Práca „Právo na lenivosť“ od jedného z klasikov marxizmu je zásadnou kritikou „etiky práce“, hlásenej kapitalizmom.

Jeden z klasikov marxizmu, Paul Lafargue, akoby písal o dnešných časoch, keď sa z „uťahovania opaskov“ stáva morálna maxima politickej filozofie a praxe, a politici a moralizátori (často v jednej osobe) sa predháňajú v brojení proti „životu nad pomery“. V roku 1883 v spise Právo na lenivosť demaskoval podstatu kapitalistickej „etiky práce“. Prekladáme dva odseku z úvodu tohto provokatívneho textu. Jeho plné znenie (v anglickom jazyku) nájdete napríklad na tejto linke.

Keď ešte buržoázia bojovala proti nobilite, podporovanej cirkvou, mávala vlajkou slobody myslenia a ateizmu. No v momente keď zvíťazila, zmenila tón a prístup a dnes využíva vieru na podporu svojej ekonomickej a politickej nadradenosti. V pätnástom a šestnástom storočí s radosťou prevzala pohanské tradície a glorifikovala telo a jeho vášne, potlačené kresťanstvom. No v súčasnosti, prežratá materiálnymi statkami a potešeniami, popiera učenie mysliteľov ako Reblais a Diderot a robotníkom káže o vzdaní sa pôžitkov. Kapitalistická etika, smiešna paródia kresťanskej etiky, vrhá na telo robotníkov kliatby. Jej ideálom je maximálna redukcia potrieb producentov, potlačenie ich potešení a ich vášní, ich odsúdenie do role stroja vykonávajúceho prácu, bez odpočinku a bez očakávania vďaky.

Revoluční socialisti musia nadviazať na boj vedený filozofmi a pamfletistami buržoázie. Musia pochodovať do útoku proti etike a sociálnym teóriám kapitalizmu. V hlavách triedy, ktorú vyzývajú k akcii, musia zničiť predsudky zasievané vládnucou triedou. Do tváre pokrytcov všetkých etických systémov musia vyhlásiť, že zem musí prestať byť pre pracujúcich údolím sĺz, že v komunistickej spoločnosti budúcnosti, ktorú vytvoríme „pokojne, ak budeme môcť, silou, ak budeme musieť“, sa dá inštinktom človeka voľný priebeh, pretože „všetky tieto inštinkty sú v prirodzenosti dobré, nemusíme sa vyhýbať ničomu, len ich zneužitiu a ich výstrelkom“. A nebudeme sa im vyhýbať inak, ako ich vzájomným vyvažovaním, harmonickým rozvojom ľudského organizmu. Pretože ako hovorí Dr. Beddoe: „Len v momente, keď plemeno dosiahne maximum svojho fyzického rozvoja, dorazí do najvyššieho bodu svojej energie a morálnej sily.“ Takýto názor mal aj najväčší naturalista, Charles Darwin.