Vykresľovanie Grékov ako lenivcov presne kopíruje kapitalistické tendencie k rasizmu a xenofóbii, ktoré tento systém vytvára v ťažkých časoch núdze v ľuďoch.

Ukázať odsudzujúco na celý národ prstom "lenivci!" je ukážkový predsudok dobre stojaci na neznalosti tamojších pomerov. (Takto by na nás Slovákov majúcich po niekoľkýkrát vo vláde darmožráča Slotu a chronického podvodníka Mečiara ostatné národy mohli ukázať "tupci!".)

Niektorým sa tu zas dobre bedáka nad tým, aká je naša európska pomoc Grécku nechceným (vraj) socialistickým zlom. Pritom nikto zo skutočných socialistov nie je taký naivný, aby veril, že to nejakým spôsobom nadlho pomôže krajine, nieto, že by to nejako pomohlo ľuďom. A tak nie je celkom náležité pomenovať východisko z problému ako socialistické. Ak sa tým myslí nejaká spojitosť so štátom, tak ten tu doteraz výraznejšie hral akurát tak úlohu opory armády, resp. správcu represívnych zložiek, a dnes predovšetkým lokaja finančných inštitúcií. Celková úroveň miezd v tiež dosť obviňovanej gréckej štátnej správe je totiž len tesne nad priemerom EÚ a ide skôr o nízke platy.

To však, že je celá vec v zovretí bánk, zdá sa, až tak dôležité nie je. Banky sa prirútia a predbiehajú v ochote, keď treba zahnať šetrnosť a skromnosť, no po nahlodaní podpalubia prvé opúšťajú plavidlo.

Ako sa vyjadrila jedna grécka úradníčka: "Kapitalisti sú na permanentnej dovolenke, no všetci ostatní ťažko pracujú, aby prežili."

Marx, vo svojom diele Kapitál, spomína Aristotelovo rozlišovanie medzi ekonomikou a chremastikou, predstavujúcou archaický ekvivalent fungovania dnešného široko vnímaného kapitálu. Aristoteles vo svojej dobe napísal: "Pokiaľ je ekonomika umením nadobúdať, obmedzuje sa na zadováženie statkov, nutných pre život a užitočných pre domácnosť a štát. ... Chremastika sa teda líši od ekonomiky tým, že "pre ňu je obeh zdrojom bohatstva. Je celá vybudovaná na peniazoch, lebo peniaze sú začiatkom a koncom tohto druhu výmeny. ... Zamieňanie oboch foriem, ktoré sa navzájom prelínajú, vedie niektorých ľudí k tomu, že pokladajú za konečný cieľ ekonomiky uchovanie a rozmnožovanie peňazí do nekonečna." ([1];175) Ekonomika v Aristotelovom zmysle nemá byť kumulovaním a vytváraním peňazí z peňazí, ale vytváraním a hospodárením so spotrebnými statkami.

Antické Grécko predstavuje podstatné východisko európskeho myslenia a podnietilo celkový smer vývoja našej kultúry. Možno nás to pozitívnejšie z jeho terajšej skúsenosti opäť inšpiruje v novom spoločnom začiatku lepšieho, spravodlivejšieho sveta. Zrejme sa však zatiaľ ale stále je z čoho skladať na čáry-máry bánk ako vyťahovanie bankoviek z klobúka a tak spoločná ilúzia ešte pár štátnych bankrotov a záchranných kolies unesie.

Dovtedy, nech nám vydrží nádej, rozum a solidarita!


LITERATÚRA:
[1] Marx, Karol: Kapitál. Kritika politickej ekonómie. SVPL, Bratislava 1955

Súvisiace články:

• Grécko: medzi Scyllou a Charybdou
• Zachránit, či nezachránit Řecko
• Fetamorgána
• Z Platóna planktón