Markíza skúpila skutočne to najlepšie z mediálneho trhu. Dnes už takmer neexistuje skúsenejší novinár, ktorý by nedostal ponuku robiť „najsledovanejšie televízne noviny“, ktoré miestami už ani neriešia „udalosti“, ale iba „príbehy a emócie“, čím prakticky stimulujú už iba základné reflexy lobotomizovaného diváka, ktorý by o 19:00 prepol na Markízu, aj keby vysielala 40 minút záber na holú r..

Nervovú sústavu však stále ovládajú staré „iba hity,“Nová štruktúra v štýle „wanna be“ skutočne berie dych – od údivu nad neznalosťou aj od smiechu nad trápnou šou.
Markíza postavila úvodné, honosne znejúce „Headlines“ na živých vstupoch. Teda skôr na paródii skutočných „živákov.“ Ich synonymom v skutočnom spravodajstve je vysoká akčnosť, informačné prvenstvo a autentickosť. Niečo v štýle vystresovaného novinára, ktorý sa práve preplazil cez tatranskú kalamitu a uprostred zničeného národného parku oznamuje divákom čerstvé informácie z terénu. Ale pokojne to môže byť aj vstup z miesta dôležitého politického rokovania, ktoré sa skončilo pred pár minútami a reportér ako prvý prináša informácie.  Živý vstup sa používa vtedy, keď nie je možné ísť do štúdia a vyrobiť reportáž, je vždy priamo z miesta, reportér má rozšírené zreničky od vzrušenia, improvizuje a hovorí o niečom dôležitom. Preto sa často využíva vo vypätých situáciách ako sú vojny, demonštrácie, summity, voľby a iné kalamity.

Reportér v Markíze však v živom vstupe pokojne recituje svoj ťažko naučený text o rannej havárii v Krompachoch a stojí pri tom na vyľudnenom večernom námestí v Banskej Bystrici. Réžia zachraňuje autenticitu aspoň prekrývaním dennými obrázkami z miesta činu. Človek nevie, či je to žart, alebo si najsledovanejšia televízia fakt myslí, že už sme všetci lobotomizovaní.

A najlepšie ešte len príde po „najvychcanejšom reklamnom čase na Slovensku.“ V „Novinách dnes“ ponúknu mumifikovaní moderátori (sorry, ale fakt sa tak tvária) – aké prekvapenie! – tú istú tému spracovanú v príspevku. Takže je jasné, že reportér ráno urobil surovinu, švihal do strižne, odovzdal materiál do réžie a poďho späť na pľac, aby urobil divákom show v živom vstupe. Je to najdrahšia ľudská upútavka na príspevok, akú som kedy videl. Som zvedavý, ako dlho ich to bude baviť. Takéto pracovné nasadenie, navyše s pocitom nezmyselnosti, sa nedá vydržať dlho.

Pôvodne som si myslel, že skutočný dôvod tejto maškarády je naťahovať čas. Vyplniť 40 minút spravodajstva síce nie je problém (viď TA3), ale potom to skĺzne na úroveň polotovarov a nie plnotučných správ (viď TA3). Štandardný príspevok však trvá maximálne minútu tridsať a živák minimálne tri minúty. To je nápad! Vysielacia vata je na svete!

Pravda je však taká, že geniálnu myšlienku 40-minútového spravodajstva a živých vstupov vnútili lobotomizovanému vedeniu Markízy jej rumunskí majitelia. V južanských krajinách je silná tradícia dlhých správ a ešte dlhších, vášnivých politických diskusií. V krajine s 26-miliónmi obyvateľov nie je problém s nedostatkom relevantných tém. Moderátor neodovzdáva slovo regionálnemu redaktorovi, ale regionálnemu štúdiu a to je potom iný level ako markizácka „tatranská hyena.“ Tam tento model funguje. Ale v „krajinke“ vyzerá komicky. „Celá dedina je v šoku!“ Ja prvýkrát tiež.