Svet sa ešte nespamätal z Bushovej vojny proti terorizmu a už mu hrozí Obamova vojna proti pirátstvu. Samozrejme, nie počítačovému, ale somálskemu. V médiách sa síce "roztrhlo vrece" so správami o útokoch somálskych pirátov, no do hĺbky problému sa nazrieť nikomu nechce. Nezaškodí si preto o tomto "fenoméne" niečo povedať.

Začiatkom marca nemecká fregata zajala skupinu somálskych pirátov. Podľa ich vlastných slov zažili na jej palube „najlepšie dni svojho života“, bolo im pridelené osobitné, pravidelne čistené sociálne zariadenie, dostali „veci osobnej hygieny nemeckej výroby“. Bola pre nich pripravovaná osobitná strava s ohľadom na ich vyznanie. Nemecký súd v Hamburgu na nich vydal zatykač za pirátstvo na otvorenom mori, ale nemecké námorníctvo ich vydalo na stíhanie do Kene. Nemecká právnická firma už zažalovala nemeckú vládu, pretože podmienky väzenia v kenskej Mombase sa "nezlučujú s ľudskou dôstojnosťou“. Na prvý pohľad priehľadná právnická lesť, ale skutočnosťou je, že v boji proti somálskej piratérii je mnoho nejasností. Piráti by vlastne mali byť vydaní do Somálska, no tomuto štátu bez štátu chýba akýkoľvek štátny aparát schopný a ochotný pirátov súdiť a trestať.

Piratéria

Podľa International Maritime Bureau sa vo vodách v blízkosti Somálska v roku 2008 uskutočnilo 111 pirátskych útokov (na celom svete ich bolo zaznamenaných 293). Oproti roku 2007 to znamená 200 percentný nárast somálskeho pirátstva.
Pirátstvo je výnosný biznis, podľa odhadu ministra zahraničných vecí Kene Mosesa Wetangulu z novembra 2008 somálski piráti za rok „vyzbierali“ na výkupnom viac než 150 miliónov dolárov. Za necelý polrok, ktorý od vtedy uplynul, si len podľa medializovaných prípadov zaplatenia výkupného polepšili o ďalšie desiatky miliónov dolárov. Somálski piráti sú vo svojich domovoch elitou, majú najdrahšie autá, najväčšie domy, najkrajšie dievčatá. Ako je teda možné, že v nemeckom zajatí piráti na prežili „najkrajšie dni svojho života“? Asi nebude pirát, ako pirát...

V Somálsku sú dve centrá pirátskeho biznisu, v ktorých sa koncentrujú veľké gangy, somálska pirátska mafia. Jedným je mesto Eyl v centrálnom Puntlande, druhé je južne od Puntlandu, v oblasti Mudug. 
More v širokom okolí Somálska však nie je len doménou pirátov veľkopodnikateľov, ale aj rybárov, ktorí pirátskymi útokmi bránia svoje pobrežné vody pred drancovaním cudzími rybárskymi flotilami (aj európskych krajín!). Medzi gangstrom a dobrovoľným strážcom pobrežných vôd sa len ťažko rozlišuje. Je rozdiel, ak zamestnanci pirátskeho konzorcia unesú často vopred vytipovanú loď za účelom výkupného, alebo ak ozbrojení rybári vyberú "daň", lebo nemajú inú možnosť prežit vo vydrancovaných, či otrávených loviskách. Áno otrávených. Odpad z európskych nemocníc a tovární špecializované firmy lacno "likvidovali"- vyhadzovali v somálskych pobrežných vodách. To nie sú žiadne konšpiračné teórie, to je jednoducho fakt. Predstavitelia OSN dokonca otvorene hovoria o rádioaktívnom odpade!

Problém treba riešiť komplexne, pirátske útoky sa síce odohrávajú na mori, no k ich zastaveniu môže dôjsť len na súši. A tam žiadne námorné sily NATO nepomôžu. Iba obnova somálskej štátnosti je riešenie. Ako sa vyjadril nový somálsky minister zahraničných vecí Muhammad Umar, nejestvuje iný spôsob ako zastaviť pirátstvo, ako stabilita a bezpečnosť v Somálsku. Tu má svetové spoločenstvo veľké rezervy a ešte väčšie dlhy. Najefektívnejším spôsobom boja proti pirátstvu je podpora novej somálskej vlády. 



Somálska tragédia

Po páde diktátorského režimu Muhammada Siadda Barrého došlo k bojom o moc, ktoré vyústili do občianskej vojny. Došlo k absolútnemu kolapsu štátnej moci a následnej fragmentácii krajiny medzi súperiace ozbrojené skupiny. Občianska vojna zničila veľkú časť krajiny a vyvolala obrovskú humanitárnu krízu, čo viedlo v roku 1992 vojenskej a humanitárnej intervencii pod záštitou OSN. Mierová operácia, ktorá mala nastoliť pokoj zbraní a následnú humanitárnu pomoc však zlyhala. Nasledujúce roky možno nazvať stabilným chaosom (neskôr chaotickou stabilitou). Pokračovali boje, oblasti pod kontrolou jednotlivých frakcií sa stali prakticky nezávislými. Napriek mnohým pokusom o vytvorenie centrálnej vlády nič také, ako štátna organizácia nezačalo v Somálsku fungovať. Separatistické tendencie na severe boli oveľa úspešnejšie, oblasť Somalilandu a v menšej miere i Puntlandu dosiahli prakticky štátnu nezávislosť.

Štáty potrebujú nejakú jednotiacu ideu, niečo, na čoho základe existujú. Môžeme síce uviesť bezpočet výnimiek, no najbežnejším je štát založený na etnickom princípe. Somálčania by teda mali mať Somálsko, no nemajú. Napriek tomu, že etnicky je to jedna z najhomogénnejších krajín Afriky (ak nie úplne najhomogénnejšia), somálsky nacionalizmus nie je a nikdy nebol jednotiacim prvkom. Teda ak si odmyslíme vládu diktátora Barrého. Somálčania síce vedia, že tvoria jeden národ, no pred národom dávali vždy prednosť príslušnosti ku klanu.
Somálsky národ sa delí na niekoľko veľkých klanov (či skôr kmeňov), päť najväčších tvorí vyše 90 % obyvateľstva. Tieto sa delia na množstvo menších klanov či subklanov. Územia jednotlivých klany tvoria často enklávy na územiach iných klanov. Práve na klanovom základe vznikali politické hnutia a jednotlivé ozbrojené milície v občianskej vojne.
Stabilný chaos v Somálsku by ideológom nepotrebnosti štátu mohol slúžiť ako praktický príklad ich pravdy. V Somálsku, bolo možné sledovať procesy spontánnej organizácie spoločnosti bez existencie štátnej moci. Na základe výmeny tovaru za tovar (ale aj používania amerických dolárov) fungoval obchod i zásobovanie, od polovice deväťdesiatych rokov až do roku 2007 sa hladomor neopakoval. „Finančné prevody“ pri neexistencii bankového sektoru a emisnej centrály nahradil systém hawala. I bez štátu dosiahli Somálčania znesiteľné životné podmienky, životnú úroveň na úrovni afrického štandardu.
Vznikli arbitrážne organizácie, ktoré poskytovali záujemcom súdne služby. Vynášali rozsudky v trestných, majetkových i občianskych sporoch a získali si silnú podporu medzi obyvateľstvom. No boli to islamské súdy, rozhodovali na základe šaríe. Neboli v spojení so žiadnou frakciou občianskej vojny a mali výsledky- zvýšenie bezpečnosti a nastoleniu „právneho“ stavu. 
Tak vznikla Rada islamských súdov, ktorá sa stala najživotaschopnešým pokusom o obnovu akej takej štátnej organizácie. Veľmi skoro sa dostala do sporov s lokálnymi vládcami, jednotlivými frakciami a skupinami. RIS preto vytvorila vlastné ozbrojené sily, ktoré čoskoro ovládli veľkú časť Somálska. Dokázali dokonca potlačiť i pirátsky biznis. Podľa predsedu RIS Šarífa Šajcha Ahmada sa usilovali "priniesť stabilitu do Somálska, vrátiť moc ľudu a skoncovať s rokmi trvajúcim krviprelievaním". Zabudli sme ale povedať, že ich protivnom bola tzv. prechodná federálna vláda, koalícia všetkých warlordov, ktorí sa cítili byť ohrození. Tá získala dokonca "medzinárodné uznanie". Aj tak však "islamisti" zvíťazili. Teda skoro. Keď už v moci prechodnej federálnej vlády zostalo len jedno okresné mestečko, prišla internacionálna pomoc. Za americké peniaze prišla na etiópskych tankoch "sloboda a demokracia". Somálsko bolo oslobodené od islamistickej hrozby. Samozrejme, somálski islamisti sa s tým nezmierili, občianska vojna sa znovu rozhorela.

Do hlavného mesta sa vrátilo krviprelievanie i hladomor. Prechodná federálna vláda sa veľmi skoro rozhádala, jej členovia začali obviňovať etiópske sily i seba navzájom z genocídy. No aj RIS sa rozpadla- na umiernených, usilujúcich sa o dohodu s prechodnou federálnou vládou a na nezmieriteľných radikálov, terajšie milície Šabáb.

Nádej?

V decembri 2008 somálsky exilový parlament zvolil nového prezidenta. Stal sa ním Šaríf Šajch Ahmad. Áno, ten istý Šaríf Šajch Ahmad, ktorý bol na čele Rady islamských súdov. Vo februári bola vytvorená nová somálska vláda, ktorú vedie Umar Abdirašíd Alí Šarmarke. Je to pätnásty pokusom o obnovenie centrálnej vlády od roku 1991. Prezident i vláda dosiahli uznanie medzinárodného spoločenstva, no ich vláda je doposiaľ exilová. Bude potrebná dohoda s milíciami Šabáb, klanovými vodcami, šéfmi jednotlivých frakcií.

Minulý týždeň (23.4.) sa v Bruseli konala medzinárodná konferencia o Somálsku. Na nej získal 100 dňový plán obnovy somálskej štánosti podporu medzinárodného spoločenstva. Na vytvorenie bezpečnostného aparátu schopného bojovať proti pirátskym gangom, ale aj chrániť somálske pobrežné vody získala nová vláda viac než 200 miliónov dolárov. Zdá sa, že je tu náznak riešenia.

Áno, je tu nádej, ale prečo až teraz?