JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Mesiáš ani neprišiel

Kríza žánru | Autonómna zóna | Miloslav Szabó | 30.10.2015

_ma_small

Dedina a mesto, rodná hruda a vykorenenosť, naši a cudzí, pospolitosť a samota... Tak znejú protiklady, medzi ktorými osciluje príbeh chlapca, rozprávača z románu maďarského spisovateľa Szilárda Borbélyho Vydedenci. Mesiáš už odišiel? Po veľkom úspechu maďarského i nemeckého vydania máme možnosť zoznámiť sa s dielom aj vo vynikajúcom slovenskom preklade Magdy Takáčovej, ktorý na knižný trh prinieslo vydavateľstvo Kalligram.

Rozprávačova rodina doslova živorí a navyše nepatrí do dedinského kolektívu, ktorý zjavne nedokázala rozložiť ani komunistická kolektivizácia, čo potvrdzujú otcove neúspešné pokusy nájsť si v obci zamestnanie. Z matkinej strany má rozprávač rumunských predkov, otec je údajne nemanželským synom židovského krčmára, vyštvaného dedinským kolektívom a deportovaného počas druhej svetovej vojny. Rodina žije na kraji obce v susedstve rómskej osady, ktorej vyslancom je šušľavý Mešiáš, čo si ho dedinčania najímajú na čistenie záchodov. Keď ho nenájdu na zvyčajnom mieste, na „rampe“, zarazene sa pýtajú: „Mešiáš už odišiel?“ Odvrátená strana prírody, jej nevábnosť, ba až hnus, symbolizovaný prehrabávaním sa vo fekáliách, je v románe všadeprítomná: rozprávač ju pozoruje v domácnosti a v styku so zvieratami, zoznamuje sa s ňou prostredníctvom telesnosti vlastnej rodiny i neukojenosti a brutality dedinčanov.

Príbeh strádania, odstrkovania a neľútostného, s vivisekciou hraničiaceho sebapozorovania niekde na maďarskom vidieku začiatkom 70. rokov 20. storočia iste môžeme čítať viacerými spôsobmi. Vzhľadom na renesanciu maďarského nacionalizmu a mýtov, ktorými sa jeho vyznávači opájajú, sa ponúka analógia s iným známym maďarským románom, ktorého sujet pracuje s podobnými svetonázorovými protikladmi ako Borbélyho román: Az elsodort falu (doslova Odplavená dedina, originál vyšiel v roku 1919, slovenský preklad Valentína Beniaka v roku 1948 pod názvom Mizina), ktorého autorom bol Dezső Szabó. Szabóova kniha sa niekedy označuje za prvý populistický román maďarskej literatúry, pretože jej hlavným a doslova zbožňovaným protagonistom je ľud, dedinský kolektív údajne pevne zakorenený v maďarskej zemi. Jeho protipólom je mesto a jeho obyvatelia, predovšetkým Židia, ktorí dedinu privedú na mizinu. Analógie s Borbélyho Vydedencami sú zrejmé: aj tu hrozí, že dedinu (tiež niekde na sedmohradských hraniciach, teda v „pramaďarskej“ oblasti) „odplaví“, dedina sa bráni, chlapi stavajú hrádze a rozprávač prechádza od sadomasochistických opisov utopených slimákov k obavám pred nastávajúcimi deportáciami...

Odlišnosť, inakosť a chýbajúca tolerancia: to je základná línia sujetu Vydedencov. Vzhľadom na bujnejúci anticiganizmus nie je akiste náhoda, že Borbély prisúdil úlohu mesiáša Rómovi: posledný z posledných, ktorý láskyplne a s nevinným úsmevom nesie svoj kríž. Aj rozprávačova rodina je kvintesenciou inakosti a odlišnosti, má v sebe zo všetkých trochu: Rumuni, Rómovia, Židia. Rozprávačova matka vysvetľuje, prečo sú práve Židia v očiach dedinčanov iní: „Kto nie je ako oni, na tom zavetria cudzí pach. Znesú iba podobných, ako sú sami. Kto odíde, je zradca. Kto je odlišný, ten tiež. A kto chce byť iný, ten tiež. Považujú za žida každého, kto používa rozum.“ Skutočnosť, že tu nejde o reálnu príslušnosť k židovskej viere či národnosti, potvrdzuje odpoveď, ktorú dáva rozprávačova matka na otázku jeho sestry, či aj oni sú Židia: „Raz budeme.“

Motív Mesiáša však poukazuje ešte na inú, nemenej dôležitú okolnosť: týmto slovom reagujú cynickí dedinčania vybíjajúci okná na dome židovského krčmára na jeho otázku, kto sú. Nasleduje akt znesvätenia: „Komu bolo treba močiť, uľavil si tam. (...) Občúrali veraje. Na koho to prišlo, ten sa vysral rovno pred dvere. Keď si niekto uprdol, rozrehotali sa.“ Odsek o antisemitizme je rozdelený exkurzom o magických a liečivých účinkoch moču. Keď rozprávača uštipne včela, sestra sa ho snaží vyliečiť: „Zamieri žltý prúd na krtinec. Jemná vyschnutá zem sa pod močom práši. Zem zmiešaná s močom prská pod silou prúdu na všetky strany. Aj nohy má od toho zaprskané. Keď dokončí, zmieša moč so zemou. (...) Pripraví obklad na puchnúcu kožu. Rozotrie ho a masíruje.“ Nacionalizmus a rasizmus majú tiež svoje modly, ktorým sa klaňajú rovnako vášnivo, akoby šlo o skutočných Mesiášov: ľud, zem, krv... Rozprávač ich práve preto dekonštruuje s posadnutosťou, ktorá by inak bola sotva pochopiteľná: vŕta sa a rýpe v matérii, aby vydoloval na zemský povrch tajomstvo, ktoré tam nie je, ktoré však slúži vyznávačom nacionalistických a rasistických kultov ako legitimizácia vylučovania iných a odlišných: či už preto, že sú príliš abstraktní a „neuzemnení“ (Židia a všetci mešťania), alebo preto, že sú vraj príliš pudoví a nepríjemne zemití (Rómovia a niekedy aj Židia).

Román Vydedenci sa nečíta ľahko – je to všetko iné len nie „oddychové čítanie“. Čitateľ skoro na každej stránke preciťuje bolesť, ktorá prenasleduje malého rozprávača na jeho púti labyrintom absurdností a hnusu, pri objavovaní inakosti a odlišnosti, o ktorých ešte nevie, že sú jeho vlastné. Lektúra si žiada nielen pevné nervy, ale aj dobrý žalúdok. Napriek tomu však fascinuje svojou nekompromisnosťou a vôľou dopátrať sa pravdy o sebe a svete. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že Szilárd Borbély toto úsilie pred časom vzdal – spáchal samovraždu. Svojím románom nám však zanechal testament, aký v slovenskej literatúre stále chýba.

Szilárd Borbély: Vydedenci. Mesiáš už odišiel? Prel. Magda Takáčová, Kalligram 2015

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 95 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist