JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Pocta Jánovi K. Myšľanovovi: Slama v topánkach a zánik kapitalizmu

Kríza žánru | Autonómna zóna | Ján K. Myšľanov | 29.06.2009

_ma_small

Pred rokom umrel náš priateľ, spolupracovník, spoluzakladateľ JTT a talentovaný umelec, Ján. K. Myšľanov. Mnohé z jeho politických obáv sa dnes naplnili. Nasledujúci text uverejňujeme s láskavým zvolením denníka SME .

Slama v topánkach a zánik kapitalizmu

 

Keď som sa narodil, bývali sme na hájenke, v lese.
Po dvore behalo niekoľko psov, a trochu ďalej stála väčšia maštaľ.
V nej kone, kravy, a slama. Tam to asi všetko začalo.
Slama sa mi nabrala do topánok, a odvtedy ju tam mám.
Aj teraz po rokoch je jedno, či si topánky kúpim hoci aj v Londýne. Je tam. A trčí z nich von.

Dôchodca v dlhom plášti a čiernej baretke pomaly kráčal predo mnou.
Už som ho predbiehal, keď som asi krok za ním som začul, ako si dosť nahlas popiskuje nejakú melódiu. Zdalo sa mi že ju poznám, ale hneď som ju nerozoznal.
Spomalil som, a prispôsobil sa jeho tempu.
Kráčal som asi dva kroky za ním, naťahoval uši, a snažil sa tu melódiu rozpoznať.
*

Ešte predtým ako som dobehol popiskujúceho dôchodcu, rozmýšľal som nad tým, ako to je s tou provinčnosťou a s tou slamou čo človeku trčí z topánok.
Napísal som článok, v ktorom som si posťažoval, že mi vadí fakt, že je tu v kultúra a politike neskutočná provinčnosť, ale ľudia sa tu tvária ako keby nebola, dokonca ako keby tu bol pravý opak. Pomaly na úrovni Berlína či New Yorku. Je to smiešne, keď niekto nechce svoju provinčnosť rozoznať, a nemám rád, ak ju niekto zakrýva. Je to zbytočné.
Článok som asi napísal zle, pretože som ním popudil všetkých hej-slovákov, hrdých slovákov, slovákov-akože-intelektuálov, a ešte sa mi podarilo dotknúť aj slovákov dlhoročných emigrantov. Aj keď mi o to vôbec nešlo, aspoň k nemu bola zábavná diskusia.

Nikto nemá rád kritiku, ale v tomto prípade to asi vyznelo tak provokatívne preto, lebo som tam vyslovene neuviedol že ja sám sa za provinčného pokladám, som z provincie (či z lesa), na svoju provinciu patrične hrdý, a vždy keď sa tam vraciam, a som s ľuďmi odtiaľ, som najšťastnejší človek pod slnkom.
A teraz len zopakujem, áno je mi smiešna tá potreba v slovenskej kultúre a politike, dokazovať, že nie sme provinční, napriek tomu že to tak nie je.
Tým, že niekoho za jeho zakrývanú provinčnosť skritizujete, ešte neznamená, že vy sám sa staviate do úlohy neprovinčného, svetového, a najlepšieho. O tom to naozaj nie je.
*

Starého v baretke som sledoval už asi ti minúty. Melódiu si neúnavne popiskoval ďalej, ale ja som bol bezradný. Poznal som ju, ale ani za boha som si nevedel spomenúť na názov. Napadlo ma riešenie. Zastavil som sa, dôchodcu som nechal odkráčať, a vybral som z vrecka mobil.
*

Svoju provinciu má rád každý.
O nejaký čas sa ku mne návštevu chystá jedna venezuelčanka a jeden katalánec. Plán je jasný. Pôjdeme za Sninu, do Národného parku Poloniny. Kto tam bol, vie o čom hovorím. Teraz tam je podľa mojích informácii dosť bežné, že vám do cesty vojde stado poltonových zubrov, ktorí sa tam kľudne premávajú. Niečo na spôsob afrického safari, len netreba cestovať do Afriky. Stačí za Sninu.
Pred časom tu bol na návšteve môj známy z Argentíny. Spoznal časť Oravy, trochu Liptova, Banskú Bystricu, a Slovenský Raj. Prešiel po nejakých rebríkoch, dal si pár pív v krčme v Stratenej, vyfotil sa pri starej V3-eske, a úplne spokojný, s konštatovaním "Slovensko je najzelenšia krajina akú som kedy videl" sa vrátil rýchlikom do Prahy a odtiaľ pokračoval ďalej.
Zamiloval si našu provinčnosť. Tú pravú, ktorá tu je, a ktorú sa nikto nesnaží zakryť, či zatajiť.
*

Chvíľu som rozmýšľal. Obzrel som sa dookola, či nikto nejde, a vytočil som číslo. Osobe do mobilu som v strede ulice pískal melódiu ktorú mi posunul starý v baretke, a čakal. Vedel hneď. Je to talianská revolučná pieseň - Avanti popolo.
*

Predtým, ako som starého dobehol som sa v duchu bavil ešte na jednej veci.
Na tom, ako vie ľudí vytočiť keď im poviem, že už desať rokov nevolím, a tak to vyzerá, že teraz takisto nebudem.
Najprv vám každý kecá o slobode, osobnej slobode, slobode rozhodovania, a keď sa slobodne rozhodnete, že nebudete voliť, pretože vám nikto nevyhovuje a na "menšie zlo" sa môžete vykašlať, tak vám budú splietať o nezodpovednosti, a o tom, že váš hlas sa rozdelí medzi víťazov a podobne. A čo? Nech sa rozdelí. Mne je naozaj jedno, či tam bude Gašparovič, Radičová, alebo Palko. Možno s tým Palkom a jeho inkvizítorským imidžom by aspoň bola sranda, tak ako je s Gašparovičom nuda, ale ísť kvôli tomu voliť?
To, že tu nie je politická strana, ktorej by som dôveroval ma takisto nenúti ísť voliť menšie zlo. Jednoducho nemám dôvod. Práve naopak, mám dôvod nevoliť a dúfať, že tak urobí čo najviac ľudí. Bude to dôkaz, že tento systém je zlý a netreba ho podporovať, on možno padne a bude nahradený lepším.

O celej tejto tzv. "zastupiteľskej demokracii" ktorá to tu zastrešuje si myslím svoje už dlhšiu dobu. Je to zvláštne, možno aj logické, ale rozjasnilo sa mi až potom, keď som vo svojich topánkach, z ktorých trčala slama, prešiel pár krajín. Do topánok sa mi nabrala slama z Ázie, Afriky, Južnej Ameriky či USA. Dokázal som si, že ten systém "zastupiteľskej demokracie" je nefungujúci shit, a to bez rozdielu, či ide o postkomunistický kapitalizmus v ranom štádiu, ktorý máme u nás, prestarnutý kapitalizmus, ovládaný hŕstkou neocons v USA, všetkéhoschopný postneoliberalistický kapitalizmus ktorý rozložil a stále ničí krajiny Južnej Ameriky, alebo kapitalizmus ázijskeho typu. Je to takmer jedno.
"Zastupiteľská demokracia" v skratke funguje tak, že ako volič máte svoj deň len raz za volebné obdobie. V deň volieb, kedy politici, ktorí vám pár mesiacov predtým intenzívne sľubovali niečo o čom vedia že to nesplnia dúfajú, že ho dáte práve im. Máte teda jeden deň kedy "rozhodujete", či "ovplyvňujete". A potom už nič. Ďalšie štyri roky budete len v úlohe bezmocného pozorovateľa, ktorý nemá minimálnu možnosť svojho populistického politika kontrolovať, resp. nútiť ho robiť to, čo chcete aby robil. Nemáte šancu.
Môžete dúfať. "Zastupiteľská demokracia" v praxi.

Je tu šanca, že na tomto nedokonalom systéme sa prestane zúčastňovať stále viac ľudí, až systém padne, a bude musieť byť nahradený niečim iným. To isté platí o kapitalizme ako systéme. Ten zlýhava, na všetkých kontinentoch, v krajinách chudobných aj bohatých, nevie ako ďalej. Ako systém by mal padnúť, zaniknúť a byť nahradený niečim iným. Lepším.
Aj keď je variantov kapitalizmu pomerne dosť, a medzi sebou sa líšia, žiadny z nich nie je výnimočne úspešný, aby mohol byť príkladom.
Otázka neznie, či kapitalizmus padne a ako systém bude nahradený. Otázka je kedy k tomu dôjde.
Aby som opäť nebol pochopený zle. Nie nenavrhujem kapitalizmus vymeniť nejakým komunizmom, ani hybridom zhýzdeného socializmu ktorý sme tu mali pre rokom 89. Ide o jeho náhradu niečim celkom novým.
*

Doma som si "Avanti popolo" hodil do počítača.
Talianská revolučná pieseň, melódia je ľudová, text je z roku 1908. Často sa spieva spolu s ďalšou známou piesňou - Bella ciao, ktorá bola hymnou talianských partizánov a antifašistov. U nás sa preslávila nedávno, v reklame dvoch spiacich kamionistov. Medzi množstvom nových aj starých verzií som našial aj túto. Rozšírenú o jednu slohu aj v nemčine a s týpkom, ktorý mi pripomína kapelu Lojzo. *-)



Bandiera rosa trionferá!
Viva socialismo y libertad!


Či bol starý dôchodca nejaký revolucionár neviem, ale pri počúvaní "Avanti popolo" som na internete našiel ešte zaujimavé fakty o tom, že je to aj hymna fanklubu talianského futbalového klubu AS Livorno. Ten je známy tým, že jeho ultras sú left-wings, či skôr ultra ľavičiari, v ich sektore vejú červené vlajky s portétom Che Guevaru, okrem klubových vlajok tam bežne nájdete vlajky Kuby, a keď do Livorna prišiel hrať izraelský klub Macabi Haifa, tak bolo sektor ultrafans Livorno zaplnený vlajkami Palestíny.
Na štadióne AC Milano, ktorý patrí Berlusconimu, mu skandovaním oznámili že je "pezzo di merda".
Futbal ma až tak nezaujíma, ale väčšinou sa o ultra fans stále hovorí v súvislosti s ich príklone k ultra pravici, nacizmu, heilovaniu, a podobne. Priznám sa bez mučenia, predstava tribúny, ktorá má ako heslá antifašizmus, antikapitalizmus, či boj proti rasizmu, ako to prehlasuje B.A.L., ultrafans club Livorna, je celkom príjemná.


Jan K. Myšľanov, piatok 2. mája 2008 01:19 na http://myslanov.blog.sme.sk/c/145870/Slama-v-topankach-a-zanik-kapitalizmu.html

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 45 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 04.07.2009 (jjjjjjj)

Diskusia k článku obsahuje 14 príspevkov


Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist