SAM HARRIS- LIST KRESŤANSKÉMU NÁRODU posledná časť

Náboženstvo, násilie
a budúcnosť civilizácie


Miliardy ľudí zdieľajú Vašu vieru, že stvoriteľ sveta napísal (alebo nadiktoval) jednu z našich kníh. Nanešťastie je mnoho kníh, ktoré predstierajú božské autorstvo a robia navzájom nezlučiteľné požiadavky o tom, ako musíme všetci žiť. Súťažiace náboženské doktríny rozbili náš svet do oddelených morálnych komunít a tieto delenia sa stali neustálym zdrojom ľudských konfliktov.

Ako odpoveď na túto situáciu mnohí rozumní ľudia obhajujú čosi čo nazývajú náboženskou toleranciou. Kým náboženská tolerancia je určite lepšia ako náboženská vojna, tolerancia nie je bez jej problémov. Náš strach z toho, že vyprovokujeme náboženskú nenávisť nás odsúdil k tomu, že si neželáme kritizovať myšlienky, ktoré sú čoraz maladaptívnejšie a očividne smiešne. Uložil nám tiež povinnosť klamať sami sebe - opakovane a na najvyššej úrovni diskurzu – o kompatibilite medzi náboženskou vierou a vedeckou racionalitou. Naše súťažiace náboženské istoty podkopávajú naliehavosť životaschopnej globálnej civilizácie.  Náboženská viera – viera, že je Boh, ktorému záleží akým menom je nazývaný, viera, že Ježiš sa ide vrátiť na zem, viera, že moslimskí martýri idú priamo do raja – je na nesprávnej strane eskalujúcej vojny ideí.

Náboženstvo zvyšuje stávku o ktorú v ľudských konfliktoch ide omnoho vyššie ako to môže dokázať tribalizmus, rasizmus alebo politika. Je to jediná forma myslenia v štýle náš – cudzí, ktorá vrhá rozdiely medzi ľuďmi do polohy večnej odmeny a večného trestu. Jedna z pretrvávajúcich patológií ľudskej kultúry je tendencia vychovávať deti tak, aby sa báli a demonizovali iné ľudské bytosti na základe náboženskej viery. Následne viera inšpiruje násilie prinajmenšom na dvoch frontoch. Po prvé, ľudia často zabíjajú iných ľudí, lebo veria že to od nich žiada stvoriteľ sveta. Islamský terorizmus je súčasným príkladom tohto druhu správania. Po druhé, omnoho väčšie počty ľudí upadli do vzájomných konfliktov, lebo definujú svoju morálnu komunitu na základe náboženskej príslušnosti: moslimovia držia s inými moslimami, protestanti s protestantmi, katolíci s katolíkmi. Tieto konflikty nie sú vždy explicitne náboženské. Ale bigotnosť a nenávisť, ktoré komunity navzájom oddeľujú, sú často produktom ich náboženských identít. Konflikty, ktoré vypadajú ako motivované úplne pozemskými vecami preto majú často svoje hlboké korene v náboženstve. Boje, ktoré zamorili Palestínu (židia verzus moslimovia), Balkán (ortodoxní Srbi verzus katolícki Chorváti, ortodoxní Srbi verzus bosnianski a albánski moslimovia), Severné Írsko (protestanti verzus katolíci), Kašmír (moslimovia verzus hinduisti),  Sudán (moslimovia verzus kresťania a animisti)* , Nigéria(moslimovia verzus kresťania), Etiópia a Eritrea (moslimovia verzus kresťania), Pobrežie Slonoviny (moslimovia verzus kresťania), Sri Lanka (sinhálski budhisti verzus tamilskí hinduisti), Filipíny (moslimovia verzus kresťania), Irak a Irán (šiíti verzus suniti) a Kaukaz (ortodoxní Rusi verzus čečenskí moslimovia, moslimskí Azerbajdžanci verzus katolícki a ortodoxní Arméni) sú len niektoré súčasné prípady.

A predsa, hoci sú náboženské štiepenia na našom svete tak úplne zjavné, mnohí ľudia si stále predstavujú, že náboženské konflikty sú spôsobené nedostatkom vzdelania, chudobou alebo politikou. Väčšina neveriacich, liberálov a umiernených si očividne myslí, že v skutočnosti nikto nikdy neobetuje svoj život, alebo životy iných, v mene svojej náboženskej viery. Takí ľudia jednoducho nevedia čo je to byť si istý rajom.  Konzekventne ani nemôžu veriť že niekto si rajom je istý. Je dobré si spomenúť že únoscovia 11. septembra boli vysokoškolsky vzdelaní ľudia zo strednej triedy, ktorí nemali žiadnu zrejmú skúsenosť politického útlaku. Čo však mali, bol značný čas, ktorý strávili v ich mešitách rozprávajúc sa o neprávostiach neveriacich a rozkošiach ktoré čakajú martýrov v raji. Koľko viac architektov a inžinierov ešte musí napáliť do stien v rýchlosti  štyristo míľ za hodinu než si pripustíme že násilie džihádistov nie je len záležitosťou vzdelania, chudoby alebo politiky? Pravda – dosť udivujúco - je takáto: v roku 2006 môže mať jednotlivec dostatočné intelektuálne a materiálne zdroje na to, aby skonštruoval atómovú bombu a stále pritom môže veriť že v raji dostane sedemdesiat dva panien. Západní sekularisti, liberáli a umiernení sú v pochopení tohto veľmi pomalí. Dôvod ich zmätenosti je jednoduchý: nevedia, aké to je naozaj veriť v Boha.

ZVÁŽME V STRUČNOSTI kam nás na globálnej scéne vedú nezhodujúce sa náboženské istoty. Zem je dnes domovom asi 1.4 miliardy moslimov, z ktorých mnohí veria že jedného dňa Vy aj ja alebo konvertujeme na islam, alebo budeme žiť poddaní moslimského kalifátu, alebo budeme zabití pre našu nevieru. Islam je dnes najrýchlejšie rastúca viera v Európe. Pôrodnosť medzi európskymi moslimami je tri krát vyššia ako u ich nemoslimských susedov. Ak bude súčasný trend pokračovať, Francúzsko bude prevažne moslimskou krajinou za dvadsaťpäť rokov – a to ak by bola imigrácia bola zastavená hneď zajtra. Moslimské komunity často prejavujú malý sklon osvojiť si sekulárne a občianske hodnoty hostiteľských krajín, a predsa tieto hodnoty využívajú až na doraz, keď požadujú toleranciu pre svoju mizogýniu, antisemitizmus a pre náboženskú nenávisť, ktorá je pravidelne kázaná v ich mešitách. Nútené manželstvá, vraždy cti, trestné skupinové znásilnenia a vražedná averzia k homosexuálom sa dnes stali črty inak sekulárnej Európy ako pozornosť islamu.*  Politická správnosť a strach z rasizmu urobila mnohých Európanov váhavými klásť odpor hrozivému náboženskému odhodlaniu medzi nimi. S niekoľkými málo výnimkami sa zdá, že jediné verejné osobnosti, ktoré majú odvahu hovoriť poctivo o hrozbe ktorú dnes pre európske spoločnosti islam predstavuje, sú fašisti. Toto nevypadá pre budúcnosť civilizácie dobre.

Idea, že islam je “mierumilovné náboženstvo unesené extrémistami” je fantázia. Dnes je to fantázia obzvlášť nebezpečná pre moslimov. Vôbec nie je jasné ako by sme mali v našom dialógu s moslimským svetom pokračovať, ale klamanie sami seba eufemizmami nie je odpoveď. V zahraničnopolitických kruhoch je dnes považované za samozrejmosť, že skutočnú reformu nemožno moslimskému svetu vnútiť zvonka. Ale je dôležité pochopiť prečo je to tak – je to tak, lebo väčšina moslimov je úplne pomätená svojou náboženskou vierou. Moslimovia majú sklon vidieť otázky verejnej politiky a globálnych konfliktov v termínoch ich afiliácie s islamom. A moslimovia, ktorí nevidia svet takto riskujú, že budú onálepkovaní ako odpadlíci a zavraždení inými moslimami.

Ale ako môžeme niekedy dúfať v rozumný dialóg moslimským svetom, keď sami nie sme rozumní? Tým že jednoducho vyhlásime, že “všetci uctievame toho istého Boha” sa nedosiahne nič. My všetci neuctievame toho istého Boha a nič nepotvrdzuje tento fakt lepšie ako história náboženských krviprelievaní. Šiíti a suniti nedokážu ani v rámci islamu uctievať toho istého Boha tým istým spôsobom, kvôli čomu sa navzájom vraždia už celé stáročia.

Zdá sa hlboko nepravdepodobné, že delenia v našom svete uzdravíme cestou medzináboženského dialógu. Zbožní moslimovia sú rovnako ako Vy presvedčení, že ich náboženstvo je perfektné a že akákoľvek deviácia vedie priamo do pekla. Pre reprezentantov veľkých náboženstiev je samozrejme ľahké príležitostne sa stretnúť a zhodnúť sa na tom, že na Zemi by mal byť mier, alebo že súcit je spoločné pradivo, ktoré spája všetky viery sveta. Ale nijak sa nedá utiecť pred skutočnosťou, že ľudské náboženské predstavy unikátne určujú čo si myslíme o účele mieru, ako aj čo máme na mysli pod termínom “súcit”. Na svete sú milióny – možno stovky miliónov – moslimov, ktorí by uprednostnili smrť predtým, aby umožnili Vašej verzii súcitu položiť nohu na Arabský polostrov. Ako by mohol medzináboženský dialóg, hoc aj na najvyššej úrovni, uzmieriť svetonázory, ktoré sú fundamentálne nekompatibilné a v princípe imúnne voči revízii?  Pravdou je, že na tom v čo miliardy ľudských bytostí veria, a prečo tomu veria, skutočne záleží.


Záver


Jedna z najväčších výziev pred ktorými stojí civilizácia v dvadsiatom prvom storočí je aby sa ľudia naučili hovoriť o svojich najhlbších osobných veciach – o spirituálnych skúsenostiach, etike a nevyhnutnosti ľudského utrpenia – spôsobmi, ktoré nie sú flagrantne iracionálne. Zúfalo potrebujeme verejný diskurz ktorý podporí kritické myslenie a intelektuálnu poctivosť.  Takémuto projektu nestojí nič viac v ceste ako rešpekt ktorý vzdávame náboženstvám.
Som prvý ktorý pripúšťa, že šance na eradikáciu náboženstva v našej dobe nevypadajú dobre. Ale to isté sa dalo povedať aj o úsilí o zrušenie otroctva koncom osemnásteho storočia. Ktokoľvek kto v Spojených štátoch v roku 1875 s istotou hovoril o eradikácii otroctva, sa určite javil ako niekto kto mrhá časom – a mrhá ním nebezpečne. Analógia nie je perfektná, ale je sugestívna. Ak niekedy prekročíme naše náboženské poblúznenie, budeme sa pozerať nazad na toto obdobie ľudskej histórie s hrôzou a údivom. Ako bolo možné, že ľudia v dvadsiatom prvom storočí verili takým veciam? Ako bolo možné, že dovolili svojim spoločnostiam stať sa tak nebezpečne fragmentovanými kvôli prázdnym predstavám o Bohu a raji? Pravdou je, že niektoré z našich najopatrovanejších náboženských predstáv sú tak zahanbujúce ako boli tie, čo ešte v roku 1859  (v tom istom roku keď Darwin uverejnil Pôvod druhov) poslali poslednú otrokársku plachetnicu na plavbu do Ameriky.

Je zjavné, že nadišiel čas aby sme sa naučili napĺňať svoje emocionálne potreby bez toho, aby sme prijímali zvrátené predstavy. Musíme nájsť spôsoby ako invokovať silu rituálov a vyznačovať tie prechody v každom ľudskom živote, ktoré si vyžadujú hĺbku – narodenie, manželstvo, smrť – bez toho, aby sme si klamali o podstate reality. Len potom sa stane široko uznaným, že prax výchovy našich detí aby verili že sú kresťania, moslimovia alebo židia je takou bláznivou obscénnosťou,  akou je. Len potom budeme mať šancu zahojiť najhlbšie a najnebezpečnejšie trhliny v našom svete.

.    .    .

NEPOCHYBUJEM, že Vaše prijatie Krista viedlo niektorým veľmi pozitívnym zmenám vo Vašom živote.  Možno dnes milujete iných ľudí špôsobom, ktorý ste si nikdy nepredstavovali ako možný. Mohli ste dokonca zakúsiť pocit blaženosti pri modlení.  Neželám si zhadzovať žiadne z týchto skúseností. Pripomenul by som len, že miliardy iných ľudských bytostí v každej dobe a na každom mieste zažili podobné skúsenosti – ale mali ich keď mysleli na Krišnu, alebo Allaha, alebo Budhu,  pri produkcii umenia alebo hudby,  alebo pri kontemplácii nad nádherou prírody. Niet pochýb o tom, že ľudia môžu mať hlboko transformatívne  skúsenosti. A niet pochýb o tom, že tieto skúsenosti môžu dezinterpretovať a ďalej sa klamať o podstate reality. Samozrejme že máte pravdu, keď veríte, že na živote je viac ako jednoducho chápanie štruktúry a obsahu univerza. Ale to nerobí o nič viac hodné rešpektu neodôvodnené (a neodôvodniteľné) závery o jeho štruktúre a obsahu.

Je dôležité uvedomiť si, že rozdiel medzi vedou a náboženstvom nie je záležitosť vylúčenia našej etickej intuície a spirituálnych skúseností z konverzácie o svete: je to záležitosť poctivosti v tom, čo môžeme na ich základe rozumne vyvodiť. Existujú dobré dôvody veriť že ľudia ako Ježiš a Budha nehovorili nezmysly keď hovorili o našej ľudskej kapacite pretransformovať naše životy vzácnymi a nádhernými spôsobmi. Ale každé poctivé skúmanie etiky alebo kontemplatívneho života vyžaduje tie isté štandardy rozumnosti a sebakritičnosti, ktoré sa vzťahujú na každý intelektuálny diskurz.

Ako biologický fenomén je náboženstvo produktom kognitívnych procesov ktoré majú hlboké korene v našej evolučnej minulosti. Niektorí vedci špekulovali o tom, že náboženstvo samo mohlo zohrať dôležitú úlohu v sociálnom stmeľovaní veľkých skupín predhistorických ľudí. Ak je to pravda, môžeme povedať, že náboženstvo poslúžilo dôležitému účelu. To však neznamená, že dôležitému účelu slúži aj dnes. Koniec koncov nič nie je prirodzenejšie ako znásilnenie, ale nikto by neargumentoval, že znásilnenie je dobré alebo kompatibilné s občianskou spoločnosťou, lebo možno dávalo evolučné výhody našim predkom. Že nám náboženstvo mohlo v minulosti poslúžiť niektorými dôležitými funkciami nevylučuje možnosť, že dnes je najväčšou zábranou budovania globálnej civilizácie.

TENTO LIST je produktom zlyhania – zlyhania mnohých brilantných útokov  na náboženstvo ktoré mu predchádzali, zlyhanie našich škôl v ohlásení, že Boh je mŕtvy spôsobom, ktorému môže rozumieť každá generácia, zlyhania médií kritizovať beznádejné náboženské istoty našich verejných činiteľov – veľkých a malých zlyhaní  ktoré držali skoro každú spoločnosť na tejto Zemi v blúznení dve na tri o Bohu a opovrhovaní tými, ktorí blúznia odlišne.

Neveriaci ako ja stoja pri Vás, v nemom úžase nad moslimskými hordami, ktoré volajú po smrti celých živých národov. Stojíme však aj v nemom úžase nad Vami - nad Vašim popretím hmatateľnej reality, popretím utrpenia, ktoré vytvárate v službe Vašim náboženským mýtom, a Vaším upínaním sa k imaginárnemu Bohu.  Tento list bol vyjadrením tohto úžasu - a snáď aj trochy nádeje.


DESAŤ KNÍH KTORÉ DOPORUČUJEM


  1.  The God Delusion od Richarda Dawkinsa

  2.  Breaking the Spell od Daniela C. Dennetta

  3.  Misquoting Jesus od Barta D. Ehrmana

  4.  Kingdom Coming od Michelle Goldberg

  5.  The End of Days od Gershoma Gorenberga

  6.  Freethinkers od Susan Jacoby

  7. Extraordinary Popular Delusions and the Maddness of Crowds od Charlesa Mackaya

  8. Why I am not a Christian od Bertranda Russella

  9. God, the Devil, and Darwin od Nialla Shanksa

10. Atheism: The Case Against God og Heorgea H. Smitha
POZNÁMKY

Strana

1.        Desiatky vedeckých štúdií: Nie je žiadny nedostatok dát z prieskumov    
           potvrdzujúcich hĺbku a šírku americkej nábožnosti. Pew (www.people-press.org)
           a Gallup (www.gallup.com) zostávajú medzi najlepšími zdrojmi týchto informácií.

2 .       Podľa súčasného Fallupovho prieskumu: www.editorandpublisher.com/eandp/
           news/article_display.jsp?vnu_content=1002154704

5.        heretici by mali byť mučení: P. Johnson, A History of Christianity (New York:
           Simon & Schuster, 1976), pp. 116-17.

5.        alebo rovno zabíjaní: Summa Theoilogica, Article 3 of Question 11 in the
           Secunda Secundae.

5.        Martin Luther aj Ján Kalvín obhajovali: W. Manchester, A World Lit Only by
           Fire: The Medieval Mind and the Renaissance (Boston: Little, Brown, 1992),
           passim.

7.         Čo Boh posvätil: F.G. Wood, The Arrogance of Faith (New York: A.A. Knopf,
            1999) p. 59.

8.         sa zdá že väčšina Američanov si o nich myslí: sedemdesiat dva percent
            Američanov schvaľuje vystavenie Desatora na verejnom priestore
            ( pewforum.org/press/index.php ).

10.       vakcína viedla k: „Zakázaná vakcína,“ The New York Times, Dec.30, 2005
            (editorial).

11.       jedna štúdia zistila že: M. Goldberg, Kingdom Coming: The Rise of Christian
            Nationalism (New York: W.W. Norton, 2006), p. 137.

11.       výskyt kvapavky: N.D. Kristof, : Bush’s Sex Scandal,: The New York Times,
            February 16, 2005.

11.       Reginald Finger: M. Specter, :Political Science,: The New Yorker,
            March 13, 2006.

12.       V skutočnosti niekoľko štátov: “The States Confront Stem Cells,” The New
            York Times, March 31, 2006.

12.       ak niekto experimentuje: www.usccb.org/prolife/issues/bioethic/statelaw.htm.


13.       Christopher Hitchens: “Mommie Dearest,” 10/20/03,
             www.slate.com/id/2090083/.   

13.        “Najväčší ničiteľom”: http:/nobelprize.org/peace/laureates/1979/teresa-
              lecture.html.

14.       V Salvadore: J.Hitt, “Pro-Life Nation,” The New York Times Magazine,
            April 9, 2006.

14.       20 percent: C.P. Gabriel et al., “Management of Spontaneous Abortion,”
             American Family Physician, vol. 72, no. 7 (October 1, 2005), pp 1243-50

15.        Samotný Vatikán: J.I. Kertzer, “The Modern Use of Ancient Lies,” The New
             York Times, May 9, 2002.

16.        Podľa Správy o ľudskom rozvoji Organizácie spojených národov:
             P. Zuckermann, Atheism: Contemporary Rates and Patterns,” in The Cambridge
             Companion to Atheism, Michael Martin, ed. (Cambridge, Eng.: Cambridge
             University Press, forthcoming).

16.        to isté porovnanie: G.S. Paul. “Cross-National Correlations of Quantifiable  
             Societal Health with popular Religiosity and Secularism in the Prosperous
             Democracies,” Journal of Religion and Society, vol. 7 (2005); R. Gledhill,
             “Societies Worse Off ‘When They Have God on Their Side,’” The Times (U.K.),
             September 27, 2005.

16.        kým afiliácia s politickou stranou:
             people-press.org/commentary/display.php3.

16.      z dvadsiatich piatich: www.morganquinto.com/cito6pop.htm#25.

16.      tri z piatich najnebezpečnejších: www.fbi.gov/ucr/ucr.htm.

16.      z dvadsiatich dvoch: www.itaffectsyou.org/blog/?p=200.

17.      krajiny s vysokou úrovňou:    
            www.globalissues.org/TradeRelated/Debt/USAid.asp#ForeignAid
            NumbersinChartsandGraphs; www.oecd.org.

17.      vezmime napríklad pomer: www.nybooks.com/articles/17726.

17.      “nie ako na silu”: www.thetablet.co.uk/sample04.shtml.

21.      na základe textových dokladov vieme: Viď J.Pelikan, Jesus Through the
           Centuries (New York Harper & Row, 1987); A.N. Wilson, Jesus: A Life (New
           York: W.W.Norton, 1992); and B.M. Metzger and M.D. Coogan, eds., The Oxford
        Companion to the Bible (Oxford, Eng.: Oxford University Press, 1993), pp. 789-90.

21.    Evanjeliá takisto priamo protirečia navzájom samy sebe:  Existuje mnoho
          sekundárnych zdrojov, ktoré vypichávajú také protirečenia. Burrova
          Self-contradictions of the Bible (1860) je klasikou.

22.     Korene zdanlivého konfliktu: National Academy of Sciences, Teaching about
          Evolution and the Nature of Science (1998), p.58; www.nap.edu/catalog/5787.html.

25.     Medzitým americkí stredoškolskí študenti: L. Gross, “Scientific Illiteracy and
           the Partisan Takeover of Biology,”
           PLoS Biol 4(5): e167.DOI:10.1371/journal.pbio.0040167 (2006);
           biology.plosjournals.org/perlserv
           document&doi=10.1371/journal.pbio.0040167.


POZNÁMKA O AUTOROVI

SAM HARRIS je autorom bestselleru New York Times
Koniec viery: Náboženstvo, teror a budúcnosť rozumu,
víťaz PEN Ceny Marthy Albrand za prvú non-fiction 2005.
Navštívte jeho stránku www.samharris.org



POVEDALI  O  KNIHE:



„ Je hanba že nie každý v tejto krajine si prečíta túto vynikajúcu knižočku. Neprečítajú, ale mali by.“

                 Leonard Susskind, profesor teoretickej fyziky, Stanford University, autor
                 Knihy The Cosmic Landscape

     

“ Čítať Harrisov List kresťanskému národu je ako sedieť pri ringu a povzbudzovať šampióna kričaním “Áno!” pri každom údere. Pre tých z nás ktorí sme deprimovaní z neustále vzrastajúcej unifikácie tohto štátu s cirkvou je táto malá knižka vítaným zdvihnutím adrenalínu.”

                 Marc Hauser, profesor psychológie, biológie a biologickej antropológie,
                 Harvard University, autor Moral Minds