Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Každým dňom Európska únia nalieha čoraz nástojčivejšie na grécku vládu a parlament, aby prijali ešte drastickejšie úsporné ...
[Joachim Becker]
Krach z 1929 a následná Veľká hospodárska kríza nás mali naučiť dôležitú vec: že kaskádovitý pád ako súkromných, tak verejných ...
[Kriteko]
Autonómna zóna | | 26.04.2007
Bol to úryvok z Klimáčkovej knihy Námestie kozmonautov (LCA, 2007), uverejnený pred niekoľkými týždňami v sobotňajšom Kumšte, ktorý naznačoval, že to bude skvelé čítanie o ďalšej „neviditeľnej“ generácii, ku ktorej, súc iba o niekoľko mesiacov mladší, tiež patrím. Klimáčkove postrehy o tom, ako sa v dnešnom živote prejavuje generácia Ю, museli jej príslušníkom niečo bytostne pripomenúť. Očakávania bežného čitateľa teda boli veľké.
Autonómna zóna | Ján K. Balázs | 23.04.2007
JÁN K. BALÁZS: Teológia oslobodenia
Autonómna zóna | Ján K. Balázs | 23.04.2007
JÁN K. BALÁZS: Teológia oslobodenia
Autonómna zóna | Tibor Ferko | 19.04.2007
TIBOR FERKO: Neznesiteľne ľahký prerod pomocou garderobiera
Autonómna zóna | Tibor Ferko | 19.04.2007
TIBOR FERKO: Neznesiteľne ľahký prerod pomocou garderobiera
Autonómna zóna | Silvia Ruppeldtová | 16.04.2007
Na Lazaretskej ulici č. 9 stojí dom, ktorý nemôže prehliadnuť nikto, kto tadiaľ prechádza. Nízkopodlažnú elegantnú bielu budovu z roku 1885 na prvý pohľad charakterizuje najmä plastika sv. Jozefa umiestnená v nike nad vchodom. Autorom rodinného domu je azda najslávnejší bratislavský architekt Ignác Feigler a sv. Jozef tam nestojí náhodou: dom si nechal totiž postaviť Jozef Könyöki, ktorý (napriek tomu, že niekoľkým generáciám „skvelých“ kultúrnych dejateľov nášho štátu sa väčšine z nás už jeho meno podarilo vymazať z povedomia) bol jednou z najdôležitejších osobností bratislavského a hornouhorského vedeckého a kultúrneho života 19. storočia. Jeho dom je preto viacerým známy aj ako Jozefov dom.
Autonómna zóna | Silvia Ruppeldtová | 16.04.2007
Na Lazaretskej ulici č. 9 stojí dom, ktorý nemôže prehliadnuť nikto, kto tadiaľ prechádza. Nízkopodlažnú elegantnú bielu budovu z roku 1885 na prvý pohľad charakterizuje najmä plastika sv. Jozefa umiestnená v nike nad vchodom. Autorom rodinného domu je azda najslávnejší bratislavský architekt Ignác Feigler a sv. Jozef tam nestojí náhodou: dom si nechal totiž postaviť Jozef Könyöki, ktorý (napriek tomu, že niekoľkým generáciám „skvelých“ kultúrnych dejateľov nášho štátu sa väčšine z nás už jeho meno podarilo vymazať z povedomia) bol jednou z najdôležitejších osobností bratislavského a hornouhorského vedeckého a kultúrneho života 19. storočia. Jeho dom je preto viacerým známy aj ako Jozefov dom.
Autonómna zóna | Andrej Školkay | 10.04.2007
Nová reality show Celebrity Camp vysielaná televíziou Joj neprináša z hľadiska originality nič nové. Ide v nej – ako zvyčajne – o prevzatý zahraničný nápad. Podstatou tohto nápadu je súťaženie „o prežitie“ v „divočine“ ostrova inšpirované známym príbehom Robinsona Crusoea. Dve skupiny dospelých známych, menej známych aj úplne neznámych „celebrít" súťažia v rôznych detských, pionierskych alebo skautských hrách. Asi iba exotické prostredie a príjemné počasie je na celom programe z pohľadu dospelého slovenského diváka ako-tak príťažlivé. To tvrdím napriek opačnému názoru jedného analytika a napriek počiatočnej relatívne dobrej sledovanosti tohto programu.
Autonómna zóna | Andrej Školkay | 10.04.2007
Nová reality show Celebrity Camp vysielaná televíziou Joj neprináša z hľadiska originality nič nové. Ide v nej – ako zvyčajne – o prevzatý zahraničný nápad. Podstatou tohto nápadu je súťaženie „o prežitie“ v „divočine“ ostrova inšpirované známym príbehom Robinsona Crusoea. Dve skupiny dospelých známych, menej známych aj úplne neznámych „celebrít" súťažia v rôznych detských, pionierskych alebo skautských hrách. Asi iba exotické prostredie a príjemné počasie je na celom programe z pohľadu dospelého slovenského diváka ako-tak príťažlivé. To tvrdím napriek opačnému názoru jedného analytika a napriek počiatočnej relatívne dobrej sledovanosti tohto programu.
Autonómna zóna | Silvia Ruppeldtová | 10.04.2007
Problematika vzťahu Slovenska k jeho historickému, a tým pádom aj umeleckému dedičstvu nie je témou, ktorá by sa týkala úzkeho okruhu odborníkov. Nadväznosť na minulosť je prirodzene prítomná v každom človeku. Vzťah k prostrediu, v ktorom žije, vždy zohráva určujúcu úlohu v rozhodnutiach, postojoch a činoch, ktorými toto prostredie pretvára. Tieto postoje ale dennodenne prezrádzajú, že náš vzťah ku kultúrno-historickému dedičstvu je v porovnaní s okolitými krajinami žalostne nerozvinutý.
Autonómna zóna | Silvia Ruppeldtová | 10.04.2007
Problematika vzťahu Slovenska k jeho historickému, a tým pádom aj umeleckému dedičstvu nie je témou, ktorá by sa týkala úzkeho okruhu odborníkov. Nadväznosť na minulosť je prirodzene prítomná v každom človeku. Vzťah k prostrediu, v ktorom žije, vždy zohráva určujúcu úlohu v rozhodnutiach, postojoch a činoch, ktorými toto prostredie pretvára. Tieto postoje ale dennodenne prezrádzajú, že náš vzťah ku kultúrno-historickému dedičstvu je v porovnaní s okolitými krajinami žalostne nerozvinutý.
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist