Nemám rád mačky, hoci som v čínskom horoskope tiež mačka. Najtúlavejšia z túlavých mačiek. Nemám ich rád aj preto, lebo mačky podľa mňa nemajú rady nás. Len nás využívajú na svoje ciele

Ale aj pre ich zadubenú tvrdohlavú nechápavosť pravidiel (napr.: čo je na stole, to sa nesmie jesť). Mačka akoby nechápala príčinu a následok, akoby to, že ju človek nakopne bol iba čin jeho ľubovôľe a nie trest za konkrétne previnenie. A v neposlednom rade preto, že sa s obľubou hrajú s obeťou, ktorá melie z posledného a je plná rán. Zabiť a zjesť, to je v poriadku, ale načo spôsobovať to dlhé utrpenie??? Keby to bolo zapríčenené nemohúcnosťou lovca, tak by sa to ešte dalo zniesť, ale takto?

V prírode je pozoruhodné aj to, že nikto nepomáha slabším, práve naopak. Ak niekto utŕži ťažké zranenia, tak ho nechajú napospas osudu. Hoci keby mu pomohli a vyliečili ho, ešte by im mohol byť veľmi osožný. Ale na to prišli len ľudia, že keď pomôžu druhým v zlej chvíli, tak druhí potom pomôžu im. Tento motív je často aj v rozprávkach a netýka sa len pomoci ľuďom, ale aj prírodným bytostiam.

Zvieratá sa zväčša podriaďujú sile. Často som rozmýšľal nad tým, prečo sa mi kozy nechajú podojiť a neodháňajú ma ako svoje odrastené mladé. Myslím, že ma berú ako svoje mláďa, ktoré je silnejšie ako oni, čiže sa mu musia podriadiť. Alebo ako mocného capa, vodcu stáda, ktorý si z pozície svojej sily robí čo chce. Ale sila v tom hrá úlohu vždy. Aj keď sa jedná o silnejšie a väčšie zviera ako človek sám.

Ako píše Hoeg, „súcit je prvým príznakom odcudzenia sa prírode“. Preto je veľmi zaújmavé, že v dnešnej dobe utekajú do prírody a skúšajú žiť prírode bližším životom práve ľudia citlivejší a súcitnejší ako ostatní. Ľudia, ktorým je cudzí dnešný štýl života a tlačenica v meste. Sú to naozaj tí ľudia, ktorí sa odcudzili prírode? Príroda je ako stvorená pre tiché vnímanie pekných vecí, tvarov a farieb. Ale to nie je jej jediná stránka a niektorí ľudia akoby na to zabúdali. A tam vzniká problém. Lebo, keď chce človek žiť s prírodou, nevyhne sa prírodným zákonom. A niektoré z nich sú podľa ľudí veľmi kruté a „neľudské“. Nemôžeš chovať zviera bez úžitku, inak sa od samého súcitu s druhými tvormi udrieš k smrti. Alebo si môžeš založiť vrakovisko starých kráv, kôz , oviec, sliepok a koní a ostatní súcitní ľudia ti budú platiť za to, že sa o nich staráš. Alebo ich budeš chovať len pre ich krásu a hlúpe oči?

Druhá cesta je vzdať sa mlieka, vajíčiek a ťažnej sily. A len pestovať a orať sám na sebe.

Lebo skutočný súcit je pravdepodobne ochotný prinášať obete v podobe životnej energie a času. Mne osobne napríklad bolo ľúto zabiť mladé kozy, ale dobre som vedel, že nie som ochotný pre ne kosiť, sušiť a zvážať. Takže ľutosť musela ísť bokom. A naviac, kozie mäso je veľmi dobré. Mňam.