Rýchlejšie, ďalej, vyššie. Góly, body, rebríčky. Skvelý virtuálny svet športu nás terorizuje denne zo spravodajských relácií televízie, rozhlasu, zahlcuje prakticky najrozsiahlejšie samostatné sekcie v denníkoch. Mediálnemu športu sa dnes nevyhnete.

Počúvali ste niekedy pozorne športové spravodajstvo? Pozerali ste niekedy športové noviny po správach naozaj pozorne? Čo sa vlastne dozvedáme od ľudí, ktorých životným snom je prehodiť loptičku cez sieť, kopnúť do lopty či palicou búchať do gumového krúžku? Prečo má športové spravodajstvo také miesto vo vysielaní, aké má? Čo nás fascinuje na výsledkoch upotených mládeneckých družstiev? Prečo sú športovci hrdinami našej mediálnej doby, prečo musíme trpieť šport?

 1. Šport je bezproblémový

Futbal, hokej, tenis, občas nejaké tie olympiády, kanoisti. Šport je pre väčšinu obyvateľstva bezproblémová komodita, ktorá neovplyvňuje peňaženky (pokiaľ nie ste hazardný hráč). Je nekonfliktný, pokiaľ nepatríte do fanatickej skupinky prívržencov. V mediálnom spravodajskom obraze je šport o čestných súbojoch, o hre na to, kto bol dnes lepší, lepšie pripravený a mal viac šťastia. Analýza športových podujatí sa zameriava na dôležito sa tváriace štatistiky, ktoré určujú miesto v rebríčku v boji o titul, v postupe do ďalšieho kola,  zisk nejakého umiestnenia. Sú to informácie, ktoré nikto nepotrebuje poznať, ale napriek tomu majú v médiách denne svoje miesto.

Bezproblémovosť športu je lákavá, pretože šport je ideálnym zástupným problémom. Nemôžete ovplyvniť zápas dvoch futbalových mužstiev, zato sa môžete pridať k jednej či druhej strane a riešiť si svoje vnútorné napätia na niečom, čomu neuškodíte. Mimetický obraz dvoch súperiacich družstiev navyše napĺňa ritualizovanú predstavu vojny, ktorú vidíte vlastne ako divák. A aj civilizačný nános nedovoľuje zabíjať, predsa len občasná krv na športovom pódiu našu vnútornú krvilačnosť pohladí. No nekrvácame my, nie je to náš problém.

 2. Šport nie je škandalózny

Len čo sa v športe deje niečo, čo je škandalózne, preniká to na iné stránky novín, ale nemá to vplyv na samotný fakt športového spravodajstva. Veď skorumpovaní sú tréneri a rozhodcovia, nie futbalisti. Doping? Za to môžu tie svine, čo sa starajú o fyzioterapiu a lekárstvo, nie chudák športovec, ktorý ani netušil, čo doňho pchajú. Športovec je hrdina, len dianie okolo neho sa niekedy vymyká norme. Šport nie je ani bulvárne škandalózny, pretože športovcov majú bulvárne noviny v obľube. Na oplátku športovci pozývajú svojich kamarátov z novín, aby im ukázali svoje bývanie a predviedli svoje nové športové auto (športovec predsa musí mať auto, ktoré je športové).

Športovci sú čestní a charakterní, tak ich vnímame, pretože šport je o fair play. Milenky striedajú, pretože to patrí k športu, peniaze investujú rozumne do bývania, hoci niekedy v krajinách, kde sa dajú uliať peniaze a nezdaniť ich „doma“. Kto by však športovcom závidel ich platy, veď – ako ich obhajujú médiá – keď skončí kariéru, tak sa vlastne nebude mať ako živiť. Musí si teda zarobiť teraz, keď je výkonný športovec. No peniaze a dôvody, prečo dostáva nejaký bežný fešák s hokejkou mesačne štvornásobok platu profesora na vysokej škole, predsa nikoho netrápia. Čo taký profesor, hokejista je hrdina! Športovec je zabávač, ktorý nám emocionálne sprostredkúva príjemné pocity súboja a víťazstva, preto si zaslúži náš obdiv. A mediálny obraz úspechu vlastnou silou (športovec je predsa selfmademan, ktorý už v ranom detstve terorizovaný rodičmi a trénermi chodil o piatej ráno na prvý tréning) je ospravedlnením pre absurdné honoráre.

 3. Šport je národný

Aké milé, že máme športovcov, ktorí nás – aj mňa, aj vás – reprezentujú v zahraničí a rozsievajú o Slovensku skvelé alebo menej skvelé povedomie. Zbierame medaily, sledujeme, ako sa nám darí. Sledujete to? Ako sa NÁM darí. Sme stelesnení vo veslárskom umení kajakárky, lepíme sa ako páska na hokejky chlapcom s dvojkrížom na hrudi. Šport reprezentuje kmeňovú podstatu dnes asi najvýraznejšie a umožňuje nám identifikovať sa s národom lepšie ako vojaci, politici, vedci. Aj zarytí nefanúšikovia športu spozornejú, keď sa na olympiáde či majstrovstvách sveta NAŠIM darí. Rozprávame sa o tom v práci, držíme im palce, kričíme gól pred televízormi a tešíme sa, keď oni, ktorí sú vlastne MY VŠETCI, to tým cudzím natrú.

V médiách sa tento národný rozmer zdôrazňuje aj faktom, že konečne môžu byť moderátori zaujatí, ba priam sa predpokladá, že budú drukovať NAŠIM. V domácich ligách by to predsa len nebolo fér, keby reportér držal „Nitre“ a nadával „Prešovu“. No pri medzinárodných zápasoch je jasné, kto je zlý. Kmeň drží spolu. Mediálny obraz našich úspešných veľvyslancov športu vo svete nám dodáva pocit, že predsa aj v suchom sužovanej Eritrei musia vedieť, že máme skvelých kajakárov, ktorí vodu využívajú na spúšťanie sa v laminátovom čude. Nevedia.

Národný, kmeňový rozmer športu nám zároveň vytvára divné slovné zvraty. Odrazu je akési americké hokejové mužstvo bližšie našim srdciam, pretože parobok z nejakej našej viesky sa tam otĺka s kamarátmi pri naháňaní puku. Odrazu vlastníme akési virtuálne práva na futbalový klub, lebo tam hrá NÁŠ fešák a klub je teda tak trochu NÁŠ. Žiaden výtvarník, dramatik, vedec, literát nebol nositeľom takého NAŠSTVA ako športovec v mediálnom obraze.

 4. Šport je zdravý

Pohyb má nepochybne na telo pozitívne zdravotné účinky. No aký vplyv má na život fakt, že nejaký futbalový klub vyhral nad iným? Prečo sme zahľadení do súbojov európskych klubov či krúženia áut s obrovskou spotrebou benzínu po nezmyselných okruhoch? Zamieňame si fakt, že primeraný telesný pohyb každého z nás môže byť osviežením prospešným zdraviu, s faktom, že vrcholoví športovci sú extrémne zaťaženými budúcimi invalidmi, z ktorých mnohí trpia pre ten-ktorý šport špecifickými ochoreniami (kĺbov, svalstva, šliach, srdca). Šport vo vrcholovej podobe nepredstavuje ukážku zdravého životného štýlu. Športovec maximalizuje svoj výkon na hranici ľudských možností, neraz za pomoci povolených i nepovolených chemikálií. Navyše tlak okolia ho núti neustále sa pozorovať a vyhodnocovať aj pre nás bežné choroby, ktoré neohrozujú náš pracovný výkon (ľahká viróza, podvrtnutý členok...), ako závažné utrpenia obmedzujúce jeho výkon.

O športovcoch sa často dozvedáme z médií vo vzťahu k ich zdraviu. Každá únavová zlomenina, viróza, čo skolila družstvo, sú mediálnymi udalosťami. Športovec je napriek tomu prezentovaný ako nositeľ sily a prekvitania, ktorý má patent na zdravie, a preto právo vyjadrovať sa k otázkam zdravého životného štýlu.

 5. Šport je fatalistický

Počúvať hovoriacich športovcov znamená počúvať ľudí, ktorí sú extrémne zahľadení do seba. Ich výkon (alebo výkon ich mužstva) je plný napätia, nasadenia, ohrozenia priam životných rozmerov. Zároveň do tejto hry vstupuje fátum. Športovci sú totiž fatalisti. Gól tam padol. Postihlo ich zranenie. Nemali svoj deň. Športovci vyhrávajú preto, že mali dnes šťastie. Podvedome sa tak ich výkony premieňajú na informácie o odovzdaní sa osudu, fatálnom prístupe ku konaniu. Samozrejme, živia si tak pôdu pre neúspechy, pretože ak sa nedarí, tak to chceli okolnosti. Nie ja, nie moja vina, v prehre som nevinne, pretože som odviedol stopercentný výkon, ale tráva bola klzká, smog znemožňoval dýchanie. Akoby iní športovci nemali rovnaké podmienky ako ten náš. Prirodzene, športovci sú predsa bábkami v rukách trénerov, ktorých vlastne svojím plnením úloh živia. Preto ich tréneri stavajú do pozícií, v ktorých sa riadia vyššími silami.

 6. Šport je pseudokatarziou

Športové spravodajstvo nás odvádza od života, predstavuje virtuálny svet akože zdravých, silných hrdinov. Je skupinovým zážitkom, oslavou, rituálnym tancom, ktorý vyhovuje médiám. Je dramatický, emotívny, dobre vyzerá na kamere či fotografii. A vizuálny terorizmus, ktorý ovládol médiá v ostatných desaťročiach, praje dynamickému pohybu a vypätým scénam. Skúste vidieť gól a čítať jeho opis. Čo je ľahšie a príťažlivejšie?

 Vo svojej podstate je dnešné športové spravodajstvo jednou veľkou znôškou zábavných informácií, ktorých cieľom je odľahčovať spravodajstvo. Neraz ide – a to temer výhradne nevedomky zo strany média i športovca – o infotainmentovú zložku správ. Informácia sa premenila na zábavu, humor, ktorý srší športovcovi z úst, je nechcený, vydáva sa za naozajstnú informáciu. Pritom hodnotenie zápasov hráčmi je zábavnou karikatúrou jazyka, najmä pri zvukových výstupoch zväčša štylistickou lahôdkou plnou grotesknosti (píšuci novinári robia chybu, že vety športovcov vtláčajú do priúzkych nohavíc ako-tak spisovného jazyka). Športové spravodajstvo sa stalo výrazom prázdna a potreby zahlcovať sa nepotrebnými informáciami.