„Ste na stáži... Vašou úlohou je predať výrobky firmy, kde ste na praxi... Zistíte, že komodita, ktorú ponúkate, má isté nedostatky. Nedostatky pred klientom zamlčíte, produkt výhodne predáte. Pochváli vás školiteľ?“

„Pochváli...“

„Po návrate zo stáže sa zveríte niektorému z pedagógov, ktorí vás učil na škole. Pochváli vás...?“

„Ako ktorý...“

Tento rozhovor som absolvoval pred štyrmi rokmi v autobuse z Lučenca do Bratislavy. Partnerkou mi bola asi 25-ročná dievčina, ktorá išla do Bratislavy obhájiť diplomovú prácu na Ekonomickej fakulte. Presné znenie dlhánskeho názvu diplomovky si už nepamätám, ale viem, že išlo o etiku obchodu.

Na tento rozhovor som si spomenul, keď som si v jednom z októbrových čísel USA Today prečítal článok Alana M. Webera, donedávna šéfredaktora vplyvného magazínu Harvard Bussines Review. V článku okrem iného píše: „Hlavným cieľom korporácií je najmä zvyšovanie zisku a zvyšovanie hodnoty ich akcií na burze. Bez ohľadu na dôsledky. V globálnom meradle má táto stratégia fatálne dôsledky. Zvyšuje rozdiely vo svete, ničí sociálny kapitál: poctivú iniciatívu, vzájomnú dôveru, vieru v to, že poctivé obchodovanie sa rentuje.“ A dodáva: „Takáto politika vedie k zvyšovaniu rozdielov vo svete.“

Jedna z najprestížnejších amerických škôl pre manažérov, Harvard Bussines School (HBS), definuje svoje poslanie takto: „We educate leaders who make a difference in the world.“ Lepšie sa táto zvrátená stratégia ani nedá definovať. Bush by povedal: Mission accomplish. Veď nožnice sa naozaj čoraz hrozivejšie otvárajú, rozdiely medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami sa z roka na rok zvyšujú.

Veľmi podobne definujú a realizujú svoje ciele aj ďalšie prestížne ekonomické školy sveta, ktoré vychovávajú manažérov pre najlepšie platené funkcie v korporáciách. Týždenník Economist nedávno napísal, že hlavnou úlohou prestížnych škôl pre manažérov je vychovať ľudí zodpovedných za stratégie, pomocou ktorých sa bude dať svet zrevolucionizovať. Ako? Zvyšovaním zisku a ceny akcií na burze? Práve to sugerujú študentom aj autori najhľadanejších amerických učebníc pre manažérov, napríklad Jack Welsh, autor knihy Winning. Alan M. Weber sa pýta: „Nebolo by už na čase, keby sa podnikateľský úspech aspoň predefinoval? Čo keby Jack Welsh namiesto knihy Winnig (Zisk) napísal knihu s názvom Contributing (Prínos; Podpora;...)? A nebolo by už načase začať písať knihy, v ktorých by sa nepísalo iba o rozmnožovaní finančného kapitálu, ale aj o zveľaďovaní sociálneho kapitálu? Lebo otázky dnes stoja tak: Stane sa kapitalizmus spasiteľom sveta?  Alebo príčinou jeho úpadku?“

Nejde iba o akademické otázky. Globálne otepľovanie, zvyšovanie rozdielov medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ale aj vnútri rozvinutých krajín, črtajúce sa konflikty kvôli obnoviteľným i neobnoviteľným surovinám, narastajúca bieda a zúfalstvo ako hlavné generátory terorizmu, to všetko moderní manažéri prehliadajú. Nikto ich neučí chápať svet ako zosieťovanú komunitu, v ktorom budúcnosť bohatých závisí od budúcnosti najchudobnejších.

Na viac či menej prestížnych univerzitách by si mali učitelia i študenti klásť otázky o zmysle a udržateľnosti obchodu v dnešnej podobe. Najmä na amerických vysokých školách pre manažérov, lebo práve ich absolventi budú určovať vývoj v globálnom svete. Napokon, prvá skutočná vysoká škola pre biznismenov bola založená v USA pred viac ako sto rokmi. V Európe iba pred štyridsiatimi rokmi.

Moderné právo a medicína vznikli a rozvíjali sa v Európe. Američania to najlepšie z týchto profesií prebrali a zveľadili. Umenie moderného obchodovania však generujú práve Spojené štáty. Aj preto by práve z Ameriky, najsilnejšej ekonomiky sveta, mal vyjsť rozhodujúci impulz ku korektúre aspoň najzávažnejších problémov planéty. Planéty, nie iba krajín, kde sídlia nadnárodné korporácie.  

Je náhoda, že Andrew Fastow, voľakedajší šéf financií smutne známej formy Enron, v deň, keď ho súd poslal na šesť rokov do väzenia, udal aj názvy ďalších 40 finančných sprisahancov, medzi inými aj chýrnych finančných inštitúcií ako Merril Lynch, RBS a Barclays? Je náhoda, že bol vážený finančník Bernie Ebbers, jeden zo šéfov svetovej firmy WorldCom, odsúdený pre spreneveru 11 miliárd dolárov, najväčšieho podvodu v dejinách biznisu, čím sa dostal do Guinessovej knihy rekordov? Sú náhodné finančné škandály ďalších, kedysi renomovaných amerických firiem...?

Všetci, z finančných machinácií usvedčení topmanažéri sa pred súdom bránili skoro tými istými slovami: „Chceli sme iba to najlepšie. Chceli sme firme pomôcť... Zvýšiť jej zisky, zvýšiť rejting našich akcií na burze... Konkurencia robí to isté!“ Veď práve...

Študentka, s ktorou som sa zhováral v autobuse zo Zvolena do Bratislavy, medzičasom už iste spromovala. Vybavená diplomom pracuje pre nejakú firmu. Možno si už uvedomila, že roztvárajúca sa priepasť medzi etikou a ekonomikou poškodzuje ekonomiku a rozkladá morálku. Presvedčivo to dokázal, okrem iných, aj indický nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, Amartya Sen. Čítajú jeho knihy naši budúci biznismeni a manažéri? Čítali ich aspoň ich učitelia?

Alan M. Weber v perexe k svojmu článku v USA Today okrem iného napísal: „Školy biznisu môžu zmeniť seba – aj svet...“ Dokážu sa zmeniť...?