Fraška volieb do Európskeho parlamentu na chvíľu otriasla vedomím mocných. Kríza zasiahla aj zisky niektorých etablovaných politických korporácií. Na svetlo sa hlučne predrali dlho pod pokrievkou držaní fašisti. Vražedné pohony na Rómov v Taliansku, Maďarsku, Čechách, Bulharsku, Rumunsku sú pre meštiakov maximálne tak slastne poburujúce.

Medzitým zlovestne mlčiaca väčšina dôstojných pánkov a paničiek v celej Európe dôsledne presadzuje represiu imigrantov a kriminalizáciu sociálneho odporu.

 Nie, nevraciame sa k fašizmu tridsiatych rokov minulého storočia, stojíme pri jeho prerode do novej doby. Ale jeho podstata zostáva nezmenená: šírenie strachu, vybičovanie nenávisti, zámena spravodlivosti za brutalitu, a degradácia politiky na boj disciplinovaných hôrd tradíciami ovenčených ľudoopov o životný priestor. Buržoázia miluje poriadok vojny, naleštené čižmy, vkusné uniformy, a účinné zbrane. Buržoázii predsa nikdy nevadilo ľudské krviprelievanie, dokiaľ jej nezafŕkalo obrus na nedeľnom stole. Buržoázia sa bojí len revolúcie, teda vlastnej porážky v prebiehajúcej triednej vojne.

 Nerobme si teda ilúzie: politické korporácie si do salónov holohlavých násilníkov nepustia. Budú sa ich snažiť využiť rovnako, ako strašiak radikálnej ľavice: na upevnenie vlastnej moci. Áno, summity proti globalizácii, Svetovej Obchodnej Organizácii, G8, G20, Medzinárodnému Menovému Fondu, Svetovej Banke alebo NATO sa stali rituálom, symbolickou, a teda zástupnou - nie skutočnou -konfrontáciou. Otvorená, spektakulárna sociálna vojna, ako ju vedú napríklad black blocks, je zinscenovaná ich nepriateľmi za účelom prekrytia reality. Je dokonca takmer isté, že samotní black blocks sú infiltrovaní a manipulovaní tajnými službami.

 Triednu vojnu predsa nemožno zúžiť na zopár barikád, šarvátok s policajtmi a útok na odrobinky súkromného vlastníctva. Ak aj tieto akcie možno chápať ako vojenské cvičenie, platí, že najväčší pedagogický úžitok z nich vždy majú práve represívne sily štátu. Postupným zavádzaním stavu permanentného ohrozenia mocenská špička sociálnu vojnu pretvára na ideologicky aj ekonomicky rentabilné podujatie.

 Podstata nie je v po zuby vyzbrojenom robocopovi obsluhujúcom vodné delo. Otázkou nie je policajná brutalita na našich námestiach v snahe ochrániť hodnotovú konvergenciu kapitalizmu s feudálnymi diktatúrami.  Podstata je v stave sveta, ktorý umožňuje panstvo stelesnené medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktorý umožňuje vývoj a zavádzanie geneticky modifikovaných potravín, alebo vznik všemocných nadnárodných korporácií. Podstata je v duchovnom rozpoložení ľudských bytostí kladúcich odpor moci. Indiáni v mexickej alebo kolumbijskej džungli každodenne bojujú proti petrochemickému priemyslu, ktorý im otravuje vzduch, vodu, pôdu, ktorý ich pomaly zabíja chorobami alebo vyhladovaním, a tých čo prežijú vyháňa do prímestských slumov, koncentračných táborov pre bedárov.

 Aj v našich končinách sa deje to isté, len náš odboj rastie ako  paradajky zo supermarketu – mimo pôdy, a prebieha ako jaskynná tieňohra. Príležitostí je viac než dosť. Diaľnice? Pokiaľ každý majiteľ pôdy na ich trase dostane finančnú kompenzáciu s ktorou bude spokojný, sem s nimi. Ropné doly? Bodaj by! Továrne? Ešte aspoň tisíc! Skládky? Nie v Pezinku ale pri somálskom pobreží. Jadrové elektrárne? Niet alternatívy. Kolosálne betónové stavby? Nech máme byť na čo hrdí. Polia s geneticky modifikovaným krmivom pre strašidelnou chrípkou nachcípané prasce? No a? A k tomu káblovka za facku, nech môžeme deťom púšťať Discovery Channel. Životné prostredie ako aj ľudský organizmus je vedou ovládaný priestor. Sedliak je úbožiak a príroda zábavný park.

 Milióny manifestujúcich proti vojne v Iraku bolo vidno na všetkých kanáloch. Poslúžili ako dôkaz, že išlo o demokratickú vojnu. Hľadajte zábery z nigérijskej delty, z mexických maquiladoras, z irackých nemocníc, z čínskych tovární, z thajských nevestincov, zo španielskych skleníkov, z talianskeho podsvetia, z Lampedusy, z bukurešťských predmestí a moskovských panelákov, hľadajte zábery z našich bitúnkov, mliekarní, hydinárskych veľkopodnikov, našich väzníc, blázincov a starobincov. Hľadajte zábery zmrzačených vojnových veteránov, zábery na vietnamské, afganské a palestínske deti aj embryá, dokaličené a otrávené zbraňami hromadného ničenia. A pozrite sa, ako vznikajú a ako sa menia vaše životné návyky. Nijako. Rituálne pochody odzrkadlené televíznymi kamerami sú novodobými náboženskými procesiami. A náboženstvo je ópiom ľudstva.

 Ale vzduchom už opäť prebleskuje úzkosť očakávania. Niečo veľké sa rúca a zmysly praskajú od napätia. Oči jastria, srdcia búšia do spánkov, a pach teplej krvi splýva s vôňou domova. To človek a jeho syn  navracajú sa   k životu.
Ako sviežosť rána v prvý jarný deň, ako keď topiaci sa nad hladinu vypláva, ako keď bojovník, lapajúci po dychu, do protiútoku vyrazí, tak chutí sloboda. Len  otrok vraví, že je kríza.

 V tejto vojne nebude víťaz známy po hlasovaní divákov. Nezachráni ho tango, rumba, ani róba Versace. Neukryje sa do hip- hopového flowu žumpy, ani za posmrtnú masku hrdinu. Táto vojna nebude chirurgická ako estetika, ani asymetrická, ako experimentálna poézia. Boj o čiary sa skončil. Prichádza čas, ktorý rozpúta triednu vojnu v nás- domýšľavých  proletároch  ducha s túžbami  surových feudálov. Nepovstane z nej nový človek veriaci v pokrok, ale človek pôvodný, ktorý verí v Spoločenstvo slobodných.

Súvisiace články:

• Politický manifest
• POLITICKÝ MANIFEST II
• PÚTNICI: Politický manifest III.časť
• PÚTNICI: Politický manifest IV. časť
• PÚTNICI: Manifest V. časť
• PÚTNICI: ZÁVER