JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu

Pred pár dňami som sa zobudil do ďalšieho dňa poznačeného novým hrozným obvinením príslušníkov mierových síl slúžiacich v ...

[Parfait Onanga-Anyanga]

Medzi sexom a smrťou

Kríza žánru | Autonómna zóna | Svetlana Žuchová | 08.10.2011

_ma_small

Po knihe Vlhké miesta (slovensky Tatran, 2010), ktorá bola pre svoje explicitne sexuálne témy označovaná za škandalóznu, napísala Charlotte Roche druhý román – Schoßgebete. Názov je zložený zo slova Schoß – lono a Gebete – modlitby, teda čosi ako „modlitby lona“.

Charlotte Roche nasadila prvým románom svojej „škandalóznosti“ vysokú latku. Len v skratke: Hrdinka je postpubertálne dievča hospitalizované na proktologickom oddelení, pretože pri holení análnej oblasti si poranila hemoroidy. V tomto duchu sa nesie celý príbeh – zmes sexuálnych praktík, ktoré by konvenčnejší občan mohol označiť za neštandardné (vkladanie avokádových kôstok do vagíny a podobne), holenia intímnych miest, sexu s ošetrovateľom v nemocnici a tak ďalej a tak ďalej.

Je zrejmé, že od druhého románu takejto autorky sa už všeličo očakáva. Aj preto vychádza kniha v Nemecku v nezvyklo veľkom náklade. Pikantnosti chtiví čitatelia sa iste nevedia dočkať, s čím zase príde táto tridsaťtriročná televízna moderátorka, pôvodom Britka, ktorá vyrástla a žije v Nemecku.

Zdá sa, že tieto očakávania si uvedomuje aj sama autorka a hneď v prvej kapitole sa ich snaží naplniť. Prvú kapitolu totiž tvorí veľmi detailný a veľmi dlhý – až zdĺhavý – opis súlože hrdinky so svojím manželom. Istý druh čitateľa sa pravdepodobne navnadí a už sa nevie dočkať, čo príde ďalej, iný čitateľský druh sa možno začne obávať, že v knihe skutočne nebude nič iné a zamyslí sa, či ju za týchto podmienok dokáže vôbec dočítať. Nakoniec je však všetko ináč a po prečítaní románu sa skôr vynára otázka, či tento až pornografický úvod (a podobný záver) majú vôbec v kontexte zvyšku knihy aj iný zámer ako nesklamať práve čitateľské a možno aj vydavateľské očakávania. Akoby autorka od svojho debutu dozrela. Napísala, myslím, celkom inteligentný a zaujímavý román, ale vedomá si svojich záväzkov a zodpovednosti dať ľuďom, čo očakávajú, trochu násilne vkladá do románu sexuálne scény, ktoré sú podľa mňa z knihy tie najnudnejšie.

Jadrom príbehu je v skutočnosti vyrovnávanie sa hrdinky, tridsaťtriročnej ženy, s rodinnou tragédiou, ktorá sa odohrala pred niekoľkými rokmi, a v širšom zmysle s rodinou ako takou, vrátane feministickej výchovy. Pred ôsmimi rokmi cestovala matka vtedy dvadsaťpäťročnej Elizabeth autom na jej svadbu a pri autonehode na belgickej diaľnici zomreli jej traja synovia, Elizabethiny mladší bratia, a matka sama sa ťažko zranila. Táto príhoda hrdinku zlomila. Svadba sa nekonala, a hoci krátko potom splodila s priateľom dcéru, onedlho poznala súčasného manžela a partnerstvo sa rozpadlo, zrejme nevydržalo nápor tragédie. Hoci formálne sa zdá, že je nakoniec všetko v poriadku, pretože dcéra je zdravá, Elizabeth je vydatá a s otcom svojho dieťaťa udržuje korektný priateľský vzťah, ostáva jej permanentné vedomie blízkosti smrti. Elizabeth má k životu veľmi neradostný postoj, sama je presvedčená, že čoskoro zomrie, plánuje dokonca, že sa zabije sama, keď jej dcéra podrastie a nebude na ňu natoľko odkázaná, má pripravený testament, ktorý pravidelne dopĺňa a obnovuje podľa toho, ako sa menia životné okolnosti. Veľmi dôležitú rolu v jej živote, ale aj v románe, hrá terapia, zrejme psychoanalýza, na ktorú Elizabeth trikrát v týždni chodí. Príbeh vyznieva ako chvála psychoterapie. Nie len, že podľa Elizabeth jej terapeutka niekoľkokrát zachránila život, ale Elizabeth radí prakticky každému, aby sa psychoterapii podrobil, a stal sa tak lepším, zrelším človekom.

Práve zo zmienok o terapii možno súdiť, že príbeh je aspoň z časti autobiografický, pretože natoľko intímny vzťah k psychoterapii možno nadobudnúť len sebaskúsenosťou. A naozaj. Mnohé zo života Charlotte Roche pripomína Elizabeth. Nie len vek a rodinná situácia. Autorka tiež zažila rovnakú tragédiu, chodí na psychoterapiu a sama má pocit, že jej psychoterapia zachránila život. Práve táto autenticita spolu s ľahkosťou a vtipom, s ktorými je príbeh napísaný, sú jeho najsilnejšie stránky. Myslím si, že málokomu sa vlastnú skúsenosť podarí opísať tak verne ako Roche.

Naopak za najslabšiu stránku považujem podľa mňa zbytočnú všadeprítomnosť sexu. Je pochopiteľné, že sex hrá v živote tridsaťtriročnej ženy a v jej manželstve dôležitú rolu, lenže pre Elizabeth a jej manžela je akoby jediným záujmom, koníčkom a jedinou náplňou života. Hrdinka vágne spomína, že manžela spoznala v práci, nie je však vôbec jasné, kedy sa obaja práci venujú, pretože väčšinu času trávia doma a Elizabeth nechodí prakticky nikam, len na terapiu. Obaja pracujú zrejme v slobodnom povolaní, čo je ďalší autobiografický prvok, a nemusia teda denne „chodiť do práce“, ale v živote manželov Kielovcov práca prakticky neexistuje. Rovnako neexistujú žiadne koníčky, žiadne starosti, nič, čo by sa netýkalo sexu. Manželia Kielovci trávia väčšinu času ak už nie priamo milovaním, tak plánovaním spoločnej návštevy verejného domu, ktorej príprava tvorí podstatnú časť knihy a jej opis veľké finále v jej závere, hneď po príchode odtiaľ pozerajú umelecký pornofilm a Elizabeth plánuje neveru, ktorú chce mať od manžela povolenú. (Aby sme boli spravodliví, treba uznať, že Elizabeth sa zaoberá aj ekológiou, čo je na románe sympatické a zároveň, myslím si, veľmi „nemecké“). Dá sa povedať, že pokiaľ Elizabeth nemyslí na osudovú autonehodu, myslí na sex. Inak žije rodina v akomsi vzduchoprázdne celkom mimo súradníc reálneho sveta. Môžeme to, samozrejme, chápať ako súčasť štylizácie a autorkinho zámeru, veď nikde nie je napísané, že román má verne odrážať skutočný život. Napriek tomu sa mi toľké zaujatie sexom zdá zbytočné, akoby sa autorka pokúšala pokračovať v tom, čo začala prvým románom, ale samotnú ju to už ťahalo inam. Pritom tam, kam ju to ťahá, jej to svedčí oveľa viac.

 

(Charlotte Roche: Schoßgebete, Piper, Mníchov, 2011, 283 strán)

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 33 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 10.10.2011 (Dedo)

Diskusia k článku obsahuje 5 príspevkov


Video



Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist