Václav Havel dokončil nedávno sedemtýždňovú stáž na americkej Columbijskej univerzite a pri tejto príležitosti poskytol Karen Fragalovej, redaktorke vplyvného amerického týždenníka, rozhovor, z ktorého sme vybrali podstatné časti.

Keď ste po roku 1960 po prvý raz navštívili New York, zúčastnili ste na protestoch proti vojne vo Vietname. Vidíte podobnosť medzi súčasným konfliktom v Iraku a vtedajším vo Vietname?

Myslím si, že medzinárodné spoločenstvo má právo intervenovať v prípadoch genocídy a že v tomto ohľade neprichádza ľahostajnosť do úvahy. Vidím paralelu s Nemeckom v rokoch 1938-39. Keby bolo vtedy došlo k intervencii, bolo by sa zachránilo množstvo ľudských životov. Akcia sa však musí dobre pripraviť, a to sa v prípade vojny v Iraku neurobilo. Zásadne sa v prípade Iraku ani nevysvetlilo načasovanie a vysvetlenie o ukrytých zbraniach hromadného ničenia nebolo vonkoncom presvedčivé.

Prezident Bush často hovorí o túžbe priniesť demokraciu do moslimskeho sveta. Z pohľadu na nežnú revolúciu, veríte, že demokraciu možno nastoliť zvonku?

Myslím si, že termín „export demokracie“ je nešťastný. Aj vláda, ktorá je zvolená demokraticky, môže narobiť veľa diabolských vecí, ako sme to videli na Hitlerovom príbehu. V Iraku by malo byť skôr cieľom zachrániť ďalších stotisíc Iračanov, než  snahu vytvoriť odlišný politický systém. Otázka politického systému by nemala byť súčasťou ospravedlnenia vojny, pretože záleží na samotných Iračanoch, aký politický systém si želajú vytvoriť. Chaos dnešného Iraku sa mal predvídať. Myslím si, že Američania mali Irak už dávno opustiť a mali by odísť teraz.

Myslíte si, že zamatová revolúcia by bola možná bez toho, aby sovietsky vodca Michail Gorbačovom nastolil reformy známe ako perestrojka? Je podobná revolúcia pravdepodobná v krajinách, ktoré sú v súčasnosti pod vládou totality?

Neviem, či možno tieto dve situácie porovnávať, ale v Iráne jestvuje silná opozícia mladých ľudí proti fundamentalistickej vláde. Medzinárodný záujem o opozíciu je veľmi dôležitý. Takisto sú dôležité mimovládne organizácie a mediálna podpora opozície v efektívnej forme. To sa týka nielen krajín trpiacich pod diktatúrou v moslimskom svete, ale aj v Rusku a na Kube. Myslím si, že je chybné v tomto ohľade zdôrazňovať náboženstvo, pretože fundamentalistickí kresťania môžu spôsobiť a aj spôsobili v histórii veľké množstvo tragických udalostí. V princípe všetky náboženstvá sú oddané mieru.

Často hovoríte o tom, ako vás inšpirovali americké hnutia občianskych slobôd,  ženské hnutie a povedali ste, že USA považujete za chrbtovú kosť slobody. Myslíte si, že antiteroristické zákony, akým je Patriotic Act (vlastenecký zákon), majú zásadný efekt na občianske slobody Ameriky?

Musím povedať, že som sa tu stretol s určitým typom tolerancie, ktorý je fascinujúci. Amerika vyjadruje lásku k slobode aj vystavením vlajok pred každým tretím domom a ľudia si dávajú vlajky hocikde na svoje oblečenie. Zdá sa mi to trochu smiešne, ale duch tohto všetkého je prítomný. Pripomínam si situáciu Malcolma X (bojovník za práva černochov - pozn. red.), ktorý po návrate zo zahraničnej cesty napriek prenasledovaniu v Amerike vyhlásil, že aj tak ide o najslobodnejšiu krajinu.

Ste známy ako majster absurdného divadla. Prečo si myslíte, že takýto prístup k divadlu má efekt na komentovanie politiky?

Nemal som v úmysle zamerať svoje hry priamo politicky. Sú to hry o obyčajných ľuďoch a o svete. Úloha divadla nie je didaktická - nejde o učenie ľudí, ale o kladenie otázok. Absurdné divadlo nie je skeptické divadlo, ale skôr ide o typ divadla, ktoré má posilniť ľudí v pochopení ich zmyslov.

Povedali ste, že „pravda a morálka“ môžu byť silnejšie než zbrane. Je to stále pravda aj vo veku terorizmu?

Myslím si, že to platí univerzálne. Čo sa týka terorizmu, potrebujeme ho analyzovať ako metafyzický fenomén. Ochrana seba samého sa zdá veľmi silnou potrebou, v prípade sebaobetovania by sme sa mali zamyslieť nad tým, kde má svoje príčiny.

V období po roku 1990 zasiahla eufória slobody celý svet a v súvislosti so skončením studenej vojny sa rozšírila  demokracia a zanikol apartheid. Vlna sa otočila?

Keď sa skončilo bipolárne rozdelenie sveta, diabol sa namiesto lokalizovania rozprestrel do viacerých strán. Myslím si, že svet je teraz na tom lepšie ako v časoch, keď bol rozdelený medzi Moskvou a Washingtonom. Teraz sú nové starosti, s ktorými treba pracovať, napríklad životné prostredie. Myslím si tiež, že sa zvýšila moc médií a možnosť, že do úradov prichádzajú len najlepší ľudia, sa znížila. Ľudia sa viac zaujímajú o účes politika než o to, akú  dlhodobú perspektívu ponúka, či ako pozná kontext záležitostí. Vytvorenie nového politického poriadku a vyjadrenie názorov menšiny presvedčivým spôsobom sa stalo oveľa ťažšou úlohou.

Newsweek, 8. január 2007 (krátené)