JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Pochopiť krajinu, pochopiť jazyk, pochopiť prázdno

Kríza žánru | Autonómna zóna | Rado Kovács | 23.04.2015

_ma_small

Stáť zoči-voči fotografiám útrob jaskýň pre mňa znamená v prvom rade konfrontovať sa s laučíkovským “malomocenstvom jazyka”. Na prvý pohľad možno paradox, v skutočnosti akoby to bolo nezvratným dôkazom, že jaskyne a poézia sú jedno(duché).

Stojím v rožňavskej galérii a pozerám sa na obrázky ľudí z mäsa a kostí, zvláštne posunutých očarením z toho, čo nachádzali pod zemou. Súčasť akejsi zvláštnej, efemérnej nite, tiahnucej sa históriou Gemera, na ktorú sa z temnej, nečitateľnej magmy zabúdania od nepamäti zachytávajú zámotky gemerskej aristokracie. Táto má zvláštne kúzlo hybridu, tvoriace sa v akejsi alternatívnej, mimobežnej postmoderne, kde sa z amalgámu priemerných kultúr, rudy, vápencov a dreva necyklicky (a vždy neočakávane) rodí tenká, jemná a navyše i útla vrstva akéhosi nedekadentného aristokratizmu, vzdelaného, zvedavého, hrdého, urputného a nepokojného, majúceho v sebe “pohyb, čo nenadväzuje na seba. / Prosté vlákna / schopné kvitnúť v tme”, ako napísal na začiatku 70. rokov ilegálny jaskyniar z Liptovského Mikuláša.

Tak aj tí páni na fotografiách. Krásne ustrojení, elegantní, dôstojní, s noblesou prieskumníka 19. storočia. Zároveň špinaví, strhaní, obťažkaní blatom a bolesťou, ale i spokojnými úsmevmi a vyčerpaním. Niečo v ich tvárach, držaní tela, v ich (ne)vedomom umiestnení v priestore mi pripomína poéziu. Navyše fotografia: znehybnenie nehybného, obrazu v nekonečnej stálosti jaskyne je strohým a zároveň vyzývavým kontrapunktom k Pohyblivým v pohyblivom. Archaická priamosť, rovnosť skaly naveky zapečatenej v podzemí v sebe zviera nekonečne pomalú tekutosť času, vody a vzduchu, ktoré modelujú prázdno v tme. A do toho vstupuje človek, vyzbrojený svojou drzou konečnosťou a pominuteľnosťou dáva svetlom všetko do pohybu.

Jaskyňa vraj zo všetkého najviac pripomína práve ľudskú bytosť. Je to labyrint, sieť, štruktúra, ktorá komunikuje. Existencia jaskyne je polemikou s Platónom, prvým veľkým európskym kritikom a interpretom človeka. Jedna línia ide priamo s ním – rozčesnutie reality na túto matériu a nadzemský svet ideí akoby súladilo s nekompatibilitou svetov nad a pod zemou. Realita jaskyne potvrdzuje realitu idey, tento svet ostáva v oboch prípadoch len tieňom. Ešte že je tu človek, obyvateľ Podnebesia, subjekt zjednocovania spomínanej idey zakorenenej v jeho mozgovom substráte s jaskynnou temnou hmotou, ktorú do tancujúcich tieňov prebudil svojím svetlom. (Ozaj, v Číne, od počiatkov neuznávajúcej Raj ani Peklo mimo tohto sveta, sú vraj jaskyne najdlhšie, najmohutnejšie a najvznešenejšie...).

Jazyk, reč poézie ako definitívne údery pri filozofovaní geologickým kladivkom. Netuším, prečo sa na vyjadrenie cesty informácie uchytilo slovné spojenie komunikačný kanál, keď musí byť každému jasné, že sifón je presvedčivejšie, lebo naozaj skutočné. Mám taký pocit, že Laučík to vedel. Vedel o všetkej tej podobnosti medzi jaskyňou a poéziou. Videl dvojdomosť priestoru a prázdna v oboch, symbiózu paradoxu mnohovrstevnatosti a grochovsko-strýkovskej jedno-duchosti, ktorá toľkých privádzala (a dodnes tých šťastnejších privádza) do blaženého stavu jednorukého mnícha Hatta z rovnomennej novely Egona Bondyho.

Pozerám sa na Buzinkayovu sériu fotografií pod názvom Záznam pracovnej akcie, ktorá sa na tejto výstave prvýkrát vynorila zo šera negatívov, a za (pred?) tým vnikaním vidím interpretáciu básnického textu. Je tam úplne všetko: vzpieranie sa, kladenie odporu, skúmanie morfológie, testovanie pevnosti a pružnosti tkaniva. V ťažkom, pevnom vzduchu cítiť zodpovednosť, váha slova je rovná váhe tela na lane, ktoré istia cudzie ruky. Prekopávanie sa pod povrch, prepájanie chodieb má rovnakú podstatu ako približovanie sa k významom básne. Pohyby po vertikálach, horizontálach a diagonálach sú i nie sú metaforami – v jaskyni i v básni je ticho a tma pre každého nového príchodzieho. Stálosť a pretekanie, premena a nemennosť kreslia súradnice štruktúry slova i skaly – Peter.

"Ihneď, ako vyhlásili nebezpečenstvo lavín, vybral som sa na cestu do hôr. Išlo len o to - začuť dunenie, ktoré je nevyhnutné počuť, ak chceme zistiť, kto sme." /Ivan Laučík, nevedno kedy, nevedno kde/

PS:Výstava jaskyniarskych fotografií Zem nad hlavou je súčasťou projektu Rožňavské radiály, ktorý sa vo svojom treťom roku stal platformou, v rámci ktorej sa v centre dolného Gemera popri výstavách súčasných slovenských výtvarníkov začalo o kultúre a umení i debatovať a spievať. Výstavu možno vidieť do 24. apríla v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 99 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist