Claude Lévi-Strauss, svetoznámy francúzsky sociálny antropológ, zomrel necelý mesiac pred dovŕšením 101 rokov. Narodil sa zhodou okolností presne v tom roku, v ktorom James G. Frazer založil prvú katedru antropológie na univerzite v Liverpooli. A tak ako Frazer svojou Zlatou ratolesťou, aj Lévi-Strauss svojimi dielami ďaleko presiahol hranice svojej vlastnej vedeckej disciplíny.

Lévi-Strauss sa narodil v Bruseli, študoval na Sorbonne filozofiu a právo. V roku 1935 sa stal členom skupiny francúzskych profesorov, ktorí boli vyslaní na novozaloženú univerzitu v São Paulo v Brazílii. V roku 1939 sa vzdal svojho postu a uskutočnil kratší terénny výskum v Mato Grosso a v Amazónii v populáciách Ňambikvarov, Bororov a Kaďuvejov. V antropológii sa traduje povesť, že jeho terénne výskumy trvali príliš krátko a nemali veľkú hodnotu, avšak po preštudovaní jeho najmenej čítanej a takmer neznámej prvej knihy Rodinný a sociálny život Indiánov Ňambikwara (1948) sa nemožno ubrániť dojmu, že vzhľadom na krátkosť času urobil obrovský kus etnografickej terénnej práce.

Jeho druhá kniha, impozantné dielo Elementárne štruktúry príbuzenstva (1949) vyvolala skutočný rozruch, a to nielen v antropológii. Pôsobivý komparatívny materiál, jasné teoretické ukotvenie, výnimočná odvaha interpretácií radia túto knihu medzi najlepšie diela antropológie. V roku 1955 vyšla jeho azda najznámejšia kniha Tristes Tropiques (Smutné trópy), ktorá je podľa všeobecnej mienky azda najkrajšou populárnou knihou, akú kedy antropológ napísal. V roku 1958 vydal súbor článkov pod názvom Štrukturálna antropológia (druhý diel vyšiel v roku 1973, tretí diel pod názvom Vzdialený pohľad v roku 1983). Vzápätí bol zvolený na prestížnu pozíciu na slávne Collège de France a jeho hviezdna akademická kariéra bola zavŕšená voľbou za člena Francúzskej akadémie v roku 1973.

Začiatkom 60. rokov vydal dve vplyvné a brilantné knihy, kratučký spis Totemizmus dnes a skvelú knihu o klasifikačných systémoch Neskrotné myslenie (vo vynikajúcom českom preklade pod absolútne nevhodným a absurdným názvom Myslenie prírodných národov). V polovici 60. rokov začalo vychádzať jeho najväčšie dielo - štvorzväzková práca Mytologiky (1964 - 1971), v ktorej analyzoval vyše 800 mýtov Severnej i Južnej Ameriky.

Meno Lévi-Straussa je neoddeliteľne spojené so štrukturalizmom. Ide o prístup k skúmaniu sociálnych a kultúrnych javov, ktorý podľa neho zásadným spôsobom zmení ich skúmanie a dá mu dostatočne pevný vedecký základ, inšpirovaný najmä pokrokom v matematike a lingvistike. Ak to maximálne zjednodušíme, hlavnou myšlienkou štrukturalizmu je predstava, že ľudská myseľ (alebo mozog, ak chcete) svojim organizačným spracovaním nevedomo vytvára štruktúry (alebo modely) z pôvodne neorganizovaného prírodného a sociálneho prostredia, reagujúc na praktické či intelektuálne problémy, ktorým sú ľudia vystavení. Ľudská myseľ je teda nástrojom na vytváranie štruktúr a usporiadaní, princípy jej fungovania sú zákonité a dajú sa podľa Lévi-Straussa vedecky skúmať, avšak s jednou podmienkou - keďže tieto štruktúry a usporiadania ľudskej mysle pôsobia vždy v nejakom konkrétnom historickom, prírodnom, sociálnom a kultúrnom prostredí, ich pôsobenie nemožno skúmať iba experimentálne v laboratóriu alebo iba v jednej kultúre či spoločnosti. Tak ako nie je možná teoretická fyzika nášho vesmíru bez údajov astronómie, nemožno vysvetliť ani sociálne a kultúrne javy bez etnografických údajov o rôznych spoločnostiach a kultúrach. Prostoduché predstavy a reportáže cestovateľov, dobrodruhov, dokumentaristov a fotografov nikdy nemôžu nahradiť dlhodobý antropologický terénny výskum.

Lévi-Strauss svojim dielom celý život bojoval proti zakorenenej predstave, že kultúry iných spoločností než našej sú akýmsi prejavom „primitívnejších“ štádií, že ich mytológie a rituály sú exotickými a malebnými, „obraznými“, „mystickými“ či „symbolickými“ vyjadreniami jednoduchých a základných predstáv o svete. Usiloval sa naopak ukázať, že mytológie a iné kultúrne prejavy sú zložitými a prepracovanými systémami, ktoré podliehajú prísnym zákonitostiam organizácie a snažia sa systematicky a invenčne riešiť zložité problémy, ktorým každá spoločnosť čelí vo svojom prostredí a vo svojich dejinách.

Claude Lévi-Strauss bol osamelou postavou v antropológii. Jeho diela mali obrovský vplyv a pozná ich každý sociálny vedec, napriek tomu nemal priamych žiakov a nasledovníkov. V polovici 80. rokov sa začal zaujímať o kognitívne vedy a neurológiu a snažil sa ukázať, že jeho dielo je prípravou a potvrdením tohto kognitívneho smerovania. Dá sa s tým súhlasiť - jeho neochvejné trvanie na vedeckom charaktere sociálnej antropológie, na naturalistickom základe zákonitostí mysle predstavuje protiváhu postmoderných, symbolistických a interpretatívnych prístupov, odsúvajúcich zriekaním sa naturalizmu a vedeckého vysvetlenia sociálnu antropológiu a etnológiu do periférnej bezvýznamnosti. Storočie jeho života je aj storočím života sociálnej antropológie. Nikto iný ako on nedokázal lepšie stelesniť jej prínos pre vysvetlenie spoločností a kultúr, v ktorých a s ktorými žijeme.

Claude Lévi-Strauss (* 28. novembra 1908  + 30. októbra 2009)

autor pôsobí na Ústave sociálnej antropológie UK v Bratislave

vyšlo v týždenníku Žurnál