Poznám dva druhy Slovákov: tých, ktorí milujú folklór a tých, ktorí folklór neznášajú.

Tí prví už začali od začiatku leta chodiť po folklórnych festivaloch, kde zažívajú živelnú tvorivosť dlhých tradícií, nekonečnú rozmanitosť ľudských kultúr a nepopierateľný dojem, najmä niekedy po polnoci pri pálenke na okraji tancoviska z udupanej hliny a pri cifrovaní desiatich huslí, že všetci ľudia sú sestry a bratia. Ak však patríš do druhej skupiny ľudí, ktorí folklór nemilujú a predsa sa len odvážiš navštíviť nejaký folklórny festival nemôžem zaručiť, že to všetko krásne tam nájdeš.

Koniec koncov, pekné hranie a zabávanie sa dnešných folkloristov nezmení fakt, že Mečiar spieval ľudovky pri okrádaní ľudu, že Gottwald presadzoval krojovanú krásu a zároveň posielal nepriateľov ľudu do škaredých väzení, že Tiso pochvaľoval ľudovú poctivosť pri deportovaní tých, ktorí k jeho ľudáckemu ľudu nepatrili. A pre dnešnú mládež je možno najneodpustiteľnejšie to, že Senzus obliekol folklór do masky najtrápnejšieho komerčného gýča. Bolo by jednoduchšie na to všetko pred bránami festivalu zabudnúť - lenže folklór nás sám vyzýva, aby sme na minulosť nezabudli.

Folklór isteže nie je zodpovedný za všetky hrôzy, ktoré sa robia v jeho mene. Folklór je len materiál; je systémom znakov, prostredníctvom ktorého sa môže všeličo komunikovať; je hmota, z ktorej sa môže všeličo vytvoriť. Ale materiál je mocná vec. Určuje aj otvára hranice možného myslenia a konania. Rodin nemohol vytvoriť Mysliteľa z betónu, ani z dreva. Bojovníci za rovnosť a demokraciu by určite mali ťažšiu úlohu keby nebol folklór, ktorý sa zapojil do moderného uvedomenia ako argument, že poznanie obyčajných ľudí má rovnakú hodnotu ako kultúra elít. Bez folklóru by si bol Tiso možno našiel iné hymny násilia a nenávisti, ale myslím, že tie by boli menej príťažlivé a presvedčivé.

Ľudová kultúra bola neraz zneužívaná na neľudské účely, ktoré samé o sebe folklóru nepatria. Ale to neznamená, že môžeme úplne oddeliť dobrú podstatu folklóru od jeho zneužívania. Nebolo to práve dobrá podstata folklóru, ktorá umožnila jeho zneužitie? Folklór prináša pocit spoločenstva, ktoré môže vzniknúť medzi národmi alebo proti iným národom. Folklór káže česť obyčajných ľudí, no obyčajní ľudia môžu potom popudzovať proti tým, ktorí nie sú obyčajní. Folklór symbolicky povzdvihuje ľud a moderná demokracia, no rovnako aj fašizmus, sú neodmysliteľné bez hrdého ľudu. Vopred totiž nikdy nevieme, akú podobu ten ľud bude mať.

Sú ľudia, ktorý vyhľadávajú dobro a boja sa zla. Sú ale aj iní ľudia, ktorí sa najviac zo všetkého boja dobra. Je to pochopiteľné, keďže to bývajú práve tie najlepšie veci, ktoré najviac lákajú tých, ktorí by ich radi využili a privlastnili si ich na svoje, či už dobré alebo zlé ciele. Ale mienime sa zbaviť všetkých dobrých vecí len preto, aby zostali nedotknuté alebo nezneužiteľné?

Folklór nie je zodpovedný za to, čo sa s ním robí. Za to sme zodpovední my. Ak od folklóru očakávame návrat k celistvej existencii a chceme, aby bol protiváhou dnešnej fragmentovej a skazenej spoločnosti, folklór nám to ponúka. Ak od folklóru chceme nástroj na rozdeľovanie sveta na stále menšie vzáomne zápasiace fragmenty, aj to nám folklór umožní. Ak pristúpime k folklóru s láskou, folklór nám ju pomôže rozdávať a šíriť na všetky strany. Ak prichádzame s nenávisťou, folklór bude šíriť aj našu nenávisť. Napriek tomu, že neviem kam folklór smeruje, je to silná vec. Ba možno práve preto, že je silný a tak veľa nám umožňuje, nevieme kam smeruje. Preto je len na nás, čo s ním urobíme.

Folklór, bez nás nerobí nič. Na rozdiel od iných umení, ktoré môžu v knihách či múzeách prežiť stáročia, folklór žije len pokiaľ ho aktívne oživujeme. Choď teda a buď medzi tými, ktorí dávajú folklóru stále nový význam a nový úžitok. A teraz smelo - hop! Neboj sa.