Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Každým dňom Európska únia nalieha čoraz nástojčivejšie na grécku vládu a parlament, aby prijali ešte drastickejšie úsporné ...
[Joachim Becker]
Krach z 1929 a následná Veľká hospodárska kríza nás mali naučiť dôležitú vec: že kaskádovitý pád ako súkromných, tak verejných ...
[Kriteko]
Kríza žánru | Autonómna zóna | Miroslav Tížik | 23.01.2010
Nový film Jamesa Camerona Avatar začína zberať rôzne ocenenia. To ešte viac popudzuje rastúci počet kritikov tohto veľkorozpočtového filmu. No diváci stále, aj napriek nespokojným hlasom recenzentov na film chodia a zvyšujú jeho zisky.
Reklama a túžba ľudí po efektoch opäť zvíťazili a ľudí pochybovačné hlasy neodradia. Aj napriek tomu, že okrem efektov a technologicky mimoriadne zvládnutých obrazov v 3D vo filme už v podstate nič nie je. Kto má rád príbeh, zápletku, napätie zo zvratov deja alebo metafory bude iste sklamaný. Aj preto je mnohými recenzentmi film označený za čistý gýč.
No film nie je sporný len esteticky, ale aj politicky. Ako na sporný sa naň dá pozerať dokonca aj teologicky, možno aj preto to niektorých kritikov doviedlo k tomu, aby ho označili ako dielo panteistu. Práve tento rozpor medzi kritikou a celosvetovým úspechom filmu, adorujúceho hrdinstvo práve amerického človeka, môže byť k inému ako len estetickému uvažovaniu nad filmom. A prráve divácky úspech vizuálne dokonalého a pôsobivého filmu spolu s plytkosťou a ideologickou tendenčnosťou príbehu ukazujú na pokračovanie najlepších tradícii filmovej propagandy. Film ukazuje pôsobivú silu obrazu a príťažlivosť idey nadľudí, podobne ako to vo svojej dokumentaristickej propagande ukazovala už v 30 rokoch Leni Riefenstahl a ako nám to neskôr v mnohých sovietskych filmoch servírovali ideológovia Komunistickej strany.
Avatar je vizuálne majstrovsky spracovaná americká ľudová mytológia o predurčenosti Američanov viesť a riadiť svet. Nie je teda celou pravdou písať o filme ako o gýči alebo o filme bez príbehu. Film totiž má svoj a pomerne veľmi zjavný odkaz. Stručne by sa dal vyjadriť jedinou vetou: Aj keď Američania zdevastujú celý svet, aj keď ho privedú na pokraj skazy, bude to práve a jedine americký človek, ktorý dokáže zabrániť totálnej skaze života a svet nakoniec zachráni! Je to Američan trestajúci a rozhnevaný, no zároveň Američan prinášajúci spásu. Američan ako vyššia bytosť zostupujúpca k primitívnym príslušníkom prírodných národov v ich podobe, no stále bytosť s nadľudským duchom, teda schopnosťami Američana odniekiaľ z vidieka v Arizone alebo v Texase. Len takýto nadčlovek dokáže úbohých primitívov svojou nadľudskou, teda americkou odvahou, odhodlaním a vierou zachrániť pred úplnou záhubou.
Avatar je príbeh bývalého amerického vojaka, človeka z ľudu, vozíčkara, ktorý sa zbytočne netrápi ani vedou, ani premýšľaním, ale ktorý sa podľa vzoru, ku ktorému bol trénovaný, riadi len plnením úloh od svojich nadriadených. Až do momentu, keď pochopí, keď sa mu zjaví pravda. Americkými fundamentalistami a apokalyptickými sektármi propagovaný starozákonný príbeh aristokrata Mojžiša, ktorý sa stane vodcom a prorokom utláčaných Židov, rovnako ako novozákonný príbeh zákonníka Šavla, ktorý sa z horlivého prenasledovateľa kresťanov stane ich ideológom a vodcom Pavlom, sú vzory, ktoré sú čitateľné aj v príbehu Avatara. Samotný názov filmu môže niekoho naviesť na spojitosť so zástupnou identitou v počítačových hrách, alebo s prevteľovaním v Hinduizme, no Cameronov príbeh je príbehom asi najbližšie práve fundamentalistickému konceptu znovuzrodenia, keď sa do vyvoleného tela človeka dostáva duch Boží. Cameronov Avatar je človekom, ktorý sa zmení totálne na mimozemského divocha, no mení sa už v tomto živote. Do starého tela Američana mu vstupuje nový duch proroka a spasiteľa, no zároveň je nové telo oživované vôľou tela starého – teda vôľou amerického vojaka a hrdinu.
Samozrejme vulgarizácia a sprimitívnenie tohoto príbehu umelecky ťažko obstojí, ale o to má väčšmi silu ako teológia, ako mytologický príbeh znovuzrodenia neporaziteľných Američanov po porážke ich imperiálnych snáh v budúcnosti. Pravoverní Američania nebojte sa! Aj keď prehráte a imperiálne snaženie Spojených štátov sa ocitne porazené divochmi a barbarmi, aj tak to nebude koniec vašej životnej a univerzálnej misie. Práve naopak, koniec starého života v tele obyčajného a priemerného človeka bude pre vás novým začiatkom v úlohe hrdinského náčelníka a vodcu po boku s krásnou ženou, mimochodom dcérou pôvodného náčelníka domorodého kmeňa!
Ale otázkou môže byť, prečo má film úspech nielen v Spojených štátoch? Že by to bol naozaj dôkaz kolonizovaného myslenia zvyšku sveta, ktorý túži po vláde nadľudských a božských Američanov? Aj keď aj toto môže byť čiastočnou pravdou, vysvetlenie môže byť aj iné. Podobné, ako sa ponúka v prípade iného amerického hrdinu Ramba, ktorý kedysi statočne po boku Afgancov bojoval proti sovietskym okupantom. Toho Ramba, s ktorého portrétom na hrudi v súčasnosti strieľajú mladíci v Afganistane a v Iraku americkými zbraňami do amerických okupantov.
Po zhliadnutí Avatara americkou mládežou však v Afaganistane a v Iraku môže nastať nový scenár, hodný 21. storočia. Nekonečné vojny na Blízkom východe skončia podľa scenára Avatara až vtedy, keď si americkí vojaci uvedomia, že svet zachránia len vtedy, ak sa pridajú na stranu Talibanu alebo islamských bojových úderiek v Iraku. Až potom dokážu nastoliť nový raj na zemi. Síce v svete pokrytom mŕtvolami a troskami, ale po boku s krásnymi a sebavedomými dcérami miestnych náčelníkov. Svojich bývalých vodcov z Wall-Street a bývalých spolubojovníkov v rámci nových nádejí nevyvraždia, ale potrestajú ich veľmi potupne tým, že s hanbou naložia na lode a pošlú domov. Len smrťou starého, neuvedomelého a skorumpovaného Američana sa môže narodiť Američan nový, skutočný spasiteľ a vykupiteľ sveta! Američan, ktorý bude spasiteľom nových vládcov a zároveň aj záchrancom životov tých horších, nevyvolených Američanov.
No po zhliadnutí filmu mládežou neamerickou však môže u nej zostať len pocit, že sa treba inšpirovať touto americkou ideológiou vyvolenosti, lebo len tá nás dokáže uchrániť pred obrovskou vojenskou mašinériou a najdokonalejšími technológiami, poháňanými ľudskou chamtivosťou. Že len prijatím viery vo svoju vyvolenosť dokážeme zachrániť svet. Zaujímavé by však bolo vedieť, ktorá z týchto interpretácii bola bližšie porotcom, ktorí Cameronovi za jeho nový film dávajú ceny. A ešte zaujímavejšie by bolo vedieť, či devastované kultúry budú naozaj svojich okupantov po porážke nakladať na lode domov, alebo či to nevezmú doslovnejšie a radšej ich na svojich vtákojašteroch so svojimi otrávenými šípmi vyvraždia.
Avatar, USA 2009, kino, 166 min.
Réžia: James Cameron
Scenár: James Cameron
Kamera: Mauro Fiore
Hudba: James Horner
Hrajú: Sam Worthington – Jake Sully, Zoe Saldanaová – Neytiri, Sigourney Weaverová – Dr. Grace Augustineová, Stephen Lang – Miles Quaritch, Michele Rodriguezová – Trudy, Giovanni Ribisi – Parker Selfridge, Joel Moore – Norm Spellman
Naposledy pridaný: 16.02.2010 (Nudzo)
Diskusia k článku obsahuje 129 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist