PETER WEISENBACHER: Kapitalizmus versus osobnosť

Leni Riefenstahl natočila v roku 1934 pre Adolfa Hitlera (ako to sama hrdo uvádza v titulkoch) "dokumentárny film" Triumph des Willens o zjazde NSDAP (Parteitag) v Norimbergu.
Kópia, ktorú som nedávno videl bola nekvalitná, logicky ani pôvodná kvalita filmu by dnešným pomerom technicky nestačila. Strih bol pre dieťa osemdesiatych rokov pomalý a tak ďalej, ale o to nejde. Šlo o to prekvapenie, zdesenie a neskôr (nechápte to nesprávne) nadšenie z pochopenia. Ako to teda bolo s tým prekvapením?

Film je  stále aktuálny, napriek aj svojej forme. Preskočme strach naháňajúce titulky a pseudoromantické nebeské zábery z lietadla na Norimberg aj krátku scénu z Fuehrerovho pristátia (ktorá nie je dlhšia pretože jeho ochranka zabránila v natáčaní -škoda, že ho nedržali ešte na kratšie) a dostaňme sa k triumfálnej jazde ohromných otvorených limuzín zástupmi heilujucích nadšených obyvateľov. Po pár sekundách mi pripomenuli zábery štátnej slovenskej televízie z polovice deväťdesiatych rokov keď bol na návšteve vtedajší pápež. Jeho cesta v sklenenej rakve postavenej kolmo na Mercedes. To bolo vtedy keď betónové valce určené na polepenie plagátmi pozývajúcimi na kultúrne podujatia okupovali spoločné podobizne Vladimíra Mečiara a Jána Pavla II.

Stanové mestečko, slnečné ráno. Bujaré vstávanie a radostná hygiena mladých nasledovníkov Hitlera. Vysmiati, pekní mládežníci a znova tu máme pápeža, už aktuálneho a jeho Weltjugendtag v Kolíne pred dvoma rokmi. To zdesenie. Ale aby som nebol neférový voči kresťanom, tá limuzínová prehliadka mi pripomenula i Gorbačovovu návštevu v Československu v osemdesiatych rokoch, ako som ho zažil v Čajke (pre tých neskôr narodených: auto sovietskych mocipánov s parametrami ako tank) a to "súdružské" bývanie na tráve a umývanie vo válovoch trebárs i Pohodu na trenčianskom letisku minulý rok. Umývanie podľa možnosti v jednom rade a keď nie v rovnošatách, tak aspoň s uniformnými názormi generácie Y utvorenými bulvárom. A najmä to všeobjímajúce novinárske bľabotanie o skvelej nálade zúčastnených, nezabudnuteľnej atmosfére a vyvolávanie pocitu, že je to samotný pupok sveta a výlupok dobra sám v sebe. O čo iní sú ako Leni Riefenstahl, ktorej (a hádam právom) vytýkali až do smrti nie kolaboráciu, ale priamo podporu Hitlerovho nástupu k moci a slepého nasledovania do vojny zo strany obyvateľstva. Na fasáde domu v Norimbergu svietil nápis "Heil Hitler", na trenčianskom letisku nad pódiom "Pomaranč je hudba", a to pódium sa volalo "Pomaranč stage" (meno mobilného operátora pre istotu pozmenené).

Je Pomaranč hudba? Alebo skôr nadnárodný koncern, ktorý za dumpingové ceny (ak sa tak vôbec koruna za mobil dá nazvať) rozdáva žráčov vreckového detí a tínedžerov, zaväzuje ich rodičov platiť horentné sumy zmluvou za to, že sa môžu porozprávať. Vo svete rastúcich vzdialeností kde potrebu komunikácie medzi blízkymi používa na generovanie zisku.

Prestrihy z prejavov jednotlivých činiteľov NSDAP ako skopírované z Televíznych novín, prvá asociácia, ale ono je to naopak, to súčasné komerčné audiovizuálne médiá kopírujú tieto skratky hľadajúce najnižší spoločný menovateľ publika (ono sa to i tak volá LOP, least objectionable programming) -nech poviete čokoľvek, nechajú vám len tú jednu vetu. Nebudem pokračovať v analyzovaní Riefenstahlovej úchvatnej "fašistickej estetiky", pretože by sa dalo veľmi dlho. Hollywood sa obslúžil, aj súčasný. Reklamný "mágovia" v nej evidentne nachádzajú hlbokú studnicu inšpirácie. Pozrite si ho. Ak nie na veľkom plátne, aspoň celý, v pokoji, s hudbou a bez komentárov a predsudkov. Doprajem vám to potešenie z pochopenia, že problém je v individualizme. Nacizmus, reálny socializmus, alebo akékoľvek iné zverstvo má s nim vždy problém. Ani návštevníci letného festivalu nie sú obvykle tak celkom v pohode keď im oznámim, že spím v hoteli mimo a nebudem s nimi "súdružsky, zväzácky používať" vodu z cisterny namiesto kúpeľne. A to k tomu nepotrebujú ani služby neďalekej "profesionálnej armády", ktorá tam seba a svoje stroje na zabíjanie prezentuje. Ale skúste toto povedať, v jednej vete a v lete na Slovensku. Zverstvo edícia 2008 globalizovaný, digitalizovaný, liberalizovaný a konzumný kapitalizmus má asi tiež problém s individualizmom.