Pózou ľahostajnosti ostávam vydelený z množiny prijímateľov politických dát, málo dbám o svetodejinné udalosti, avšak hĺbku mojej eskapády preklenula informácia o demonštrácii Strany dvojchovstého psa. Dvojchvostý pes, genetická aberácia a podvrh prírody je znakom politickej strany, rovnako je politická strana plagiát vôle ľudu.

Dňa 20.06. 2009 sa v Budapešti uskutočnila demonštrácia Strany dvojchvostého psa pre tých, ktorí by radi protestovali, no nemajú proti čomu, pod heslom: „Menej ničoho!“. Na zhromaždení pred štatistickým úradom približne 300 mladých ľudí kričí: „Nič, nič, nič!“, potom nasleduje heslo „Štvorka, šestka, štvorka, šestka!“, pričom ide o číselné označenie električiek premávajúcich na mieste demonštrácie. Nad hlavami zúčastnených je možné čítať tabule s nápismy: „Nech je zajtra včera!“, „Nech je viac piatkov!“, „Čo má byť?“, „Veru, veru!“, „Neprišiel som nadarmo!“, „My sme to povedali!“, „Je tu prievan!“, „Naša vlasť nie je pečeňová paštéta!“ a iné. Hlavnú ideu zástupca šéfa strany Szilárd Pokony zhrnul do vety: „Podstatné je, že naša demonštrácia nemá cieľ. Teda, čo by sme chceli dosiahnuť, to nejestvuje. Demonštrujeme za nič, a takto je vlastne úspech zaručený.“ Prítomným médiám odprúča zhrnúť zmysel akcie do výpovede: „Nič, nikdy!“. Predseda strany Gergő Kovács sa k podujatiu vyjadril nasledovne: „Pomysleli sme si, že sa zahráme na demonštráciu. V Maďarsku bolo v poslednom čase veľmi veľa demonštrácií, a u ľudí zanechalo slovo demonštrácia zlú chuť. To sme chceli trocha zmeniť, urobiť si z toho fór – respektíve, aby tí, ktorí sa doteraz nedostali na žiadnu demonštráciu, lebo žiadna pre nich nebola sympatická, tak aby si tí teraz našli demonštráciu, ktorá sa im páči.“            Slovenský rozhlas, 27. 06. 2009 (Krátené)

Fascinujúce dadaistické  heslá, aleatórne pokriky: hodená rukavica zmyslu, mávnutie vejárom, seduktívna póza v protiklade k politike objektivizmu, logiky a utópie. Vopred zavrhli cieľ, rozrezali laná bremien zmyslu a vzniesli sa do vysokých úrovní mámenia, priezračného vákua. Nie, politické dejiny neprestali jestvovať, odvíjať niť v sebou zbudovanom labyrinte; avšak vyjavila sa nám prázdnota politického diania a diskurzu. Politika trpí chronickou anorexiou, trápne faldy významu roztopila prísna diéta oktrojovaná nadnárodnými korporáciami.  

Povstáva nový a rozmarný model politického rozhodovania. Ak sme doposiaľ márne verili v zmysel dejín, význam utvárali politológovia a pravdu Národný štatistický úrad, prečo by sme si nedopriali interaktívnu politiku? Politiku ako kolektívnu scénu, prázdny výstup, výzvu k interpretácii? Od víťaznej strany očakávam vytrvalé generovanie dostatočne vágnych znakov a výrokov, aby sa mohol každý zúčastniť politickej exegézy. Nová forma politiky, politika ako hra, ako hádanka.

Ostrá zmena by to nebola; hodnoty politického vývoja sme už dávnejšie zamenili za trblietavý nadbytok obrazov, teraz sa ponúka prefabrikácia politického významu. Aký blaživý zvrat!

Zánik indolentného vstrebávania ilúzie hĺbky, nastupuje vytváranie povrchného zdania! Zdania moci, zdania významu a zdania voľby.  

Dejinný zlom, zánik finality. Strana bez zmyslu je vzorovým reprezentantom politiky bez moci; kryje sa len logom, grafickým falzifikátorom identity. Ostáva opýtať sa: „Pochopili pracovníci štatistického úradu, čo sa deje pod ich oknami?“