Jetotak.sk začne od budúceho čísla uverejňovať na pokračovanie esej Richarda Dawkinsa: The God Delusion v preklade slovenského biológa Rastislava Škodu. Dnes Vám ponúkame úvod k dielu, ktoré vyvolalo búrlivú spoločenskú diskusiu v USA a v Európe.

Richard Dawkins: The God Delusion
(Sklamanie z Boha)

 Veľa aktualít vyvolávajú priamo alebo nepriamo náboženské doktríny: právo na potrat, problematika kmeňových buniek, výhrada vo svedomí, kreacionizmus a inteligentný dizajn v škole, džihád, izraelsko-palestínsky konflikt, skrátka islamský, židovský a kresťanský fundamentalizmus.
Na západe (v USA, Británii, Francúzsku a Nemecku – neviem, ako je to v Španielsku, Taliansku, Beneluxe a Škandinávii) chrlia vydavateľstvá knihy desiatok vedcov, teológov, aj popularizátorov-novinárov o teistickom a ateistickom svetonázore a ich váhe pri riešení politických a sociálnych problémov súčasnosti.
Najhlasnejším svetovým spisovateľom, rečníkom a moderátorom popularizácie ateizmu – hlavne cestou kritiky náboženstva a propagáciou Darwinovej teórie prírodného vývoja – je  už roky evolučný biológ a oxfordský profesor Richard Dawkins. Nedávno ho čitatelia časopisu Prospect hlasovaním zaradili medzi troch najvýznamnejších súčasných intelektuálov sveta (s Noamom Chomskym a Umbertom Ecom).
 

 V lete 2006 vydal knihu The God Delusion (Sklamanie z Boha), ktorá sa stala bestsellerom kníh faktu, vyvolala živé diskusie v masmédiách aj v internete a prekladá sa do iných jazykov; na jeseň vyjde jej nemecký preklad Wahnvorstellung Gott (Bludná predstava Boha). Dawkins napísal už desať kníh o filozofii a vede, v ktorých usvedčoval vieru v Boha z iracionality a dokumentoval jej škodlivý vplyv na spoločnosť. Aj v tejto je verný svojej téme a rozoberá falošnú logiku náboženstiev, ako aj utrpenia, ktoré zapríčinili.
Cieľom knihy je prebudiť v čitateľoch vedomie, že 1. ateisti môžu byť šťastnými, vyrovnanými, morálnymi a intelektuálne vyspelými ľuďmi; 2. že Darwinova teória prírodného výberu vysvetľuje ilúziu dizajnu (plánovania, návrhu) nádherných živých vecí v prírode lepšie ako predstava nadprirodzeného dizajnéra, pretrvávajúca v mysliach veriacich od doby bronzovej; 3. že kým sú deti príliš mladé, aby pochopili význam viery, indoktrinujú ich rodičia, naočkujúc im svoje náboženské presvedčenie; a 4. že ateista má byť hrdý na svoj životný postoj a má ho dať svojmu okoliu na vedomie. Má sa hlasne dožadovať aspoň tolerancie, ak nie prijatia svojho svetonázoru.

 Obrana ateizmu prichádza ako na zavolanie nielen v Británii a USA, ale aj v niektorých iných európskych štátoch (azda s výnimkou Francúzska) a osobitne na Slovensku. Tam aj tu sa totiž udržuje pri živote názor, že kresťanstvo je akoby štátnym náboženstvom a jediným prijateľným druhom viery či svetonázoru. Naše cirkevné orgány nemajú v politických kruhoch ťažkosti s preceňovaním cyrilo-metodovskej tradície, kým v USA je potrebné prepisovanie histórie sekularizovaného štátu, založeného presvedčenými osvietencami s najviac ak deistickou predstavou boha. Otcovia zakladatelia Spojených štátov sa musia v hrobe obracať, keď počujú, že dnešný prezident ich štátu vyhlasuje, že ho Boh poveril jeho úlohou a keď vidia nepriateľstvo štátnej administrácie voči vede. Keďže náboženstvá (cirkvi) sa stali tovarom na voľnom trhu, darí sa im – aj vďaka moderným metódam mas-mediálneho predaja (televízni kazatelia) –  až neuveriteľne dobre.
Európa sa síce napriek evanjelizačným snahám Vatikánu a invázii evanjelikálnych denominácií z USA (od svedkov Jehovových po mormónov) sekularizuje, ale vyžaduje to intenzívny stret s náboženskými fundamentalizmami, ktoré dramaticky a nebezpečne rozdeľujú verejnú mienku na celom svete.
 

 Z amerických prameňov vytryskla nečakaná diskusia spochybňujúca darvinizmus a hlásajúca “inteligentný dizajn” (čo je v podstate náboženská predstava boha-stvoriteľa), ktorý podrýva a obmedzuje vyučovanie prírodných vied na školách všetkých stupňov. Z neho vyplývajúca etická norma ešte dnes slúži na odopieranie základných ľudských práv. Dawkins vymenúva prípady, keď viery vyvolávajú vojny, podnecujú intolerantné pobožnostkárstvo a zneužívajú deti.
S vyšším vzdelaním tak silne ubúda veriacich, že medzi špičkovými vedcami je ich len okolo päť percent. Sú však tu, vedci, ktorých myseľ je schopná pochopiť vývoj v priebehu miliárd rokov a veriť v existenciu Boha. Na túto skutočnosť upozorňuje David Baltimore, profesor biológie na Kalifornskom technologickom inštitúte a laureát Nobelovej ceny  za fyziológiu:
„Už roky sa čudujem, prečo to racionálnym názorom trvalo tak dlho, kým poriadne nezatriasli náboženskými názormi. Keď tu boli také očividné fosílne nálezy, prečo bolo treba čakať až do začiatku 19. storočia, aby niekto (William Smith) povedal, že fosílie sú presvedčivým záznamom skutočných dejín života na Zemi? A prečo sa Darwin ešte v polovici 19. storočia dvadsať rokov bál otvorene predložiť verejnosti svoje myšlienky? (Vedel, že sú svetoborné.) Pretože ja (Baltimore) nie som schopný prijať náboženské vysvetlenie ničoho. Nechápem, prečo to iní ľudia vedia urobiť tak ľahko. Dawkins uvažuje o možnosti, že náboženstvo bolo odpoveďou na nejakú hlbokú potrebu dávnych ľudí a pre dnešok ju odmieta. Problém je však natoľko vážny a siaha tak ďaleko do dejín ľudstva, že si zasluhuje viac rešpektu.”
Posledná veta je jednou z mála výčitiek Dawkinsovi z jeho tábora. Je samozrejmé, že teológovia mu vyčítajú oveľa viac, ale s tým sa ľahko vyrovnáva.  
S Dawkinsovým menom sú spojené vzrušujúce pojmy ako sebecký gén, mém a rozšírený fenotyp, slepý hodinár atď., ktoré otvárajú nové horizonty, no neslobodno ich preceňovať. Ako raz vysvetľujú, inokedy môžu zviesť z cesty. Takže Dawkins je nebezpečný chlapík. Ako Marx. Alebo Darwin. (W. D. Hillis).
Kniha Sklamanie z Boha je podrobné vysvetlenie ateizmu z hľadiska histórie, logiky aj kultúry. Patrí do knižnice ateistu a agnostika, aby si doplnili a usporiadali doterajšie poznatky a do rúk každého študenta, ktorý si vytvára svetonázor. Sekretariát profesora Dawkinsa mi napísal, že preklady do slovanských jazykov boli zadané slovinskej firme Modrijan a pražskej Akadémii, takže sa asi skoro dočkáme prekladu do češtiny. Vydavateľstvo Kalligram mi na dotaz o prípadnom preklade do slovenčiny neodpovedalo. Rozhodol som sa teda požiadať profesora Dawkinsa o povolenie vydať 150 exemplárov môjho prekladu do slovenčiny pre abonentov ZH bez licenčného poplatku a prvé dve kapitoly uverejňujem v tomto čísle, spoliehajúc sa na priazeň osudu.  

Súvisiace články:

• SAM HARRIS- LIST KRESŤANSKÉMU NÁRODU 4 časť