Uvidíte neuveriteľné. Napokon, sme vo svete filmu a tak to tam chodí. Tentoraz okrem filmovej ilúzie uvidíte aj ilúziu trikov, mágie, neuchopiteľných vecí. Preto ešte raz – na Dokonalý trik a Iluzionistu sa pozerajte veľmi poriadne.

Veľká scéna divadelného javiska, na ňom charizmatický muž a pred ním úžasom híkajúce publikum. Aj toto je obraz, ktorý spája oba filmy z prelomu 19. a 20. storočia - Dokonalý trik aj Iluzionistu. Poradie nie je náhodné.

Iluzionista síce prišiel do slovenských kín o pár týždňov skôr než Dokonalý trik, lenže  Dokonalý trik je presne to, čo hovorí jeho slovenský názov, aj keď tradične vzdialený od originálneho názvu The Prestige. Napriek vyše dvom hodinám dokázal režisér Dokonalého triku Christopher Nolan tak majstrovsky vystavať film, že až do posledných minút diváka ženie túžba odhaliť pozadie triku. A napriek tomu, že hlavná postava Alfred Borden (Christian Bale) v prvých minútach filmu vysvetľuje, že „ľudí neuchvátime tajomstvom, ale trikom“, režisér Nolan vie, že silný dojem diváka nepokazí, keď na záver všetko v rýchlosti slov a scén vyklopí.

Teda, takmer všetko, lebo Nolanov trik namiešať taký vynikajúci film zo stránky formálnej (napríklad veľmi prirodzené a nenásilné prechádzanie časovými rovinami) aj obsahovej (kúzla, tajomstvá, obsesie a druhá priemyselná revolúcia zmiešané s „obyčajnými“ ľudskými túžbami a slabosťami) zostáva utajený. Preto necháva v divákovi aj po záverečnom šokujúcom odhalení magickú pečať tajomstva. Rovnako ako vo svojej staršej snímke Memento vyžaduje od diváka nielen totálnu odovzdanosť, ale aj pozornosť, aby raz, keď nastane správny čas, puzzle poskladal. A potom žasol.  

Alfred a Robert (Hugh Jackman) v Dokonalom triku spolu asistujú kúzelníkovi. Lenže jedno kúzlo sa nevydarí a herečka Júlia sa pred očami divákov topí zamknutá vo veľkom akváriu. Júlia je Robertova priateľka a zdá sa, že vinník je Alfred. „Neviem, každú noc sa sám seba spytujem, či som to spravil a raz mám odpoveď áno, druhýkrát nie,“ tvrdí Alfred. Ich cesty sa rozchádzajú, ale len zdanlivo. Rivalita zmiešaná s pomstou splieta napínavý príbeh, kde obaja musia ukázať lepšie kúzlo než ten druhý. A tým posledným kúzlom je číslo Transportovaný človek, v ktorom pred očami obecenstva zmizne kúzelník na javisku v jedných dverách a vzápätí vyjde z iných. Obe postavy sa pri predbiehaní v profesionálnom úspechu začínajú charakterovo na seba tak zúfalo podobať, že časom by možno číslo Transport človeka mohli robiť spolu.

Dokonalý trik sa začína scénou, ktorá by sa hodila na úvod recenzie. Starší pán vysvetľuje s láskou zvedavému dievčatku, z čoho sa skladá trik: prísľub, zvrat a efekt. Hovorí síce o triku kúzelníkov, ale je to práve filmové umenie, ktoré využíva tento model. Efekt vyžaduje niečo nevídané, čo sa zahryzne do človeka a nedovolí mu spávať. Kinematografia vytvára ilúziu v zmysle kúzelníckeho efektu bez toho, aby sa skrývala za čierne klobúky a tiež bez toho, aby sa totálne obetovala, ako to predvádzajú obaja kúzelníci. Práve naopak, filmári vedia, že divák ilúziu očakáva. Môžeme sa domnievať, že keby nebolo Lumiérovcov, chodili by sme namiesto do kín do šapitó a divadiel s kúzelníkmi.

Jeden z prvých filmárov Georges Melies, ktorého film Cesta na mesiac z prelomu 19. a 20. storočia nájdeme v knihách o dejinách svetovej kinematografie, je toho dôkazom. Kým neobjavil film, pracoval ako profesionálny kúzelník. No rýchlo pochopil, že film mu so svojimi vizuálnymi efektmi ponúka bohatšiu zásobáreň trikov a tiež to, že nasnímané magické čísla na filmovom páse vyzerajú o dosť efektnejšie. I keď ho znova objavili až surrealisti, prischla mu nálepka „otec špeciálnych efektov“.   

A prečo sem pletieme Iluzionistu s Eisenheimom - Edwardom Nortonom, ktorý tentoraz nemá pohľad člena klubu bitkárov, ale skôr v ňom koncentruje spirituálnu silu, akoby ho školil guru pofidérnej sekty? Pretože napriek tomu, že súčasná kinematografia je zamorená nadprirodzenými silami, v kinách dlho chýbal magický svet kúzelníkov nevykreslený rozprávkovo ani hororovo, ale ako realistická historická dráma. To, že dnes sú v kinách dva tituly, pôsobí takisto ako zásah vyšších síl a súčasne je to absurdné, ale tiež potešujúce. Prinajmenej preto, že to pripomína, že aj v umelom trblietavom svete filmov sa uchovalo niečo ľudské, niečo nevypočítateľné.

Iluzionista je v porovnaní s Dokonalým trikom oveľa sladší. Neprekáža, že film sa tvári, že nás usadil do viedenskej kaviarne na prelome 19. a 20. storočia a namiesto toho sme v secesnom, ale pražskom hoteli Imperial. (Skôr by sa už konečne mohla zobudiť spiaca Koliba.) Problém je v tom, že režisér Iluzionistu Neil Burger sa viac oddáva kúzlu lásky než samotnému umeniu pohrávať sa rafinovane s predstavivosťou diváka. Občas zostane Iluzionista zaseknutý, akoby ho zhypnotizoval sám Eisenheim aj s tajomnými pomocníkmi z Ázie. Šmýka sa po romantike a osude, lebo to je hlavný dôvod Eisenheimovho čarovania, ktoré hraničí so spiritualizmom. Ak však v niektorých slabších častiach nezaspíte, vtipná, nejednoznačná a originálna odmena v podobe rozuzleného efektu sa vyplatí aj v tomto prípade. 

Oba filmy majú priesečníky ešte v ďalších bodoch. Vznikli podľa predlôh úspešných kníh. Vyznačujú sa tiež precíznosťou pri charakteroch a obsadení vedľajších postav. No opäť platí, že Dokonalý trik je dokonalejší než Iluzionista, čo nehovoríme preto, že v Dokonalom triku je pomocníčkou oboch kúzelníkov Scarlett Johanssonová.

Hovoríme to najmä preto, že vidieť Davida Bowieho ako pána Teslu – znalca obsesií s múdrymi očami, s tvrdou lámanou angličtinou a animozitou voči Edisonovi, v obklopení mačiek, elektrifikácie a s ňou spojených šialených vynálezov, je ďalší dobrý trik na diváka. Napokon, ako celý Nolanov vypiplaný film. Je možné, že na Dokonalý trik budete musieť zájsť po záverečnom prezradení techniky znova. Prinajmenej preto, že „prezradené kúzlo pôsobí triviálne“. A kto by nechcel po bezmocných dvoch hodinách získať znova istotu pod nohami?

Jana Kadlecová

Autorka je redaktorka denníka Sme