Bývate na Buckingham Street v Cambridge len päť minút jazdy na bicykli od Harvad Square. Deň trávite väčšinou na univerzitnom kampuse a v knižnici so svojimi spolužiakmi.

Minule vás cestou domov dobehol policajt na bicykli. Predbehol vás a s úsmevom sa opýtal kam sa ponáhľate. Ani ste si nevšimli, že ste prešli na semafore na červenú. Takto popoludní je to pomerne pokojná ulica, no môže byť nebezpečná. Tá križovatka nie je práve prehľadná. Ospravedlnili ste sa. Policajt vám zaželal pekné popoludnie, otočil svoj bike a nasmeroval si to k univerzitnému kampusu. Neviete pochopiť, kde bol vtedy, keď vám na kampuse pred plavárňou minule ukradli bicykel. No ani cambridgeský policajt nemôže byť všade. Nič nie je dokonalé.

 Čítate plynule diela svetových autorov z oblasti práva, ekonómie, histórie, biológie a medicíny. Učebné texty aj secondary reading. Plynule a na akademickej úrovni o nich diskutujete s kolegami z Japonska, Indie, Južnej Kórey, Španielska, Číny, Nemecka, Texasu, Havaja a Ruska. Víkendy trávite striedavo v komunitách svojich spolužiakov väčšinou pri „ethnic“ food a „ethnic“ music.

 V škole na seminároch, diskusiách a zadaniach dosahujete slušné výsledky a pravidelne patríte medzi najlepších v skupine. Čiastočné štipendium sa zmenilo na plné a máte šancu okrem Master zvládnuť na tejto super škole aj PhD. Univerzita ale aj niekoľko zaujímavých hráčov na trhu v odbore, v ktorom študujete sa o vás živo zaujíma.

 Pozývajú vás okrem internshipov aj do spolupráce na projektoch. Za spoluprácu vám zaplatia tak, že okrem niekoľkých leteniek ročne na návštevu rodiny doma v Európe si za to môžete zacestovať na vlastnom takmer novom VW Passate SW po Amerike. Necestujete sám. Príde za vami aj vaša priateľka. Tie tisíce kilometrov sú fakt nepríjemné. No dá sa s tým žiť. Vierke platíte let tam aj späť počas prázdnin. Prichádza na pár týždňov zvyčajne aj so sestrou. Ale vám to nevadí. Tak či tak dúfate, že budete časom príbuzní.

 Počas obedňajšej prestávky zbehnete z Campusu na nábrežie Charles River. Otvoríte si na svojom i-Pade prehliadač a prečítate si dnešné správy zo Slovenska kde máte rodičov, priateľov, súrodencov či ostatné JsociálneJ siete. Pozriete si Shootyho na dnešný deň, komentáre a názory na aktuality.sk, sme.sk, pravda.sk, hnoline.sk a jetotak. Máte radi vyváženosť a skladáte si „objektívny“ subjektívny obraz.

 O tretej vám začína seminár o dejinách Strednej Európy. Pred Campusom vás už čaká Chan z Osaky. Ponúkne vám kávu zo Starbucksu a jednu Donut z McDonald’s. Opýta sa vás, čo ste robili. Vy odpoviete: „Nothing special“, a pomyslíte si svoje.

 Máte dvadsaťjeden rokov. Večer sa vraciate do prenajatého bytu na Buckingham Street. Pred Vianocami príde Viera. Možno aj so sestrou. Plánujete výlet do vianočného New Yorku. Rockcefeler Centre je vtedy úžasné. Fifth Avenue a úžasné vianočné zľavy v GAPe urobia radosť vám i vašim mladším súrodencom. Už teraz sa tešíte na návrat zo Slovenska po Vianociach. Keby ste mohli, vezmete všetkých svojich najbližších so sebou.

 Načo som len zapínal zasa ten i-Pad. Niekde musíme patriť? Ale prečo práve tam. Prečo práve Rurislava...? Už viete, ako by ste všetko radikálne zmenili aj prečo. Ideály vás neopúšťajú, no život je konkrétny. A vy nechcete po návrate do Krajinky len opäť recitovať abecedu a listovať v univerzitnom šlabikári. Už pravdepodobne viete čo urobíte aj ako. Na youtube sa vám už nechce donekonečna pozerať na boxujúceho a kľajúceho Mečiara, podnapitého vulgárneho Slotu či počúvať ukričaný hlas podobný Ficovmu so strachom kedy sa opäť vrátia. Prečo ich nikto nevie poslať tam, kam patria? Nechcete aby vaše deti počúvali ich hlasy a doplácali na ich rozhodnutia. V duchu sa pýtate:  „Keď to s nimi nevedeli vyhrať tí „naši“, vyhrám ten „boj“ s ich zazobanými deťmi a vnúčatami ja...? Moje harvardské tituly sú im už teraz na smiech. Vzdal som sa predčasne? Ale nie. Len mi to za to nestojí.“

 Už to mám: „Budeme tu chodiť na prázdniny. Iba na prázdniny“. Tatry sú v lete krásne. Aspoň tie Nízke. A sem-tam sa preplavíme loďou aj do Viedne. Našim deťom sa to bude páčiť. Aj ich starým rodičom. Ale na Vianoce asi budeme chodiť striedavo do New Yorku a Bostonu. No ani ten projekt na Berkley nebol nezaujímavý. Uvidíme. Majú mi ešte odpísať. Zmierujem sa s osudom imigranta a emigranta. Mrknete jedným okom na nevypnutý i-Pad a čítate:  „Pri Skalnatom plese medveď napadol človeka“. Toto mi za to nestojí. Mám dvadsaťjeden rokov. Uvidíme. Ešte sa všeličo môže zmeniť. Ale asi takto...

 Zlý sen? Dobrý sen? Dobré ráno...