SAM HARRIS: List kresťanskému národu 3 časť

Skutočná morálnosť


Veríte, že pokiaľ nebude Biblia akceptovaná ako slovo Božie, nemôže existovať univerzálny morálny štandard. Môžeme ale ľahko uvažovať o morálnom ráde, ktorý nevyžaduje existenciu zákonodarného Boha. K tomu aby boli objektívne morálne pravdy hodné poznania, potrebujú byť len lepšie a horšie cesty usilovania o šťastie na tomto svete. Ak existujú psychologické zákony určujúce ľudské blaho, poznanie týchto zákonov by poskytlo trvalú bázu pre objektívnu morálku. Hoci nemáme nič také ako finálne, vedecké porozumenie ľudskej morálky, môžeme s istotou povedať, že znásilňovanie a vraždenie našich blížnych nepatria medzi jej prvotné zložky. Všetko z ľudskej skúsenosti naznačuje, že láska je so šťastím zlučiteľnejšia ako nenávisť. Toto je objektívne tvrdenie o ľudskej mysli, o dynamike sociálnych vzťahov a o morálnom poriadku nášho sveta. Je zreteľne možné tvrdiť, že niekto ako Hitler bol v morálnych termínoch zlý bez odvolávania sa na Sväté písmo.

Kým pocit lásky k iným je nepochybne jeden z najväčších zdrojov nášho vlastného šťastia, obsahuje v sebe veľmi hlbokú starostlivosť o šťastie a utrpenie tých, čo milujeme. Naše vlastné usilovanie o šťastie preto poskytuje zdôvodnenie sebaobetovania a seba popretia. Niet pochýb o tom, že sú časy, keď prinášanie enormných obetí pre dobro ostatných je nevyhnutnou podmienkou vlastného hlbokého blaha. K formovaniu takýchto zväzkov medzi ľuďmi netreba veriť ničomu opierajúcemu sa o nedostatočné dôkazy. Na rozličných miestach Evanjelia nám Ježiš jasne hovorí že láska dokáže premeniť ľudský život. K tomu aby sme si tieto učenia vzali k srdcu nemusíme veriť že sa narodil z panny alebo že sa ako „superhero“ vráti na zem.

Jeden z  najzhubnejších efektov náboženstva je, že má tendenciu oddeľovať morálku od reality utrpenia ľudí a zvierat. Náboženstvo umožňuje ľuďom predstavovať si, že ich starosti sú morálne, keď nie sú – to jest keď nemajú nič do činenia s utrpením a jeho odstraňovaním. Náboženstvo dokonca umožňuje ľuďom predstavovať si, že ich starosti sú morálne aj vtedy keď sú vysoko nemorálne – teda keď presadzovanie týchto pohľadov spôsobuje nevinným ľudským bytostiam zbytočné a odporné utrpenie. To vysvetľuje, prečo kresťania ako Vy míňajú viac „morálnej“ energie na boj proti potratom než na odpor voči genocíde. To vysvetľuje prečo Vás viac trápi ľudské embryo ako životy zachraňujúci prísľub výskumu kmeňových buniek. A vysvetľuje to tiež, prečo môžete kázať proti používaniu kondómov v subsaharskej Afrike, keď tam každoročne na AIDS zomierajú milióny ľudí.

Veríte, že vaše náboženské obavy zo sexu, v celej ich únavnej intenzite, majú niečo spoločné s morálkou. Pritom Vaše úsilie obmedzovať sexuálne správanie dospelých ktorý sex chcú - a dokonca odradzovať Vašich vlastných synov a dcéry od predmanželského sexu – skoro nikdy nesmerujú k úľave od ľudského utrpenia. V skutočnosti sa zdá, že odstraňovanie trápenia je na zozname Vašich priorít hlboko dole. Vaša hlavná starosť vypadá byť, že stvoriteľ sveta sa bude urážať ničím čo ľudia robia nahí. Táto Vaša prudéria denne pridáva k prebytku ľudskej mizérie.

Pozrime sa napríklad na ľudský papilomavírus (HPV). HPV je dnes najbežnejšie sexuálne prenášaná infekcia v Spojených štátoch. Vírusom je nainfikovaná viac ako polovica americkej populácie a zapríčiňuje, že skoro päťtisíc žien každoročne zomiera na rakovinu krčka maternice. Centrum pre kontrolu chorôb (CDC) udáva, že na svete ich zomrie viac ako dvestotisíc. Dnes disponujeme vakcínou proti HPV, ktorá sa zdá byť bezpečná a účinná. Vakcína viedla k 100 percentnej imunite u šesťtisíc žien ktoré ju dostali v klinických skúškach. A predsa, kresťanskí konzervatívci v americkej vláde odmietli vakcinačný program na základe názoru, že HPV je cenný na odstrašovanie pred predmanželským sexom. Títo zbožní muži a ženy chcú zachovať rakovinu krčka maternice ako motív k sexuálnej abstinencii aj za cenu obetovania životov tisícok žien každý rok.

Na povzbudzovaní tínedžerov aby sa zdržali sexu nie je nič zlé. Ale vieme bez najmenších pochybností, že učiť len abstinencii nie je dobrý spôsob na prevenciu tehotenstva mladistvých alebo na prevenciu šírenia sexuálne prenosných chorôb. Mládež, ktorá je učená len abstinencii v skutočnosti len menej pravdepodobne použije antikoncepciu keď na sex dôjde, čo sa nevyhnutne mnohým stane. Jedna štúdia zistila, že „panenské sľuby“odsunuli sex v priemere o 18 mesiacov – a súčasne viedli k tomu, že tieto panenské dorastenky sa vo zvýšenej miere oddávali orálnemu a análnemu sexu. Americkí tínedžeri majú zhruba rovnako veľa sexu ako má mládež ide v rozvinutom svete, ale americké dievčatá majú štyri až päťnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že otehotnejú, budú mať dieťa alebo podstúpia potrat. Mladá Američania sa tiež omnoho pravdepodobnejšie nainfikujú HIV a inými sexuálne prenosnými chorobami. Výskyt kvapavky medzi americkými tínedžermi je sedemdesiat krát vyšší ako u ich rovesníkov v Holandsku a Francúzsku. Skutočnosť, že 30% amerických programov sexuálneho vzdelávania učí len pohlavnú abstinenciu (za cenu viac ako 200 miliónov dolárov ročne) s týmto určite má niečo do činenia.

Problém je, že kresťanom ako ste Vy v princípe nezáleží na tehotenstve mladistvých a na šírení chorôb. To jest, Vás neznepokojuje utrpenie spôsobené sexom: Vás trápi sex. Ako keby táto skutočnosť ešte potrebovala ďalšie potvrdenie, evangelikánsky člen Poradného výboru CDC pre imunizáciu Reginald Finger nedávno vyhlásil, že by zvážil odmietnutie vakcíny proti HIV – a teda odsúdil každý rok milióny mužov a žien na zbytočnú smrť na AIDS – lebo taká vakcína by povzbudzovala k predmanželskému sexu tým, že by ho robila menej riskantným. Toto je jeden z mnohých bodov, v ktorých sa Vaše náboženské predstavy stávajú skutočne vražedné.

Vaše pochybnosti o výskume embryonálnych kmeňových buniek sú podobne obscénne. Tu sú fakty: výskum kmeňových buniek je jedným z najsľubnejších trendov posledného storočia medicíny. Mohol by poskytnúť terapeutický prielom pri všetkých chorobách alebo poraneniach, ktorými ľudské bytosti trpia – z toho jednoduchého dôvodu, že embryonálne kmeňové bunky sa môžu premeniť na ktorékoľvek tkanivo ľudského tela.  Tento výskum tiež môže byť zásadne dôležitý pre naše porozumenie rakoviny, spolu so širokou škálou vývojových porúch. Vzhľadom na tieto fakty je skoro nemožné prehnať prísľub výskumu kmeňových buniek. Je samozrejme pravdou, že výskum embryonálnych kmeňových buniek zahrňuje deštrukciu trojdňových ľudských embryí. To je to, čo Vás trápi.

Pozrime sa na detaily. Trojdňové ľudské embryo je zhlukom 150 buniek nazývaným blastocysta. Len pre porovnanie, v mozgu muchy je 100 000 buniek. Ľudské embryá, ktoré sú zničené pri výskume kmeňových buniek nemajú mozgy, dokonca ani neuróny. Preto neexistuje žiadny dôvod veriť tomu, že by mohli svojou deštrukciou akokoľvek trpieť. Je dobre pripomenúť si tiež, že keď zomrie mozog človeka, v súčasnej dobe považujeme za akceptovateľné odobrať jeho orgány (za predpokladu, že ich na tento účel daroval) a pochovať zvyšok tela. Ak je akceptovateľné nakladať s človekom, ktorého mozog zomrel ako s niečím menej ako ľudskou bytosťou, malo by byť prijateľné nakladať tak aj s blastocystou. Zabitie muchy malo byť pre Vás väčšou morálnou záťažou ako zabitie ľudskej blastocysty - k Vás samozrejme zaujíma utrpenie na tomto svete.

Možno sa domnievate, že zásadný rozdiel medzi muchou a ľudskou blastocystou je v tom, že tá druhá má potenciál stať sa plne vyvinutou ľudskou bytosťou. Ale vzhľadom na súčasné pokroky v genetickom inžinierstve je skoro každá bunka vo Vašom tele potenciálne ľudská bytosť. Kedykoľvek si poškrabete nos, spáchali ste holokaust potenciálnych ľudských bytostí. Toto je skutočnosť. Argument o potenciáli buniek Vás nedostáva absolútne nikam.

Ale pripustime na moment, že každé trojdňové embryo má dušu hodnú Vášho morálneho záujmu. Embryá v tomto štádiu sa niekedy rozdelia a stanú sa z nich dvaja samostatní ľudia (identické dvojčatá). Dve embryá niekedy splynú do jedného indivídua zvaného chiméra. Vy, alebo niekto koho poznáte možno vznikol takýmto spôsobom. Nepochybne teológovia dodnes zápasia s otázkou čo sa v takom prípade stane s extra dušou.

Nie je už čas aby sme uznali, že táto aritmetika duší nedáva žiadny zmysel? Naivná predstava duší v Petriho miske je intelektuálne neobhájiteľná. Vzhľadom na to, že dnes stojí v ceste jednému z najsľubnejších smerov výskumu v histórii medicíny je aj morálne neobhájiteľná. Vaše predstavy o ľudskej duši v tejto chvíli predlžujú sotva vydržateľnú mizériu desiatok miliónov ľudských bytostí.

Veríte, že „život začína  v momente počatia“. Veríte, že v každej z týchto blastocýst sú duše a že záujem jednej duše – duše dievčatka s popáleninami na 75 percentách povrchu tela – nemôžu prevážiť nad záujmami inej duše, aj ak tá druhá duša zhodou okolností žije v Petriho miske. Vzhľadom na akceptáciu, ktorú sme poskytli iracionalite založenej na viere, často sa tvrdí - dokonca aj obhajcami výskumu kmeňových buniek - že Vaša pozícia v tejto veci má istý stupeň morálnej legitímnosti. Nemá. Váš odpor voči výskumu embryonálnych buniek je prinajlepšom neinformovaný. V skutočnosti neexistujú žiadne morálne dôvody pre neochotu americkej federálnej vlády financovať tento výskum. Na výskum kmeňových buniek by sme mali vrhnúť obrovské prostriedky a mali by sme tak urobiť okamžite. Nerobíme to len preto, čo o dušiach veria kresťania ako Vy. V skutočnosti niekoľko štátov urobilo tento výskum ilegálnym. Ak niekto experimentuje s blastocystami napríklad v Južnej Dakote, riskuje niekoľko rokov života vo väzení.

Morálna pravda je tu očividná: každý, kto cíti, že záujmy blastocysty môžu byť nad záujmami dieťaťa s poranením miechy má svoje morálne zmysly oslepené náboženskou metafyzikou. Súvislosť medzi náboženstvom a „morálkou“ – tak často hlásaná a tak zriedka demonštrovaná – je tu úplne klamná, tak ako je tomu kedykoľvek keď náboženská dogma prevládne nad morálnou argumentáciou a skutočným súcitom.


Robiť dobro pre Boha


A čo všetky tie dobré veci, čo ľudia urobili pre Boha? Nemožno poprieť, že mnohí ľudia viery prinášajú heroické obete, aby zmiernili utrpenie iných ľudských bytostí. Ale je nevyhnutné veriť v čokoľvek bez dostatočných dôkazov preto, aby sa takto správali? Ak by súcit skutočne závisel od náboženského dogmatizmu, ako by sme mohli vysvetliť prácu sekulárnych doktorov vo vojnami najspustošenejších oblastiach rozvojového sveta? Mnoho lekárov je motivovaných jednoducho zmierňovaním ľudského utrpenia, bez akéhokoľvek pomyslenia na Boha. Hoci niet žiadnych pochýb, že kresťanskí misionári sú tiež motivovaní túžbou zmierňovať utrpenie, dospievajú k tejto úlohe zaťažený nebezpečnou a rozdeľujúcou mytológiou. Misionári v rozvojových krajinách premrhajú mnoho času a peňazí (nehovoriac o dobre vôli nekresťanov) konvertovaním ľudí v núdzi, šíria nesprávne informácie o antikoncepcii a pohlavne prenosných chorobách a utajujú správne informácie. Hoci misionári robia mnoho vznešených vecí a nesú pritom veľké riziko, ich dogmatizmus predsa stále ignoranciu a smrť. V protiklade dobrovoľníci zo sekulárnych organizácií ako sú Lekári bez hraníc neplytvajú žiadny čas na to aby ľuďom vykladali o panenskom zrodení Ježiša. Rovnako nehovoria ľuďom v subsaharskej Afrike – kde skoro štyri milióny ľudí každý rok zomierajú na AIDS -  že použitie kondómu je hriešne. O kresťanských misionároch je známe, že hlásajú hriešnosť používania kondómov v dedinách, kde žiadne iné informácie o kondómoch nie sú dostupné. Tento druh piety je genocídny. *   Môžeme sa tiež pýtať, len tak mimochodom, čo je morálnejšie: pomáhať ľuďom čiste preto, že nám záleží na ich utrpení, alebo im pomáhať, lebo si myslíte, že Vás stvoriteľ sveta za to odmení?

Matka Tereza je dokonalým príkladom spôsobu, akým môže mať dobrý človek pomáhajúci druhým, svoju morálnu intuíciu vyšinutú náboženskou vierou. Christopher Hitchens to hovorí s jeho charakteristickou priamočiarosťou:

(Matka Tereza) nebola priateľkou chudobných. Bola priateľkou chudoby. Povedala, že utrpenie je darom of Boha. Minula svoj život odporom proti jedinej známej liečbe na chudobu, ktorou je posilnenie postavenia žien a ich emancipácia z verzie života podobného reprodukcii dobytka.

Hoci v tomto bode zásadne súhlasím s Hitchensom, nemožno popierať, že Matka Tereza bola veľkou silou súcitu.  Je zjavné, že bola pohnutá utrpením ľudských bytostí a urobila veľa, aby prebudila ostatných k vnímaniu skutočnosti tohto utrpenia. Problémom však je, že jej súcit bol kanalizovaný strmými múrmi náboženského dogmatizmu. Vo svojej reči pri preberaní Nobelovej ceny povedala:

Najväčším ničiteľom mieru je potrat... Mnoho ľudí si robí veľa, veľa starostí o deti v Indii, o deti v Afrike, kde ich dosť veľa umiera, možno na podvýživu, hlad a tak ďalej, ale milióny umierajú zámerne z vôle matky. A toto je najväčší ničiteľ mieru dnes. Lebo ak matka môže zabiť svoje vlastné dieťa – čo zostáva pre mňa aby som zabila vás a pre vás aby ste zabili mňa – nič nezostalo medzi.

Ako diagnóza problémov sveta sú tieto poznámky šokujúco scestné. Ako morálne stanovisko nie sú o nič lepšie. Súcit Matky Terezy bol veľmi zle kalibrovaný, ak ju zabíjanie trojmesačných plodov trápilo viac ako všetko ostatné utrpenie, ktorého bola na tejto zemi svedkom. Kým potraty sú protivná realita a všetci dúfame v prielom

v antikoncepcii, ktorý zníži ich potrebu, človek môže rozumne pochybovať, či väčšina potratených plodov akejkoľvek miere trpí pri svojej deštrukcii. Človek o tom ale nemôže pochybovať pri miliónoch mužov, žien a detí, ktoré musia vydržať utrpenie vojny, hladomorov, politického mučenia, alebo duševných chorôb.V tomto momente milióny cítiacich ľudí trpia nepredstaviteľnými fyzickými a duševnými súženiami za okolností kde súcit Boha nikde nevidno. A súcit ľudských bytostí často kríva vďaka absurdným predstavami o hriechu a spasení. Ak Vás trápi ľudské utrpenie, potraty by mali byť na Vašom zozname veľmi nízko.

Kým potraty zostávajú v Spojených štátoch absurdnou štiepiacou témou spoločnosti, „morálne“ stanovisko cirkvi je dnes naplno a strašne manifestované v Salvadore. V Salvadore je dnes potrat ilegálny za každých okolností. Neexistujú ani výnimky pre znásilnenie a incest. Vo chvíli, keď sa v nemocnici zjaví žena s perforovanou maternicou signalizujúcou pokútny potrat, je pripútaná k nemocničnému lôžku a s jej telom sa narába ako so scénou zločinu. Súdni lekári sú rýchlo na scéne, aby preskúmali jej maternicu a kŕčok. Dnes tam ženy sedia vo väzeniach  tridsaťročné tresty za ukončenie svojich tehotenstiev. Predstavte si toto v krajine, ktorá rovnako stigmatizuje používanie antikoncepcie ako hriech voči Bohu. Toto je presne druh politiky, ktorú by sme prijali, ak by sme súhlasili s hodnotením svetového utrpenia podľa Matky Terezy. Samozrejme, že salavadorský arcibiskup viedol na podporu tohto prístupu aktívnu kampaň. Jeho úsiliu pomáhal pápež Ján Pavol II, ktorý počas jeho návštevy v Mexico City v roku 1999 vyhlásil, že „cirkev musí hlásať Evanjelium života a hovoriť s prorockou silou proti kultúre smrti. Kiež by sa kontinent nádeje stal aj kontinentom života!“

Samozrejme, že stanovisko Cirkvi k potratom nevenuje biologickým detailom o nič viac pozornosti ako jej venuje skutočnosti ľudského utrpenia. Odhaduje sa, že 50 percent všetkých ľudských počatí končí spontánnym potratom, zvyčajne bez toho, aby žena vôbec vedela o svojom tehotenstve. V skutočnosti 20 percent všetkých spoznaných tehotenstiev končí prirodzeným potratom. Je tu zjavná pravda: ak Boh existuje, je tým najaktívnejším zo všetkých potratárov.


Sú ateisti zlo?

Ak máte pravdu, že náboženská viera ponúka jedinú skutočnú bázu pre morálnosť, potom by ateisti mali byť menej morálni ako veriaci. V skutočnosti by mali byť úplne amorálni. Sú? Páchajú členovia ateistických organizácií viac násilných skutkov ako je ich oprávnený podiel? Klamú, podvádzajú a kradnú nad mieru členovia Národnej akadémie vied, z ktorých 93% neprijíma ideu Boha?  Môžeme sa rozumne spoľahnúť, že tieto skupiny sa správajú aspoň tak dobre ako všeobecná populácia. A predsa sú ateisti najopovrhovanejšia menšina v Spojených štátoch. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že byť ateistom je dokonalá prekáža pre uchádzanie sa o zvolenie do vysokej funkcie v našej krajine (kým byť čiernym, moslimom alebo homosexuálom nie je). Tisícové davy sa nedávno v moslimskom svete zhromaždili, aby pálili európske veľvyslanectvá, vydávali hrozby, brali rukojemníkov, dokonca vraždili ľudí na protest voči dvanástim karikatúram zobrazujúcim proroka Mohameda, ktoré boli najprv uverejnenú v dánskych novinách. Kedy boli posledné ateistické nepokoje?  Existujú kdekoľvek na tejto zemi noviny, ktoré by váhali uverejniť karikatúry o ateizme zo strachu, že by na oplátku boli unesení alebo zabití ich novinári?

Kresťania ako Vy bez výnimky deklarujú, že obludy ako Adolf Hitler, Jozef Stalin, Mao Ce Tung, Pol Pot a Kim Ir Sen vyrástli z lona ateizmu. Hoci je pravda, že takíto ľudia niekedy sú nepriateľmi organizovaného náboženstva, nikdy nie sú osobitne racionálni.*
V skutočnosti ich verejné stanoviská o predmetoch tak rôznorodých ako rasa, ekonomika, národná identita, pochod histórie a morálne nebezpečenstvá intelektualizmu sú často preludy. Problém s takýmito tyranmi nie je, že odvrhnú dogmu náboženstva, ale že prijmú iné život ničiace mýty. Väčšinou sa stávajú centrom kvázi náboženského kultu osobnosti, vyžadujúceho nepretržité používanie propagandy na svoje udržanie. Medzi propagandou a poctivým šírením informácií, ktoré (vo všeobecnosti) očakávame od liberálnej demokracie, je rozdiel. Tyrani, ktorí orchestrujú genocídy alebo spokojne predsedajú vyhladovaniu svojich vlastných národov, majú tiež sklon byť hlboko idiosynkratickí ľudia a nie šampióni racionálna. Kim Ir Sen napríklad vyžadoval, aby postele v jeho rozličných obydliach boli situované presne päťsto metrov nad hladinou mora. Jeho periny museli byť naplnené najjemnejším predstaviteľným páperím. Aké je najjemnejšie páperie si možno predstaviť? Zdá sa, že pochádza z brady vrabca.  Sedemstotisíc vrabcov bolo potrebných na naplnenie jedinej periny. Vzhľadom na hĺbku jeho ezoterických starostí môžeme dumať, aký racionálny muž Kim Ir Sen skutočne bol.

Pozrime sa na Holokaust: antisemitizmus ktorý postavil nacistické tábory smrti, bol priamym dedičstvom stredovekého kresťanstva. Po stáročia videla kresťanská Európa Židov ako najhorší druh heretikov a pripisovala každé spoločenské zlo ich kontinuálnej prítomnosti medzi veriacimi. Kým nenávisť voči Židom sa v Nemecku prejavila prevažne v sekulárnej podobe, jej korene boli náboženské a explicitne náboženská démonizácia európskych Židov pokračovala počas celého obdobia. Samotný Vatikán pokračoval v krvných hanopisoch vo svojich novinách ešte v roku 1914. **  A katolícka aj protestantská cirkev majú hanebnú históriu komplicstva s nacistickou genocídou.

Osvienčim, sovietske gulagy a vražedné polia Kambodže nie sú príklady toho, čo sa stane, keď sa ľudia stanú príliš racionálnymi. Naopak, tieto hrôzy svedčia o nebezpečenstvách  politického a rasového dogmatizmu. Je čas, aby kresťania ako ste Vy, prestali predstierať, že racionálne odmietnutie Vašej viery znamená slepé prijatie ateizmu ako dogmy. Človek nemusí prijať nič bez dostatočných dôkazov, aby dospel k záveru, že panenské narodenie Ježiša je absurdná idea. Problém s náboženstvom – rovnako ako s nacizmom, stalinizmom alebo akoukoľvek inou totalitárnou mytológiou – je problém dogmy samotnej. Nepoznám žiadnu spoločnosť, ktorá by niekedy v ľudských dejinách trpela preto, že jej ľudia príliš prahli po dôkazoch na podporu svojich ústredných predstáv.

KÝM VY veríte, že skončiť s náboženstvom je nemožný cieľ, je dobré si uvedomiť, že veľká časť rozvinutého sveta ho už skoro dosiahla. Nórsko, Island, Austrália, Kanada, Švédsko, Švajčiarsko, Belgicko, Japonsko, Holandsko, Dánsko a Veľká Británia patria medzi najmenej religiózne spoločnosti na svete. Podľa Správy o ľudskom rozvoji Organizácie spojených národov (2005) sú tiež najzdravšie, ako to dokazuje ich očakávaná doba života, majú najvyššiu gramotnosť, príjem na hlavu, úroveň vzdelania, rodovú rovnosť a najnižší počet vrážd a detskú úmrtnosť. Pokiaľ ide o problém kriminality v Západnej Európe, je z veľkej časti produktom imigrácie. Sedemdesiat percent väzňov napríklad vo francúzskych väzeniach sú moslimovia. Moslimovia Západnej Európy vo všeobecnosti nie sú ateisti. V protiklade päťdesiat národov, ktoré sú v rebríčku indexu ľudského rozvoja OSN najnižšie sú neotrasiteľne religiózne.

Iné analýzy vykresľujú ten istý obraz: Spojené štáty  sú medzi vyspelými krajinami unikátne úrovňou svojej náboženskosti – sú tiež unikátne svojim vysokým výskytom vrážd, potratov, tehotenstiev mladistvých, sexuálne prenosných chorôb a detskou úmrtnosťou. To isté porovnanie platí aj v rámci Spojených štátov samotných: južné a stredozápadné štáty charakteristické najvyššou mierou religiozity sú obzvlášť premorené vyššie uvedenými indikátormi spoločenskej dysfunkčnosti, kým pomerne sekulárne štáty severovýchodu sa blížia európskym normám.

Hoci afiliácia k politickej strane v USA nie je perfektným indikátorom religiozity, nie je žiadnym tajomstvom, že “červené štáty” sú primárne červené v dôsledku obrovského politického vplyvu konzervatívnych kresťanov. Ak by existovala silná korelácia medzi kresťanským konzervativizmom a zdravím spoločnosti, mali by sme očakávať nejaké jej známky v červených štátoch Ameriky. Nevidíme ich. Z dvadsiatich piatich miest s najnižším výskytom násilných zločinov je 62 percent v “modrých” štátoch a 38 percent v “červených”. Z dvadsiatich piatich najnebezpečnejších miest je 76 percent v červených štátoch a 24 percent v modrých. V skutočnosti tri z piatich najnebezpečnejších miest v USA sú v nábožnom štáte Texas. Dvanásť štátov s najvyššou mierou vlúpaní je červených. Dvadsať päť z dvadsiatich deviatich štátov s najvyšším výskytom krádeží je červených. Z dvadsiatich dvoch štátov s najvyšším výskytom vrážd je červených sedemnásť.

Samozrejme, takéto korelačné dáta neodpovedajú na otázku kauzality – viera v Boha môže viesť z spoločenskej disfunkčnosti, spoločenská dysfunkčnosť môže posilňovať vieru v Boha, oba faktory sa môžu navzájom posilňovať, alebo oba môžu prameniť z hlbšieho zdroja problémov. Ale aj ponechajúc bokom otázku príčiny a následku, tieto štatistiky dokazujú že ateizmus je kompatibilný so základnými ašpiráciami občianskej spoločnosti: konzekventne tiež dokazujú, že široko prítomná viera v Boha nezaisťuje zdravie spoločnosti.

Krajiny s vysokou úrovňou ateizmu sú tiež najcharitatívnejšie v zmysle percenta ich bohatstva, ktoré dávajú na sociálne programy a percenta, ktoré dávajú na pomoc rozvojovým krajinám. Pochybný vzťah medzi kresťanskou rétorikou a kresťanskými hodnotami ukazuje aj rozpor s ďalšími kritériami sociálnej rovnosti. Vezmime napríklad pomer platov manažérov najvýznamnejších firiem k platu ich priemerných pracovníkov: v Británii je to 24:1, vo Francúzsku 15:1, vo Švédsku 13:1, v Spojených štátoch amerických, kde 80 percent obyvateľov očakáva, že v Súdny deň budú predvolaní pred Boha, je to 475:1. Zdá sa, že mnoho tiav očakáva, že ľahko prekĺznu cez oko ihly.

Pokračovanie nabudúce

preložil Juraj Mesik

Súvisiace články:

• SAM HARRIS: List kresťanskému národu 2 časť