Zvesti o uzdraveniach posadnutých, malomocných, námesačných, slepých, sužovaných rôznymi neduhmi a trápeniami priniesli Ježišovi početné zástupy. O čo vlastne išlo?

Zdá sa, že Ježiš okrem učenia ponúkal aj úľavu chorým. Jeho zázračné uzdravenia majú zväčša charakter regenerácie, nápravy toho, čo bolo choré. Pokazené dáva naspäť do poriadku, do súladu s fyziologickými a prírodnými zákonmi. Záverečný dôraz má svoj zmysel. Väčšina ľudí chápe zázrak ako porušenie prírodných zákonov, znásilnenie poriadku sveta. Práve z tohto dôvodu sa zázraky odmietajú a považujú za nemožné. Zázraky sú pre rozum úplným pohoršením. U mnohých viera v Ježiša začína vnímaním ho ako učiteľa, proroka, mravného garanta, inovátora, revolucionára, jednoducho chlapíka, ktorý svojim zjavom nadchol zástupy. A končí pred zázračnými uzdraveniami a mesiášskymi posolstvami. Tvrdiť, že zázraky sa predsa nikdy nedejú, je veľmi odvážne. Žiadna ľudská skúsenosť nemôže obsiahnuť toto tvrdenie. Ale čo je dôležitejšie, tvrdenie nemožnosti je ako tvrdiť, že sa v dejinách nemôže udiať nič nové, prekvapivé, nepravdepodobné. Popieranie zázrakov predpokladá názor, že príroda zachováva večný, pevný a nemenný poriadok. Dnes ale vieme, že v prírode prebieha vývoj, že sa v nej vždy objavuje niečo nové. Preto vznik života, či nejakého nového druhu je podľa mňa rovnako prekvapivý, výnimočný moment ako zázrak v podaní Ježišovom. Upierať možnosť zázraku znamená aj popierať možnosť nového stvorenia alebo stvorenia nanovo, popierať Božiu tvorivú slobodu. A s ňou ruka v ruke popierame aj ľudskú slobodu, ktorej podstata je vo vytváraní niečoho nového. Človek bez tvorenia nových informácií, nových poriadkov je len determinovaným prírodným úkazom.

Verím v zázraky, aby som mohla veriť, že v dejinách je možné tvoriť nové veci, že človek má svoj stvoriteľský podiel na tomto svete v myšlienkových variáciách a realizácii snov. Verím aj v ľudsko-božské vytváranie novej skutočnosti, ktoré nás oživuje a posúva ďalej, neničí starý poriadok, len završuje a užíva ho k vynachádzaniu nových štruktúr.

Preto Ježiš mohol prirodzene reorganizovať spoločnosť, vytvárať nové podmienky pre nové myšlienky, obnovovať to, čo nefungovalo. Lebo len cez jeho zázraky sa dá vysvetliť aj vznik kresťanstva. Vzdať sa znovuutvárania skutočnosti je vzdať sa svojej moci robiť zázraky.