JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu

Pred pár dňami som sa zobudil do ďalšieho dňa poznačeného novým hrozným obvinením príslušníkov mierových síl slúžiacich v ...

[Parfait Onanga-Anyanga]

Pregnantne o kríze

Kríza žánru | Autonómna zóna | Tomáš Profant | 13.11.2010

_ma_small

Bratislavský medzinárodný filmový festival priniesol v sekcii „Panoráma – špeciál“ film od amerického režiséra Charlesa Fergusona Inside job (Zo zákulisia krízy).

Bez ohľadu na to, nakoľko sa zaujímate o otázky spojené so svetovou hospodárskou krízou, tento film vás zasiahne nielen množstvom informácii a štrukturovanosťou pri ich prezentovaní, ale najmä ich obsahom. Napriek mnohým vtipným miestam je Fergusonov snímok smutnou výpoveďou o určitom segmente spoločnosti, ktorého nesmierne finančné bohatstvo spôsobuje škody jej zbytku.

Film neprináša zásadne nové poznatky. Je skôr prehľadom dôležitých argumentov, ktorými likviduje tých významných názorových oponentov, ktorí sa nebáli vystúpiť pred kameru aby pred ňou jachtali variácie na anglický neurčitý člen, aby súhlasili s rozhovorom, ale odmietli odpovedať na nepríjemné otázky, či aby výkony riadiacich pracovníkov hlavných aktérov finančného sektora ohodnotili známkou B (a nie F).

Pre tých, ktorí sa ekonomickému spravodajstvu skôr vyhýbajú, a nehľadajú odpovede v ríši ideológie všemocného trhu, je Ferguson vynikajúcim sprievodcom po príčinách, priebehu a dôsledkoch krízy. Americký režisér začína svoju kanonádu informácií pohľadom na Island a na dopady aké kríza mala na jeho hospodárstvo. Plynule prechádza do série citátov ako protagonistov tak kritikov krízy, aby nám predostrel svoj prvý argument – ak začnete bojovať proti bankám, bude proti vám stáť dvadsať právnikov s tým najlepším vzdelaním a najvyššími platmi. Ak budete mať veľmi pádne argumenty a budete ich vedieť dobre prezentovať, dajú vám ponuku, aká sa neodmieta.

Nerovnosť mocenských vzťahov, ako jedna zo základných príčin súčasnej situácie, je vo filme zmienená viackrát a to najmä v súvislosti s nesmierne silnou lobby, ktorá si vo Washingtone platí 5 lobistov na jedného zástupcu v Kongrese.

Takisto v úvode je hneď spomenutý ďalší významný fakt, že hospodárska kríza, ktorú tá finančná naštartovala uvrhla naspäť pod hranicu chudoby 50 miliónov ľudí. Tu sa prejavuje určitý argumentačný rámec, z ktorého režisér nevybočuje. Akoby systém, ktorý až do 70. rokov ľudí z biedy vytrhával bol správny a stačí, aby sme sa vrátili k regulácii z tohto obdobia a ľudstvo sa opäť ocitne na správnej ceste. Napriek brilantnosti kritiky príčin krízy, sa na tomto mieste ukazuje názorové pozadie autora filmu, ktorý bol konzultantom takých firiem ako Apple, Motorola alebo Texas Instruments a nijak vo filme nespochybňuje základy kapitalizmu, vďaka ktorým si tieto firmy udržujú svoju mocenskú pozíciu aj v politickom systéme presne tak ako to robia finančné korporácie. Práve naopak, firmy ako IBM sú vo filme spomenuté ako príklady kreatívnych spoločností vytvárajúcich reálne bohatstvo a v tomto ohľade sú dávané do kontrastu so žralokmi z Wall Street. To, čo však majú spoločné, spomenuté nie je. Nehovoriac o tom, že delikty finančníkov by sa oproti spolupráci IBM s koncentračnými tábormi pri vytváraní záznamov o väzňoch mohli zdať ako drobné krádeže v obchode. O škodách na životnom prostredí, ktoré výroba dnešnej elektroniky spôsobuje nehovoriac. (pozri napr. krátku animovanú prednášku The story of electronics)

Film pokračuje príbehom deregulácie, ktorý sa však podľa niekoľkých iných zdrojov začal už pred Reaganovou administratívou. Nič to nemení na skutočnosti, že práve Republikáni presadili zásadné deregulačné reformy. Ferguson sa však rovnako, ak nie viac, opiera do Clintonovej administratívy, medzi inými do Larryho Summersa, člena aj Obamovho kabinetu.

Ďalší vývoj filmu je daný vývojom krízy. Divák sa dozvie o koncentrácii finančných inštitúcií, ktorým Clintonova vláda umožnila stať sa príliš veľkými na to, aby ich akákoľvek vláda mohla nechať padnúť. Ďalej je veľmi prehľadným spôsobom prezentovaný mechanizmus akým vznikla kríza na americkom hypotekárnom trhu v oblasti tzv. subprime hypoték, teda hypoték, u ktorých existuje vysoké riziko, že nebudú splatené. Ak niekto doteraz presne nezistil aký konkrétny mechanizmus viedol k neuveriteľnému rastu cien bytov v Amerika, tento film mu to naservíruje ako v šlabikári.

Nasleduje objasnenie vyslovene zločinného chovania firiem ako Morgan Stanley alebo Goldman Sachs, ktoré svojim klientom odporúčali kupovať tzv. CDOs (Collateralized debt obligations – zjednodušene povedané, nástroje rozlišujúce rizikové investície od menej rizikových, ktoré ale túto funkciu počas krízy nesplnili), sami ale očakávali ich pokles a poisťovali sa voči nemu napríklad v AIG, teda v poisťovni, ktorú zachránila až štátna dotácia. Argument, že Goldman Sachs veľmi rýchlo vrátil pôžičku, ktorú dostal od štátu je tak do veľkej miery spochybnený tým, odkiaľ na to vzal peniaze.

Ferguson sa opiera aj do ratingových agentúr Fitch, Moody's a Standard and Poor's a nezabudne pripomenúť, že pár dní pred bankrotom mala Lehman Brothers hodnotenie A2. Zvláštnosť fungovania celého systému doplní informácia, že investori z Goldman Sachs hrali na burze proti CDOs aj keď tieto mali AAA hodnotenie. Argument agentúr, že išlo iba o odporúčania je už skôr normatívnym hodnotením, ku ktorému musí divák zaujať vlastný názor, než aby ho mohol nejako vyvracať.

Tretia časť sa zaoberá inštitúciami a osobnosťami, ktoré krízu predpovedali. Okrem FBI a Nouriela Roubiniho je spomenutý aj Medzinárodný menový fond. Jeho riaditeľ, Dominique Strauss-Kahn, ako aj, francúzska ministerka financií Christine Lagarde vystupujú v úlohe akýchsi ochrancov ľudí pred žralokmi z Wall Street. Iste sa dá uveriť, že títo najvyšší predstavitelia francúzskej politickej scény videli riziká aké rozmach trhu so subprime hypotékami so sebou priniesol, ale ich podiel na vnucovaní liberalizácie krajinám Juhu z nich omnoho viac robí komplicov v tomto zločine voči najchudobnejším, než bojovníkov za striktnú reguláciu.

Ferguson pochopiteľne nezabudne spomenúť absurdný spôsob odmeňovania, ktorý motivuje riskovanie a v dlhodobom horizonte musí nevyhnutne viesť k bankrotu (lepšie povedané k záchrane štátom). Hranie o peniaze na burze podľa jednej štúdie prezentovanej vo filme stimuluje rovnaké časti mozgu ako zamestnancami firiem na Wall Street hojne užívaný kokaín. Spolu s prostitútkami a čiernymi fondami určenými na tieto „relaxačné“ aktivity je kokaín pomerne jednoduchou cestou ako prinútiť týchto ľudí aby svedčili pred súdom. Zatiaľ však k súdnym procesom v USA nedochádza.

Dôležitou súčasťou filmu je zmienka o obrovských finančných prostriedkoch, ktoré ovládajú ekonomickú akademickú disciplínu. Mnohí profesori kombinujú prácu na univerzite s poradenstvom za omnoho väčšie sumy. Konflikt záujmov v tom však nevidia. Napriek očividnosti, v tomto prípade (podobne ako v otázke niektorých slovenských údajne nezávislých inštitútov) však Fergusonovi chýba štúdia, o ktorú by sa mohol oprieť ako to robí na podporu väčšiny svojich argumentov (okrem prostitútok a kokaínu). Na druhú stranu je zrejmé, že nejaká kvantitatívna analýza prepojenia akademickej sféry a neoliberálnych think-tankov je vzhľadom na obmedzenosť ľudských kapacít prakticky nemožná.

Na záver autor konštatuje, že v USA po prvý krát deti v priemere získajú horšie vzdelanie ako ich rodičia, a to v spoločnosti, v ktorej rastie príjmová nerovnosť. Posledný úder sa ujde Barackovi Obamovi, ktorý napriek sľubom zásadnú reformu finančného systému nepriniesol a dokonca, podobne ako Clintonova vláda po ázijskej kríze v rokoch 1997-1998, nepodporil reformy podporované väčšinou štátov na medzinárodnej úrovni. (pozri Ziai 2007, Stiglitz  2003)

Charles Ferguson natočil dokumentárny film, ktorý sa zaradí medzi snímky ako The Corporation (2003) alebo rakúsky Let's Make Money (2008). Svojou zrozumiteľnosťou je prístupný širšiemu publiku, zatiaľ čo použité zdroje a ich citovanie priamo vo filme neumožní obhajcom neoliberalizmu aby film zmietli zo stola, ako to majú vo zvyku, keď niečo natočí napríklad Michael Moore. Rýchle tempo a vtipné zosmiešňovanie predstaviteľov finančného kapitálu z neho urobia zážitok aj pre názorových oponentov. Zaujímavá je aj internetová stránka filmu (http://www.sonyclassics.com/insidejob/) obsahujúca mená všetkých, ktorí odmietli filmárom poskytnúť rozhovor. Ekonómia ako vedná disciplína tu opäť trpí.  

 

Charles H. Ferguson: Inside Job (2010)

Zdroje

 

Stiglitz, J. E. (2003): Jiná cesta k trhu. Hledání alternativy k současné podobě globalizace, Prostor, Praha.

 

Ziai, A. (2007): Globale Strukturpolitik? Die Nord-Süd-Politik der BRD und das Dispositiv der Entwicklung im Zeitalter von neoliberaler Globalisierung und neuer Weltordnung, Westfälisches Dampfboot, Münster.

 

Leonard, A. (2010): The Story of Electronics, on-line (http://storyofstuff.org/electronics/)

Bookmark and Share

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 37 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 22.12.2010 (JOZKO slaninka)

Diskusia k článku obsahuje 1 príspevkov


Video



Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist