SAM HARRIS- LIST KRESŤANSKÉMU NÁRODU 5. časť

Zrážka vedy a náboženstva

 Hoci je nevyhnutné, aby dnes vedci poctivo hovorili o konflikte medzi vedou a náboženstvom, dokonca aj americká Národná akadémia vied deklarovala tento konflikt ako iluzórny:

Korene zdanlivého konfliktu medzi niektorými náboženstvami a evolúciou je nedorozumenie o kritických rozdieloch medzi náboženskými a vedeckými spôsobmi poznania. Náboženstvá a veda odpovedajú na odlišné otázky o svete. Či existuje zmysel vesmíru alebo zmysel ľudskej existencie nie sú otázky pre vedu. Náboženské a vedecké cesty poznania hrali a budú hrať významné úlohy v ľudskej histórii… Veda je cesta poznania prírodného sveta. Je obmedzená na vysvetľovanie prírodného sveta prírodnými dôvodmi. Veda nemôže povedať nič o nadprirodzene. Či Boh existuje alebo nie, je otázka voči ktorej je veda neutrálna.

Toto vyhlásenie je úžasné pre jeho nedostatok poctivosti. Samozrejme, vedci žijú v nepretržitom strachu zo straty verejných fondov, takže NAV mohla jednoducho vyjadriť len surovú hrôzu z davu platiačov daní. Pravda však je, že konflikt medzi náboženstvom a vedou je nevyhnutný. Úspech vedy často prichádza na úkor náboženských dogiem: udržiavanie náboženských dogiem vždy ide na úkor vedy. Naše náboženstvá nielen jednoducho hovoria o “účele ľudského bytia”. Tak ako veda, každé náboženstvo zaujíma špecifické stanoviská o tom, aký svet je. Tieto stanoviská sa tvária ako fakty: stvoriteľ sveta môže počuť (a občas odpovie), duša vstupuje do zygoty v momente počatia, ak neveríš správnym veciam o Bohu, budeš v pekle strašne trpieť. Takéto tvrdenia sú v bytostnom konflikte s tvrdeniami vedy, lebo sú to tvrdenia založené na biednych dôkazoch.

V najširšom slova zmysle veda (science – z latinského scire, “vedieť”) reprezentuje naše najlepšie úsilie spoznávať pravdu o našom svete. Nepotrebujeme teraz rozlišovať medzi “tvrdou” a “mäkkou” vedou, alebo medzi prírodnými vedami a vetvami spoločenských vied ako história. Je napríklad historickým faktom, že 7. decembra 1941 Japonci bombardovali <st1:place w:st="on">Pearl Harbor</st1:place>. Táto skutočnosť konsekventne vytvára časť svetonázoru  vedeckej racionality. Človek veriaci, že sa to stalo v iný deň alebo že bomby v skutočnosti zhodili Egypťania by vzhľadom na existujúce dôkazy musel veľa vysvetlovať. Jadrom vedy nie je kontrolovaný experiment alebo matematické modelovanie: jej jadrom je intelektuálna poctivosť. Je načase, aby sme uznali základnú črtu ľudského diskurzu: keď zvažujeme pravdivosť výroku, buď sa púšťame do poctivého hodnotenia dôkazov a logických argumentov, alebo nie. Náboženstvo je tá oblasť života, k ktorej si ľudia predstavujú, že sa na ňu vzťahujú nejaké iné štandardy intelektuálnej integrity.

VEZMITE do úvahy súčasné diskusie Rímskokatolíckej cirkvi o doktríne limba. Tridsať špičkových teológov z celého sveta sa nedávno zišlo vo Vatikáne, aby diskutovali, čo sa stane deťom, ktoré zomrú bez posvätného rituálu krstu. Katolíci od stredoveku verili, že takéto deti idú do stavu limbo, kde sa navždy tešia z toho čo Sv. Tomáš Akvinský označil ako “prirodzené štastie”. Toto bolo ale v rozpore s názorom Sv. Augustína, ktorý veril, že tieto nešťastné detské duše strávia večnosť v pekle.

Hoci limbo nemá žiadnu oporu v písme a nikdy nebolo oficiálnou doktrínou Cirkvi, po stáročia bolo významnou zložkou katolíckej tradície. V roku 1905 sa zdalo, že ho pápež Pius X plne potvrdil: “Deti ktoré zomrú bez krstu idú do limba, kde sa neradujú z Boha, ale ani netrpia.” Teraz sa veľké mysle Cirkvi zhromaždili, aby celú záležitosť prehodnotili”

Dokážeme si vôbec predstaviť projekt ktorý by bol intelektuálne zúfalejší ako toto? Len si predstavte aké to musia byť diskusie. Je čo len najmenšia možnosť, že by niekto predložil dôkazy naznačujúce večný osud nepokrstených detí po smrti? Ako môže akýkoľvek vzdelaný človek považovať toto za čokoľvek iné než za smiešne, hrôzostrašné a nepredstaviteľné plytvanie časom? Keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že toto je tá istá inštitúcia, ktorá vyprodukovala a ukrývala elitnú armádu obťažovateľov detí, celý podnik začína púšťať skutočne diabolskú auru vymrhanej ľudskej energie.

KONFLIKT medzi vedou a náboženstvom možno zredukovať do jednoduchej skutočnosti ľudského poznania a diskurzu: buď má osoba pre to čomu verí dobré dôvody, alebo ich nemá. Ak by existovali dobré dôvody veriť že Ježiš sa narodil z panny, alebo že Mohamed odletel do neba na okrídlenom koňovi, tieto predstavy by sa nevyhnutne stali súčasťou nášho racionálneho popisu univerza. Každý uznáva, že spoliehať na “vieru” pri rozhodovaní o špecifických otázkach historického faktu je smiešne - teda aspoň dovtedy, kým sa konverzácia nestočí ku knihám ako je Biblia alebo Korán, na zmŕtvychvstanie Ježiša, na Mohamedovu konverzáciu s archanjelom Gabrielom alebo akúkoľvek inú náboženskú dogmu.  Je čas aby sme uznali, že viera nie je nič viac ako licencia ktorú si navzájom dávajú nábožní ľudia aby mohli veriť vtedy, keď zlyhávajú argumenty.

Kým silne veriť bez dôkazov je považované za známku bláznovstva alebo hlúposti v každej inej oblasti života, viera v Boha si v našej spoločnosti stále udržiava ohromnú prestíž. Náboženstvo je jediná oblasť nášho diskurzu v ktorej je považované za vznešené predstierať istotu vo veciach, o ktorých si nemôže byť istá žiadna ľudská bytosť. Svoje hovorí, že táto aura vznešenosti  sa týka len tých náboženstiev, ktoré stále majú dostatok veriacich. Ktokoľvek prichytený pri tom, že by uctieval Poseidóna, hoci aj na mori, by bol považovaný za vyšinutého. *[1]

Skutočnosť života

Celý komplexný život na Zemi sa vyvinul z jednoduchších životných foriem v priebehu miliárd rokov. Toto je skutočnosť ktorá už viac nie je predmetom inteligentnej debaty. Ak pochybujete, že sa ľudské bytosti vyvinuli zo skorších druhov, môžete rovnako pochybovať o tom, že slnko je hviezda. Zaiste, slnko nevypadá ako bežná hviezda, ale my vieme, že je to hviezda ktorá je zhodou okolností relatívne blízko k Zemi. Predstavte si Váš potenciál utŕžiť hanbu, keby Vaša náboženská viera spočívala na predpoklade že slnko vôbec nie je hviezdou. Predstavte si milióny kresťanov v Spojených štátoch míňajúcich každý rok stovky miliónov dolárov na boj proti bezbožným astronómom a astrofyzikom. Predstavte si ich ako vášnivo presadzujú, aby sa ich neopodstatnené predstavy o slnku vyučovali na amerických školách. Toto je presne situácia v ktorej ste dnes vo vzťahu k evolúcii.

Kresťania, ktorí pochybujú o pravdivosti evolúcie sú náchylní hovoriť čosi ako „Evolúcia je len teória, nie fakt.“ Takéto vyhlásenia prezrádzajú seriózne neporozumenie spôsobu, akým sa s pojmom „teória“ narába vo vedeckom diskurze. Vo vede musia byť fakty vysvetlené v referencii na iné fakty. Tieto veľké vysvetľujúce modely sú „teórie“. Teórie predpovedajú veci a v princípe môžu byť testované. Fráza „evolučná teória“ ani v najmenšom nenaznačuje, že evolúcia nie je fakt. Človek môže hovoriť o „zárodkovej teórii chorôb“ alebo „teórii gravitácie“ bez toho aby spochybňoval choroby alebo príťažlivosť ako prírodné fakty.

Stojí za povšimnutie, že človek dnes môže v Amerike získať titul PhD. v ktorejkoľvek vedeckej disciplíne len preto, že cynicky používa jazyk vedy na racionalizáciu žiarivých nezrovnalostí v Biblii. Zdá sa, že pár kresťanov urobilo práve toto: niektorí dokonca dostali svoje tituly z uznávaných univerzít. Niet pochýb, že ďalší pôjdu v ich stopách. Pokiaľ títo ľudia sú technicky „vedci“, ako vedci sa nesprávajú. Jednoducho nie sú súčasťou poctivého skúmania prírody a univerza. Ich vyhlásenia o Bohu a zlyhaniach darwinizmu ani v najmenšom neznamenajú že existuje vedecký spor o evolúcii. V roku 2005 bol v 34 krajinách uskutočnený prieskum  merajúci percento dospelých, ktorí akceptujú evolúciu. Spojené štáty v ňom skončili tridsiate tretie - hneď nad Tureckom. Medzitým americkí stredoškolskí študenti pravidelne končia v testoch matematiky a vied horšie ako študenti z ktorejkoľvek európskej alebo ázijskej krajiny. Tieto dáta sú jednoznačné: budujeme civilizáciu ignorancie.

Tu je to čo vieme: Vieme, že vesmír je omnoho starší ako čo tvrdí Biblia. Vieme, že všetky komplexné organizmy na Zemi, vrátane nás, sa vyvinuli z iných organizmov v priebehu miliárd rokov. Dôkazy tohoto sú totálne drvivé.  Niet pochýb že rôznorodý život ktorý okolo nás vidíme je vyjadrením genetického kódu zapísaného v molekule DNA, že DNA podstupuje náhodné mutácie a že niektoré mutácie zvyšujú šancu organizmu na prežitie a reprodukciu v danom prostredí. Tento proces mutácií a prírodného výberu dovolil izolovaným populáciám jednotlivcov krížiť sa a v priebehu veľmi dlhých časových úsekov a vytvárať nové druhy. Niet pochybnosti, že aj ľudský druh sa vyvinul týmto spôsobom z ne-ľudských predkov. Z genetických dôkazov vieme, že máme spoločného predka s ľudoopmi a opicami a že tento predok pre zmenu zdieľal predka s netopiermi a lietajúcimi lemurmi. Existuje široko rozvetvený strom života, ktorého základnému tvaru a charakteru dnes veľmi dobre rozumieme. Z tohoto dôvodu neexistuje vôbec žiadny dôvod veriť že individuálne druhy boli stvorené v ich dnešných podobách. Ako proces evolúcie začal je stále záhadou, ale to ani v najmenšom nenaznačuje, že je pravdepodobné, že niekde na dne toho všetkého číha božstvo. Každé poctivé čítanie biblického výkladu stvorenia tvrdí, že Boh stvoril všetky zvieratá a rastliny tak ako ich vidíme dnes. Niet pochybnosti, že v tom Biblia chybuje.

Mnohí kresťania ktorí chcú spochybniť pravdivosť evolúcie dnes hlásajú čosi nazývané inteligentný dizajn (ID). Problém s ID je, že to nie je nič viac ako program politickej a náboženskej advokácie maskovaný za vedu. Keďže viera v biblického Boha nenachádza oporu v rastúcom vedeckom porozumení sveta, teoretici ID konštantne vsádzajú na oblasť vedeckej ignorancie.

Obhajoba ID nastúpila naraz na mnohých frontoch. Ako bezpočetní teisti pred nimi, nadšenci ID pravidelne tvrdia, že samotný fakt, že vesmír existuje, dokazuje existenciu Boha. Argumentujú viac-menej takto: všetko, čo existuje má dôvod, priestor a čas existujú, priestor a čas teda museli byť zapríčinení niečím, čo stojí mimo priestoru a času – a jediná vec, ktorá stojí mimo priestoru a času a predsa si uchováva moc tvoriť je Boh. Mnohí kresťania ako ste Vy považujú tento argument za presvedčivý. A predsa, aj keby sme mu uznali jeho primárne predpoklady (z ktorých každý vyžaduje omnoho viac diskusie ako kedy ID teoretici pripustia), konečný záver nenasleduje. Kto môže povedať, že jediná vec, ktorá mohla spustiť vznik priestoru a času je vyššia bytosť? Aj keby sme pripustili, že náš vesmír jednoducho musel byť namodelovaný dizajnérom, neznamenalo by to, že týmto dizajnérom je biblický Boh, alebo že On schvaľuje kresťanstvo. Ak by bol inteligentne dizajnovaný, náš vesmír by mohol bežať ako simulácia na superpočítači mimožemšťanov. Alebo by mohol byť dielom zlého Boha, alebo dvoch bohov hrajúcich sa hru na preťahovanie lanom s väčším vesmírom.

Ako zdôraznili mnohí kritici náboženstva, téza o stvoriteľovi prináša okamžitý problém nekonečného regresu. Ak Boh stvoril vesmír, kto stvoril Boha? Tvrdiť, že Boh je z definície nestvorený si jednoducho žiada otázku. Akákoľvek bytosť schopná stvoriť komplexný svet musí byť sama o sebe komplexná. Ako opakovane pozoroval biológ Richard Dawkins, jediný prirodzený proces o ktorom vieme, že je schopný produkovať bytosti, ktoré sú schopné dizajnovať veci, je evolúcia.

Pravdou je, že nikto nevie ako a prečo vznikol vesmír. Nie je jasné, či o vzniku vesmíru vôbec vieme koherentne hovoriť, keďže taká udalosť môže nastať len vo vzťahu k času – a potom už hovoríme o zrodení samotného časopriestoru. *[2] Každý intelektuálne poctivá osoba uzná, že nepozná prečo vesmír existuje. Vedci samozrejme svoju ignoranciu v tomto bode bez váhania priznávajú. Veriaci nie. Jednu z monumentálnych irónií náboženského diskurzu možno vychutnať vo frekvencii s ktorou sa ľudia viery vystatujú svojou pokoru a zároveň zatracujú vedcov a ďalších neveriacich pre ich intelektuálnu aroganciu. V skutočnosti niet arogantnejšieho svetonázoru ako je svetonázor nábožensky veriaceho: stvoriteľ sveta má o mňa záujem, oceňuje ma, miluje ma, a po smrti ma odmení; moja dnešná viera odvodená z písma zostane najlepším vyhlásením pravdy až do konca sveta; každý kto so mnou nesúhlasí strávi večnosť v pekle… Priemerný kresťan, v priemernom kostole, počúvajúc priemernú nedeľnú omšu dosiahol vo vedeckom diskurze jednoducho nepredstaviteľný stupeň arogancie  - a to sa vyskytlo pár extraordinárne arogantných vedcov.

VIAC AKO 99 PERCENT druhov ktoré kedy chodili, lietali alebo sa plazili po tejto Zemi je dnes vyhynutých. Táto skutočnosť sama o sebe zjavne vylučuje inteligentný dizajn. Keď sa pozeráme na prírodný svet, vidíme mimoriadnu rôznorodosť, ale nevidíme optimálny dizajn. Vidíme nadbytočnosť, regresie a nie nevyhnutnú komplikovanosť; vidíme fascinujúce neefektívnosti,  ktoré vedú k utrpeniu a smrti. Vidíme nelietavých vtákov a hady s panvou. Vidíme druhy rýb, mlokov a kôrovcov ktoré majú nefunkčné oči, lebo po milióny rokov pokračovali vo vývoji v tme. Vidíme veľryby, ktorým počas fetálneho vývoja narastú zuby len aby boli v dospelosti reabsorbované. Ak Boh stvoril všetky druhy života na Zemi “inteligentne, sú takéto črty nášho sveta úplným mystériom; žiadna z nich nie je prekvapujúca vo svetle evolúcie.

Biológovi J.B.S.Haldanovi sa pripisuje výrok, že ak existuje Boh, má “mimoriadnu náklonnosť pre chrobáky”. Človek by dúfal, že tak devastujúce pozorovanie raz navždy zatvorí knihu kreacionizmu. Pravda pritom je, že hoci dnes poznáme okolo 350 tisíc druhov chrobákov, zdá sa, že Boh má ešte väčšiu náklonnosť k vírusom. Biológovia odhadujú, že na každý druh zvieraťa na Zemi pripadá najmenej desať línií vírusov. Mnohé vírusy sú samozrejme benígne a niektoré mohli zohrať dôležitú úlohu pri vzniku komplexných organizmov. Ale vírusy zvyknú používať organizmy ako ste Vy a ja ako svoje požičané genitálie. Mnohé z nich napadajú naše bunky aby ich zničili, zničiac v procese nás celých – strašlivo, nemilosrdne, neúnavne. Vírusy ako HIV, rovnako ako široké spektrum baktérií, možno pozorovať ako sa vyvíjajú priamo pod našimi nosmi a na škodu nás všetkých získavajú odolnosť voči antivirálnym liekom a antibiotikám. Evolúcia predpovedá aj vysvetľuje tento fenomén - kniha Genezis nie. Ako môžete veriť, že náboženská viera ponúka najlepší výklad týchto skutočností, alebo že z nich vyplýva nejaký hlbší, sucitný účel nejakej vševedúcej bytosti?

Naše vlastné telá sú svedectvom výstrednosti a nekompetentnosti stvoriteľa. Ako embryá vytvárame chvosty, žiabrové oblúky a celý kožuch z vlasov podobný ako u opíc. Našťastie väčšina z nás tieto pôvabné doplnky stratí ešte pred narodením. Túto bizarnú sekvenciu tvarov je možné pohotovo interpretovať v evolučných a genetických termínoch: je však úplným tajomstvom ak by sme boli produktom inteligentného dizajnu. Muži majú močovovú rúru, ktorá vedia priamo cez prostatu.  Prostata má počas života sklon zväčšovať sa. Následne, ako môže dosvedčiť väčšina mužov nad šesťdesiatku, prinajmenšom jeden dizajn na Božej zemi necháva veľa po čom túžiť. Panva žien nebola dizajnovaná tak inteligentne, ako by mohla, aby slúžila zázraku zrodenia. V dôsledku toho každý rok stovky tisíc žien trpia na prolongovaný a sťažený pôrod, ktorý vedie k ruptúre známej ako pôrodnícka fistula. Ženy v rozvojových krajinách ktoré trpia na tento stav sa stávajú inkontinentné a sú často odvrhnuté svojimi manželmi a vylúčené zo svojich komunít. Populačný fond OSN odhaduje, že s fistulou dnes žijú viac ako dva milióny žien. *[3]

Príkladov neinteligentného dizajnu je v prírode toľko, že by sa len ich zoznamom dala popísať celá kniha. Dovolím si už len jeden príklad. Ľudský dýchací a zažívací trakt zdieľajú malé prepojenie. Táto črta inteligentného dizajnu len v Spojených štátoch privedie každoročne do ambulancií desiatky tisíc detí. Niekoľko stoviek z nich sa udusí. Mnohé ďalšie utrpia nereparovateľné poškodenie mozgu. Akému zmyslu pre súcit to slúži? Samozrejem že si môžeme predstaviť súcitný zmysel: možno rodičia takéhoto dieťaťa potrebovali dostať lekciu; možno Boh pripravil pre každé dieťa ktoré sa udusí vrchnáčikom z flaše špeciálnu odmenu v nebi. Problém je, že takáto predstavivosť je kompatibilná s akýmkoľvek stavom sveta. Aká hrôzostrašnosť by sa nedala takýmto spôsobom zracionalizovať? A prečo by ste mali takto uvažovať? Ako morálne je uvažovať takto?

Súvisiace články:

• SAM HARRIS- LIST KRESŤANSKÉMU NÁRODU 4 časť
• SAM HARRIS: List kresťanskému národu 2 časť