bola adekvátna,  alebo nie. Samotná diskusia o takto položenej otázke je drzá a nemorálna, pretože v podstate tu už nejde o diskusiu o tom, či okupácia, likvidácia infraštruktúry a vraždenie obyvateľstva krajiny je morálne, alebo nie, ale posúva diskusiu smerom ku kvantite reakcie - či je, alebo nie je adekvátna. Akoby bol problém len v kvantite, a nie v nemorálnosti samotnej okupácie.

V prípade údajnej nenávisti moslimov (voči západnej civilizácii) sa aplikuje tá istá nemorálna technika. Musíme sa opýtať, aké sú prejavy nenávisti moslimského sveta voči Západu, aby sme dedukovali odpoveď na otázku, prečo nás nenávidia. Ak sa opýtame, prečo organizácia al-Kájda nenávidí Západ, potom treba zdôrazniť, že ide o skupinu šialencov  zasluhujúcich  najprísnejší trest. Je veľmi ťažké odpovedať  na otázku, prečo vám šialenec chce ublížiť. Šialenci podobní al-Kájde však boli sformovaní práve Západom v snahe zamestnať východný sovietsky blok počas studenej vojny.

Je islam násilný?

Niet pochýb o tom, že každé náboženstvo vyznáva určité hodnoty - tieto hodnoty sú žiaľ v mnohých prípadoch postavené na úkor iných hodnôt. Kým kresťanstvo vyznáva hodnoty rodiny a lásky a považuje ich za prioritu, sú de facto i de iure postavené na úkor iných hodnôt, ako je napríklad hodnota spravodlivosti, ktorá je v islame prioritná. Prorok Mohamed hovorí, že ak uvidíš krivdu, vytiahni svoj meč a bojuj za jej nápravu... ak meč nemáš, predaj svoju košeľu, kúp si meč a bojuj za jej nápravu. Tieto slová môžu  vyvolávať pocit, že hodnota spravodlivosti stojí za určitú dávku (násilia). Ježiš, Boží syn, hovorí, že kto ťa udrie na ľavé líce, otoč mu pravé. Taktiež hovorí „milujte svojich nepriateľov ako seba samého". Ak pripustíme, že džihád ako akt násilia moslimov je ich najvyššou mierou spravodlivosti, tak je oprávnené podľahnúť propagande, že kresťania sú nebodaj skupina homosexuálov alebo pedofilov. Vzhľadom na to, že vyznávači židovského náboženstva sú nositeľmi hodnôt, spomedzi ktorých najvyššou je Zákon vďaka tomu, že sú Bohom vyvolený národ, dá sa zase podľahnúť propagande, ktorá to vysvetľuje tak, že sú náchylní k nadradenosti v snahe ovládnuť svet.

Český politik Miloš Zeman skonštatoval, že nie všetci moslimova sú teroristi, ale znepokojila ho skutočnosť, že všetci terajší teroristi sú moslimovia. Je otázne, či je to zhoda náhod. V bývalých kolóniách v päťdesiatych, šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sme totiž boli svedkami prudkého rozmachu dvoch ideológií. Na jednej strane na Blízkom východe vzrástol vplyv sovietskeho bloku, a tým aj vplyv marxistickej ideológie, na strane druhej v bývalých kolóniách tam krátko po získaní ich politickej suverenity narástol vplyv národnej ideológie. Oslobodzovacie hnutia boli vedené práve týmito ideológiami a bolo logické, že akcie polovojenských oddielov rôzneho druhu vrátane únosov osôb a lietadiel boli vykonané organizáciami, ktoré nemali nič spoločného s náboženstvom.

Zmeny po páde sovietskeho bloku

Po páde sovietskeho bloku a totálnom zlyhaní národných síl v snahe dosiahnuť ciele, na základe ktorých uchopili moc, nastúpila nová generácia síl volajúcich po oslobodzovaní. Keďže žiadna iná ideológia než tá náboženská nebola na túto úlohu pripravená, vznikli tieto sily na zelenej lúke. Okrem organizácie al-Kajdá, ktorá za pomoci Američanov operovala na hraniciach bývalého Sovietskeho zväzu dávno predtým, vznikali nové organizácie, akými sú al-Džihád, Hizballáh, Hamas a iné, ktoré uchopili vedenie oslobodzovacích hnutí a získali u obyvateľstva veľkú priazeň a čiastočne aj dosiahli konkrétne výsledky (odchod Izraela z južného Libanonu v roku 2000).

Priazeň obyvateľstva k náboženským hnutiam nie je nekonečná. Jej hranice sú limitované dosiahnutím veľkého úspechu (úplné oslobodenie) a nárastom stupňa demokracie vo vnútri danej spoločnosti. Každé z týchto hnutí, keď sa následne premení na politickú silu, stratí väčšinu svojich priaznivcov. Podpora obyvateľstva týmto organizáciám pramení v prvom rade z nedostatku inej ideológie, ktorá by viedla oslobodzovací proces, pocitu stáleho ohrozenia zo strany veľmocí a tiež totality väčšiny prozápadných režimov v moslimskom svete.

Ide o stret civilizácií?

Teória o strete civilizácií uzrela svetlo sveta ešte začiatkom deväťdesiatych rokov ako snaha niektorých (mudrcov) predpovedať budúce konflikty po páde režimov v krajinách bývalých úhlavných nepriateľov Západu v strednej a východnej Európe. Je veľmi chybné chápať civilizáciu ako súhrn všetkého, čo je v danej krajine či kontinente alebo nebodaj časti zemegule. Nie je možné hovoriť o strete civilizácií. Civilizáciu určuje to hmatateľné, čo máme, bez ohľadu na to, či je to pevné ako v prípade newyorských či dubajských mrakodrapov alebo pohyblivé, ako sú autá či raketoplány. V žiadnom prípade nie je možné do toho zahrnúť ideológie či náboženstvá.

Civilizácia je len jedna jediná, tá ľudská, bez ohľadu na pôvod hnacieho motora, ktorý sa časom mení. V určitej dobe to bol Egypt, inokedy Rím, Damask, Bagdad, Paríž... Niet pochýb o tom, že spor či stret existoval a prebiehal medzi odlišnými kultúrami a ideológiami. Je pokrytectvo, ak tento stret na Západe propagujú tí, ktorí sú v skutočnosti z iného tábora. Keď sa postaví klasický konzervatívec upozorňujúc na stret západnej s východnou civilizáciou, je to práve on, čo vychádza zo základov určitých hodnôt Východu.

Lebo sú naozaj Tomáš Akvinský či Hegel západnými mysliteľmi? Prečo? Pretože sa narodili na západe zemegule? Vôbec to tak nie je. Sú to myslitelia s východnými hodnotami prichádzajúcimi konkrétne z Blízkeho východu. Skutoční myslitelia Západu sú tí, ktorí priniesli inú filozofiu založenú na inom vnímaní sveta, napríklad Nietzsche, Marx,  Engels a  v súčasnosti predstavitelia liberálneho prúdu. Stret západnej a východnej ideológie bol, je a prebieha. Na každej strane prebieha taktiež sekundárny stret. Na Západe ide o stret marxizmu s liberalizmom, na Východe nacionalizmu s fundamentalizmom.  Všetky iné vymyslené strety sú snahou miešať karty postavené na totálnom ekonomickom základe. Výmysel stretu civilizácií je iba pojmom bez obsahu.

Morálny deficit Západu

Západ, ktorý desiatky rokov tuneloval arabský svet a následne na Blízkom východe násilne nasadil štát Izrael a nadržiaval mu celé desaťročia, nesie minimálne morálnu zodpovednosť za dnešný stav v celej oblasti. Západ, ktorý sám v prípade vlád jednotlivých režimov v arabskom regióne priamo či nepriamo vyberal jednotlivých monarchov a vlády, sa dnes tvári ako veľký bojovník snažiac sa aj o násilné nastolenie demokratických hodnôt v týchto krajinách. Západný svet kontroluje každú kvapku strategickej suroviny, čierneho zlata, a čuduje sa neschopnosti rozvojových krajín  dosiahnuť ekonomický úspech. Arabský občan sa pýta, prečo sa rezolúcie OSN týkajúce sa Arabov  realizujú takmer v momente ich uznesenia, ale tie, ktoré sa týkajú ich nepriateľov, ležia v šuplíkoch BR OSN?

V prípade genocídy v Rwande západný svet zahral úlohu mŕtveho chrobáka napriek miliónom zmasakrovaných civilistov. Západný civilizovaný svet opäť zahral úlohu mŕtveho chrobáka pri invázii Izraela do okolitých krajín a naposledy do Libanonu, pri ktorej  zavraždil tisíce obyvateľov a zruinoval krajinu. Západný civilizovaný svet sa dnes bez otáľania opäť tlačí do Sudánu ležiaceho na výdatných ložiskách ropy. Ten istý svet sa predtým tlačil do Iraku napriek tomu, že všetky argumenty nastolené v mene invázie sa ukázali ako dezinformačné. Veľmoci civilizovaného západného sveta sa dnes neuvážene zahrávajú s myšlienkou občianskej vojny v Libanone a na okupovaných palestínskych územiach v záujme svojej neukojenej nadradenosti.

Vstúpme si do svedomia a zistíme, že si príliš namýšľame, keď tvrdíme, že nám nechýba morálka. Príliš vymýšľame, keď vykresľujeme Arabov či moslimov ako šialené osoby a snažíme sa zakoreniť túto predstavu v našom právnom systéme pod zámienkou boja proti terorizmu. Naša ilúzia o tom, že sme tí spravodliví, pretože sme nositeľmi určitých šľachetných hodnôt, ktoré dodržujeme len vtedy, ak výsledky ich aplikácie sú pre nás výhodné, nemá  pevný základ, ale poukazuje na našu aroganciu a sen o nadradenosti našej európskej a americkej nadutosti.