JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Prístupne o politike Spojených štátov voči Latinskej Amerike

Kríza žánru | Autonómna zóna | Tomáš Profant | 22.02.2013

_ma_small

Už tri dni po tom ako Salvador Allende v októbri 1970 zvíťazil v demokratických prezidentských voľbách, odoslal riaditeľ CIA, Richard Helms, pobočke CIA v Santiagu de Chile „naliehavé pokyny“ končiace slovami: „V súhrne vás žiadame, aby ste financovali vojenskú akciu, ktorá by sa mohla uskutočniť v najširšom možnom rozsahu, v atmosfére ekonomickej a politickej neistoty“ (s. 81).

Dôslednosť s akou boli tieto pokyny splnené možno len ťažko prekonať. V súčinnosti s hospodárskou blokádou (najmä predajom hlavnej čilskej exportnej suroviny, medi, z amerických rezerv za účelom zníženia jej svetovej ceny) Spojené štáty podporili pučistov vedených Augustom Pinochetom. Pamätný je v tomto ohľade výrok vtedajšieho poradcu prezidenta Nixona pre otázky národnej bezpečnosti, Henryho Kissingera: „Neviem, prečo by sme mali nechať krajinu dospieť k marxizmu len preto, že sú jej obyvatelia nezodpovední“ (s. 82). Nuž, nenechali.

Grace Livingstone, autorka knihy Zadní dvorek Ameriky: USA a Latinská Amerika od Monroeovy doktríny po válku s terorem, ukazuje, akým spôsobom Spojené štáty zasahovali do vývoja krajín Latinskej Ameriky tak, aby chránili svoje záujmy. Od politiky dobrého susedstva zavedenej prezidentom Franklinom D. Rooseveltom (1933-1945) prestali s priamymi vojenskými intervenciami a začali sa spoliehať na spriatelených diktátorov. Od skončenia Studenej vojny sa však musia vysporiadať s demokraticky zvolenými ľavicovými vládami.

Autorka začína Monroeovou doktrínou (1823), ktorá neznamenala iba zastavenie európskych koloniálnych chúťok, ako som sa to napríklad ja učil na dejepise, ale tiež „slúžila k ospravedlneniu intervencií USA do Latinskej Ameriky“ (s. 21). Táto jej funkcia sa však do osnov nedostala. Od konsolidácie moci Spojených štátov na Severnej časti kontinentu útočnou vojnou voči Mexiku (1846) a zabratiu polovice jeho územia, však ich politiku viac neviedol defenzívny postoj voči Európe. Bol nahradený „evanjelickým tónom osudovej predurčenosti“ a „vierou, že Spojené štáty majú bohom danú úlohu šíriť svoj spôsob života do nových krajín“ (s. 22). Tento postoj je im vlastný dodnes.

Nasledovalo súperenie s Veľkou Britániou o Karibik a Strednú Ameriku a na prelome 19. a 20. storočia podpora hnutiu za nezávislosť na Kube proti španielskej nadvláde. Po vytlačení Španielov však ostrov ostal pod americkou okupáciou dokým ústavodarné zhromaždenie neodsúhlasilo tzv. Plattov dodatok, ktorý dobyvateľom dával právo vojenskej intervencie.

Postupne tak autorka stručne a prehľadne podáva obraz amerických intervencií. Medzi rokmi 1898-1934 intervenovali viac ako tridsaťkrát. Finančne výhodnejšou sa však stala podpora spriateleným diktátorom a USA začali presadzovať svoj politický vplyv aj pomocou ekonomických pák. Hlavnými spojencami sa stali vládcovia ako Somoza v Nikaragui, Truillo v Dominikánskej Republike, či Batista na Kube. Prezident Roosevelt sa tak stal „dobrým susedom tyranov“ (s. 35).

Počas Druhej svetovej vojny museli pod tlakom Spojených štátov krajiny Latinskej Ameriky vyhlásiť vojnu mocnostiam Osy a stali sa rozhodujúcimi dodávateľmi surovín do USA. V tomto čase však došlo k zaujímavej zmene v oblasti stereotypov. Rasistické vyobrazovanie nadradeného yankeeho a napríklad násilníckeho alebo naopak šašovského mexického banditu ustúpilo vojenským potrebám a hollywoodska produkcia sa snažila vykresliť Latinskú Ameriku v pozitívnom svetle (s. 293).

Po vojne však došlo k návratu rasistických stereotypov a spolu s nimi aj k zasahovaniu do vnútorných záležitostí južných susedov USA. Najznámejší je príklad guatemalského prevratu proti demokraticky zvolenému „mierne ľavicovému“ prezidentovi Jacobovi Arbenzovi (s. 39).

V otázke amerických intervencií počas Studenej vojny sa treba popasovať s argumentom, že Spojené štáty hrdinsky nasadzovali svoje sily na boj proti socializmu. Bez nich by nám naďalej vládli tyrani podobní Stalinovi. A pochopiteľne, keď sa rúbe les, ľudia miznú, umierajú a dochádza k ich mučeniu. To všetko sa v Latinskej Amerike dialo v záujme vyššieho dobra.

V skutočnosti však o žiadny boj proti komunizmu nešlo. Nielen prezident Arbenz bol mierne ľavicový a požadoval reformy, ktoré boli dávno zavedené napríklad v západnej Európe, ale „Fidel Castro (…) nebol pôvodne komunista, ale bol dotlačený k Sovietskemu zväzu neústupnosťou amerických studenovojenských vlád“ (s. 39). Boj proti komunizmu bol do veľkej miery zásterkou pre boj za záujmy amerických korporácií, v prípade Guatemaly, za záujmy United Fruit.

Súčasťou knihy sú výňatky z odtajnených materiálov, napríklad zo Sprievodcu mučením CIA (manuál z roku 1963, s. 62-64). Hoci neľudské praktiky by mali byť samé o sebe dostatočným argumentom proti mučeniu, niektorí ho naďalej podporujú. V knihe bohužiaľ nenájdeme empirický doklad dokazujúci, že mučenie nevedie k získavaniu potrebných spravodajských informácií, ktorý jediný by azda mohol presvedčiť mučeniu naklonených bojovníkov proti terorizmu.

Zaujímavý je postupný príklon Kongersu k ľudským právam (s. 97) v Harkinovom dodatku (1975) a ďalších rozhodnutiach o zastavení pomoci diktatúram. Z ľavicového pohľadu nie je ani tak dôležitá notoricky známa podpora diktátorom (a genocíde v Guatemale) zo strany republikána Ronalda Reagana, či aféra Irán-contras, ale kritika prezidenta Jimmiho Cartera z tábora demokratov. Jeho politika bola „zmätená a nekonzistentná“ (s. 101). Napríklad najprv v roku 1977 zastavil pomoc Somozovej Nikaragui, aby mu vzápätí poslal výzbroj v hodnote 2,5 milióna dolárov. Livingstone pripisuje tento rozpor nejednotnosti jeho administratívy.

Po Clintonovej ére autorka analyzuje roky vlády Georgea W. Busha a najmä jeho vojnu s terorizmom. Súčasťou knihy je mapa vojenských základní a radarových staníc Spojených štátov v Latinskej Amerike (s. 179). Tie viac nie je možné ospravedlniť bojom proti komunizmu, a tak sa hlavným argumentom stáva boj proti terorizmu a drogám.

Vo vzťahu k Venezuele Huga Cháveza Livingstone vyzdvihuje sociálne úspechy a zdôrazňuje demokratické víťazstvá vo všetkých voľbách a referendách, okrem jedného, ktorých sa Chávez zúčastnil. Na základe odtajnených zdrojov píše, že CIA vedela o plánovanom puči voči (demokraticky zvolenému) Chávezovi, “neurobila však nič, aby venezuelskú vládu varovala“ (s. 187). Spojené štáty pritom vynaložili značné finančné prostriedky na financovanie opozičných strán a organizácií a boli jednou z prvých krajín, ktorá uznala nový režim. Ten však dlho nevydržal. Nielen, že časť armády ostala verná Chávezovi, ale aj tisíce jeho podporovateľov vyšli do ulíc a požadovali jeho návrat. Súčasťou puču bola, ako naznačuje autorka, aj snaha o korporátnu sabotáž pri ťažbe ropy.

Kľúčová je z pohľadu slovenskej debaty časť o Chávezovi a ľudských právach (s. 192-193). Hoci existujú sťažnosti na mučenie, či zneužívanie postavenia zo strany príslušníkov bezpečnostných zložiek, obeťami nie sú politickí väzni. Human Rights Watch Cháveza kritizuje za podkopávanie justície dosadzovaním spojencov do Najvyššieho súdu. Problémom tu však je, že v krajine je silná politická polarizácia a existuje tu len veľmi málo nezávislých inštitúcií. „Veľká časť venezuelskej elity je pripravená podporiť vojenský puč, ktorý by odstránil zvoleného vodcu (…) ale Venezuela nie je Kuba. Nie je tu trest smrti, voľby sa konajú pravidelne a Chávez rešpektuje ich výsledky. Je tu množstvo opozičných strán, ktoré je počuť, sloboda zhromažďovania a živé verejné debaty“ (s. 193).

Dôležité je tiež dať Venezuelu do kontrastu s Kolumbiou a jej komandami smrti, nezvestnými, politickými väzňami a štátom podporovanými popravami. Kolumbia je pritom najväčším príjemcom americkej vojenskej pomoci v oblasti.

Obyvatelia ďalších krajín sa tiež rozhodli ísť cestou ľavicových vlád a zdá sa, že Spojené štáty na svojom zadnom dvore strácajú vplyv. Ten naopak, napríklad v obchode s Brazíliou, získava Čína.

Súčasťou knihy sú v závere tri kapitoly o protidrogovej politike Spojených štátov, o zlyhávaní politík voľného trhu v Latinskej Amerike a o rasistických stereotypoch prevládajúcich v Spojených štátoch voči tejto časti kontinentu. Autorka kritizuje rozprašovanie chemikálií americkými lietadlami nad kokovými poliami, ktoré spôsobuje rakovinu a ničí okolité životné prostredie. Politika USA sa pritom nezaoberá príčinami, pre ktoré roľníci koku pestujú. Často ich k tomu dohnala chudoba spôsobená neoliberálnymi politikami vnútenými Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou.

Posledná kapitola sa okrem iného venuje rasistickým stereotypom vo filmovej produkcii USA. Napríklad v Jurskom parku, alebo v Dobyvateľoch stratenej archy je použitý stereotyp Latinskej Ameriky ako priestoru divočiny. Jennifer Lopez v Krásnej chyžnej zas reprezentuje stereotyp Lationameričanky ako nekvalifikovanej chyžnej. Stereotyp násilného Mexičana je zas prítomný v Zjazvenej tvári. Pozitívne je, že v tejto oblasti dochádza k zmenám a Jennifer Lopez už hrala aj postavu americkej policajtky alebo detskej psychologičky. V seriáli Škaredá Betty produkovanej Salmou Hayek je titulná postava honduraského pôvodu, avšak vonkoncom nestelesňuje exotickú seňoritu, ale je inteligentná, plachá a divák alebo diváčka (akéhokoľvek pôvodu) sa s ňou ľahko stotožní. Zväčšujúci sa trh s filmami pre hispánsku komunitu vytára dopyt po rôznorodejšej produkcii a stereotypizácia hispáncov a hispániek tak je v Spojených štátoch na ústupe. Prispôsobovať sa tomu musia aj politici a političky usilujúci o hlasy tejto menšiny.

Na záver si neodpustím kritiku neudržateľného „rozvojového“ modelu, ktorý kniha nespochybňuje. Akoby v „rozvoji“ spojenom s nástupom ľavicových vlád v Latinskej Amerike bolo možné pokračovať. V skutočnosti nielen, že často vedie k vytláčaniu pôvodného obyvateľstva z ich územia, ale najmä naďalej devastuje životné prostredie. Je tiež otázne, či je schopný dosiahnuť zásadné narovnanie nerovných vzťahov.

Napriek tejto kritike je treba knihu záujemcom o zahraničnú politiku Spojených štátov odporučiť. Publikácia je veľmi prínosná vďaka svojej prehľadnosti a tiež vďaka prístupnému štýlu, ktorý autorka, novinárka z Guardianu, využíva. Vynikajúca syntéza poznatkov síce nejde vždy celkom do hĺbky, ale ako úvodný text však bude slúžiť skvele nielen študentom a širšej verejnosti, ale aj akademikom hľadajúcich kvalitný prehľad. Na Slovensku aj v Čechách navyše bude veľmi cennou zásobárňou argumentov do debát s neokonzervatívnymi prívržencami agresívnej zahraničnej politiky Spojených štátov.


Livingstone, Grace 2011. Zadní dvorek Ameriky. USA a Latinská Amerika od Monroeovy doktríny po válku s terorem. Všeň: Grimmus, 351 strán.

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 73 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 23.02.2013 (plati i ve vztahu k latinske americe)

Diskusia k článku obsahuje 18 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist