Igor Novotný, ktorý bol roky dramaturgom umeleckého kina v bývalej bratislavskej Tatre, sa dnešnou recenziou stáva novou autorskou posilou jetotak.sk, kde bude písať o filme.

Zrejme z mladíckeho vzdoru podpáli Jorge kontajner na odpadky. Z domu, ku ktorému kontajner patrí, za ním vybehne domovník a snaží sa ho chytiť. Starší pán však nedokáže dobehnúť mladíka, ktorý šikovne preskočí múr a na druhej strane učupený čaká, čo sa bude diať. Zadýchaný domovník dokráča k múru, oprie sa a sťažka dýcha. Dvaja ľudia rozdelení múrom si vymenia pár slov a my pochopíme, že sa jedná o otca a syna. Starý pán zalapá po dychu a skolabuje.

Toto je krátke intro výnimočného debutu španielskeho režiséra a scenáristu Daniela Sáncheza Arévala Tmavomodrá, takmer čierna, ktorý bol na udeľovaní španielskych národných filmových cien Goya 2007 asi najväčšou senzáciou. Získal ocenenia za najlepšieho mladého režiséra a herca, najlepší scenár, najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe a najlepšiu pôvodnú pieseň. Na konte má celkovo 19 cien a 10 nominácií z najrôznejších svetových filmových festivalov. V utorok 21. 10. o 18:00 otvorí Tmavomodrá, takmer čierna španielsky deň na tohtoročných Dňoch latinského filmu. (konajú sa vo Filmovom klube 35 mm, budova VŠMU, Svoradová 2). Azul oscuro casi negro, ako znie jeho originálny názov, sa zhruba pred rokom a pol ponúkal aj do slovenskej filmovej distribúcie, ale jeho uvedenie stroskotalo na finančných požiadavkách predajcu práv, ktoré boli z hľadiska rentability nášho malého artového kinotrhu nesplniteľné.

Takto žiaľ končí veľa pozoruhodných svetových filmových diel, preto, ak máte čas, nenechajte si ujsť zrejme ojedinelú príležitosť vidieť tento skvelý film.

Ubehne pár rokov a my sa vraciame do obytného domu. Jorge prevzal po otcovi funkciu domovníka, aby sa oňho mohol postarať, pretože po kolapse zostal pripútaný na lôžko. Práca domovníka má ďaleko od Jorgeho predstáv o ideálnom zamestnaní, ale s hľadaním novej to tiež nemá jednoduché. Komplikuje to jednak jeho „domovnícka prax“, ktorú samozrejme trochu naivne, ale pritom čestne, vždy do svojho životopisu zahrnie a na druhej strane aj skutočnosť, že jeho brat Antonio si za mrežami odpykáva zvyšok trestu. Svoju snahu o vymanenie sa spod ťarchy starostí a stigmy životného neúspechu Jorge často porovnáva s leskom decentného tmavomodrého, takmer čierneho obleku z blízkeho výkladu. Vystavený oblek ho provokuje, ale predstavuje aj svet, ktorý sa mu akosi osudovo odvracia. Do tohto sveta akoby patrila aj jeho priateľka. Ich vzťah bol prerušený jej stážou vo veľkej farmaceutickej firme v Nemecku a aj keď majú po jej návrate k sebe stále blízko, niečo nevyslovené ich rozdeľuje.

Inými starosťami sa vo väzení zaoberá Antonio, pretože na divadelnom workshope pre väzňov spoznáva Paulu. Mladá pohľadná žena je týraná inými väzenkyňami, preto poprosí Antónia, aby ju oplodnil a ona sa tak mohla dostať do iného sektora. Pri opakovaných pikantných pokusoch o splodenie dieťaťa sa Antonio do Pauly zamiluje, ale keďže je neplodný, zostáva jediná šanca, Paulu musí do iného stavu priviesť Jorge. S týmito neočakávanými návrhmi sa Jorge zverí svojmu najlepšiemu priateľovi Israelovi, ktorý mu rovnako nezostane nič dlžný. Zistil otcovu homosexualitu a začína pochybovať o vlastnej orientácii.

Takto rozohral režisér svoj príbeh o láske, súrodeneckých a rodinných konfliktoch, priateľstve, odhodlaniu postaviť sa predurčenosti a hľadaní identity. Do filmu dokázal dostať to najzaujímavejšie, čo v posledných desaťročiach prinášala svetu španielska kinematografia, od premrštených zápletiek a fraškovitosti Almodóvara, cez sociálny podtext vo filmoch Leóna de Aranou, či Isabel Coixet, až po nádych osudovosti u Amenábara a Medema. Čo je však v prípade debutujúceho režiséra ešte pozoruhodnejšie, je fakt, že sa nevybral jednoduchšou cestou napodobovania, ale vytvoril originálne, odvážne a pôvabné dielo. Podarilo sa mu príjemne vyvážiť tragiku s komikou a civilne zvolená poetika podporila pravdivú a uveriteľnú kresbu charakterov. S nádychom nostalgie, môžem iba poznamenať, že mi vždy bude ľúto, že podobných filmov nie je v našich kinách viac.