Úryvok z prepisov verejných diskusií z rokov 1989, 1993 až 1996, zhrnutých v knihe Chápať moc.

Internet je podobný fenomén ako svojho času rozhlas alebo televízia – vlastne sa podobá na automatizáciu. Vo väčšine prípadov nie je technológia predurčená ľuďom pomáhať alebo škodiť – viac ako jej obsah rozhoduje, kto má nad ňou kontrolu.

[...] Ak sa internet dostane do rúk súkromných záujmov, rovnako ako rozhlas a televízia, tak presne vieme, čo sa stane. V skutočnosti sa s tým nikto nikdy netajil. Pamätám si článok vo Wall Street Journal, ktorý opisoval všetky fantastické možnosti, ktoré predstavuje "interaktivita" – v momente keď môžete skutočne konať bez toho, aby ste sa odlepili od obrazovky, už nie ste pasívny. V článku opisovali, ako to bude fungovať a tiež to ilustrovali na príkladoch, jednom pre ženy a jednom pre mužov.

Pre ženy sa otvára neuveriteľná možnosť nakupovať z domu: pozerajú sa na manekýnku, ktorá im predvádza smiešne výrobky, a pritom si vravia, že si ich musia kúpiť – a to je interaktívne: stačí stlačiť tlačítko a tovar je na ceste. Toľko k interaktivite pre ženy. Príklad pre mužov ich zachytával pri sledovaní futbalu – tak ako sa na chlapov patrí. Dnes sú pri tom pasívni: sedia a prizerajú sa gladiátorskemu boju. Ale s novými technológiami to bude interaktívne. Návrh znie, aby sa počas prestávky, keď mužstvo počúva trénerove inštrukcie, všetkým divákom, teda celej mužskej populácii umožnilo vyjadriť svoj názor: prihrávať? Driblovať? Strielať na bránu a čo ja viem čo ešte? A keď sa znova začne hrať (samozrejme bez ohľadu na takto vyjadrené názory), tak sa na obrazovke zverejní celková štatistika názorov divákov na to, čo mal tréner odporučiť – toľko k interaktivite pre mužov.

Vo všeobecnosti zrejme pôjde o novú metódu kontroly, manipulácie a obmedzovania ľudí na ich úlohu nerozumných spotrebiteľov vecí, ktoré nepotrebujú. Je to evidentné: prečo by tí, ktorí vlastnia spoločnosť, mali konať inak?

Samozrejme žiadna technológia nemusí byť nutne použitá práve týmto spôsobom, jednoducho záleží na tom, kto má nad ňou kontrolu. Ak by to bola verejnosť, mohla by mať úplne iné uplatnenie. Napríklad, tento nový systém spracovania informácií by mohol pracujúcim umožniť kontrolu pracoviska bez riaditeľov a správcov – na každom pracovisku by boli k dispozícii všetky informácie potrebné na prijatie rozhodnutia zodpovednými pracovníkmi. Za takýchto okolností by táto technológia predstavovala výnimočný nástroj demokratizácie – vlastne by umožnila zrušiť srdce celého systému autority a nadvlády. Rovnako je však evidentné, že to nepríde samé – ľudia sa musia zorganizovať a bojovať, aby sa to uskutočnilo, a budú musieť bojovať urputne.

A čo sa možného efektu na aktivizmus týka, myslím, že ide o komplexný problém. Som presvedčený, že mnohí usilovne rozmýšľajú nad tým, či vôbec povoliť existenciu takého internetu, pretože z pohľadu moci je to príliš demokratické: kontrolovať internetový prístup a obsah je veľmi ťažké. [...]

Na druhej strane, tieto technológie majú z pohľadu moci aj svoje výhody. Už len v tom, že ľudí izolujú a atomizujú. Keď sedíte pred obrazovkou, ste sám. V ľudskej bytosti je niečo, čo robí skutočný kontakt úplne odlišným od zvuku, ktorý vychádza z počítača ako odpoveď inému počítaču – je to veľmi odosobnené a ničí to medziľudské vzťahy. Samozrejme, že z pohľadu mocných je veľmi dôležité odstrániť ľudskú schopnosť pociťovať emócie, ak ide o to, aby ľudia zostali pasívni, poslušní a pod ich kontrolou. [...]

Okrem toho si myslím, že aj iné aspekty tejto otázky predstavujú veľké ohrozenie ľudových hnutí. Všimol som si napríklad, že mnoho aktivistov v poslednej dobe zrušilo svoje predplatné na ľavicové noviny. Prečo? Pretože k nim majú prístup cez internet. Keby som pracoval pre CIA, tak si vravím: "tento vývoj treba podporovať – síce v sebe obsahuje negatívny dôsledok vo forme prístupu k väčšiemu množstvu informácií, ale zároveň má pozitívny dopad v tom, že eliminuje alternatívne inštitúcie. Takže nebráňme tomu, pretože ak všetci títo ľudkovia prestanú platiť za Z Magazine, zničí to ich inštitúcie a ešte viac rozdelí ľavicu – a možno aj zničí."

Pochybujem, že by si to ktokoľvek zo CIA dokázal takto naformulovať, ale v prípade, že áno, tak by chceli aby sa tento technologický fenomén šíril, nakoľko by bolo pravdepodobné, že by sa mu podarilo eliminovať disidentské organizácie – ktoré by zanikli, pretože sme natoľko antisociálni, že ani nechápeme dôvod na ich podporu. Uvedomte si, že aj keď ste ľavicový aktivista, tak od malička do vás vtĺkali, že sa máte starať iba o seba. A preto, ak môžete získať informácie zadarmo, prečo by ste sa mali podieľať na budovaní organizácie? Jednoznačne ide o antisociálny prístup, ale zbaviť sa ho je veľmi ťažké: sme nakazení. Takže v týchto technológiách je podľa mňa niekoľko mimoriadne nebezpečných aspektov. Dúfam, že ich čoskoro identifikujeme, a budeme im vedieť vzdorovať.