Bezradne pôsobiaci belgický elegán (pôvodným povolaním chirurg) Jacques Rogge rozpráva o idealizme a nemá ďaleko od toho aby tvrdil, že tiež naletel čínskej vláde na sľuby, ktoré dala pri kandidatúre na letné olympijské hry. Sľuby, podľa ktorých by sa dal vynoviť bonmot: nikto nemá toľko ľudských práv, koľko vám sľúbi čínska diktatúra. Tento -ako sa píše v encyklopédií- veľký bojovník proti dopingu, megalomanstvu a "prílišnej" komercionalizácii hier (ktovie kde je hranica tej "prílišnosti") povie, že sa nebude ospravedlňovať za to čo nespôsobil, veď on predsa internet neblokuje- ako sa zamestnávatelia tých cenzorov k hrám dostali už nezmieni. I to encyklopedické bránenie nabubrelosti a predajnosti, ak by len o dva dni neskôr Medzinárodný olympijský výbor nehlásil rekordné zisky, takmer tri miliardy euro len za Peking.

Hádam by sme funkcionárom MOV ten ich idealizmus verili viacerí, keby v tej istej dobe čo zverejnili svoje astronomické zisky -pre istotu upozorňujem, že to je čistý zisk nie náklady alebo obrat- neprebrali od svojich ázijských hostiteľov aj maniere. Na rokovanie IOC konané pri príležitosti olympiády a majúce viac-menej formu parlamentného zhromaždenia vpustili len niekoľko vybraných novinárov a i tým zakázali fotiť, natáčať či klásť otázky. Rogge a nie len on sa snaží zahovoriť, že všetky sľuby o zlepšení boli len prázdnymi blábolmi. Dnes je už absolútne jasné, že k žiadnemu zlepšeniu v otázke ľudských práv (o občianskych ani nezačínajme) nedošlo, práve naopak. V období príprav na olympiádu došlo k zvýšeniu ich hrubého porušovania, začať by sa dalo nepriamymi ako nútené vysťahovávanie bez patričnej náhrady z miest, kde sa budovala infraštruktúra a skončiť až pri zvýšenom zatýkaní a iných represáliách voči známym disidentom ale aj dovtedy neangažovaným v priamej súvislosti so zabezpečením "hladkého a pokojného" priebehu tejto akcie v posledných mesiacoch.

Marco Polo  vyhlásil, že Čína je drak, ktorý spí, ale keď sa raz prebudí budeme sa všetci náramne čudovať. Čudujeme sa, mnohí, takmer všetci, väčšina z obrovských mrakodrapov, či iných "výdobytkoch" tejto ohavnej kombinácie komunizmu s kapitalizmom robiace z ľudí živé stroje s nízkymi nákladmi na údržbu. Niektorí sme i naleteli, páni z IOC to asi neboli, s troma miliardami eur vo vrecku asi necítia veľa výčitiek a nekladú otázky (ani sebe). Naletel významný  režisér Steven Spielberg, ktorý sa nechal nalákať na prácu umeleckého konzultanta a uveril všakovakým sľubom, jeho vieru zlomili až obušky a pištole čínskych vojakov na telách tibetských civilistov túto jar. Neskoro. Propaganda tejto krajiny už dostala to najdôležitejšie, know-how z Hollywoodu, potom čo pán Spielberg odletel svojím súkromným triskáčom späť do svojej vily na niektorej pláži USA, nechal za sebou okrem desaťtisícov bez súdu v pracovných táboroch väznených "nepohodlných" ľudí veľký kus práce. Jeho plody uvideli   miliardy divákov po celom svete v televízií, ak niečo aj nedokončil, stranou vhodne vybraté kádre istotne skopírovali jeho štýl a dokončili to. Čínska diktatúra sa bude môcť predviesť v najvyššom lesku.

Zahajovací i ukončovací ceremoniál sa  uskutočnil na novom, obrovskom štadióne nazývanom "vtáčie hniezdo". Umelec Ai Weiwei, ktorý ho navrhol medzičasom s pekinskou olympiádou nechce mať nič spoločné, tiež mu to došlo a tiež neskoro. A nie len jemu. Make up brutálneho režimu ktorý zbrojí ako o preteky a utláča akékoľvek pokusy o slobodu či názor vylepšili aj iní západní architekti a designéri. Je to veľký trh, znie pragmatické vysvetlenie, ale pozor tu znova máme tendenciu na niečo naletieť. Ak už prestaneme veriť sľubom tak v uvedomovaní skutočnosti poďme trocha ďalej. Nestalo sa to len nemeckým inžinierom, ktorí navrhli cyklistický štadión, nedostali naň zákazku a potom ho postavila čínska firma (na vlas totožný bez toho aby dostali  čo i len honorár za návrh). Nenechajme sa oklamať tým, že Čína je veľká studnica plná lacnej pracovnej sily, ktorá pre nás vyrába "korunové" mobily, či šije tričká, ktoré potom v hypermarketoch predávajú za cenu jedného rozhovoru na prístroji vyššie spomínanom. Predajom divízie osobných počítačov IBM Lenovu to nezačalo ani neskončilo, ale je to memento. Počítače, fotoaparáty či telefóny, ktoré sa v Číne voľakedy iba skladali a súčiastky, najmä tie zložitejšie sa vyrábali inde tam v súčasnosti vznikajú komplet. Všetko v poriadku môžete si povedať, veď nasýtení, leniví, rozmaznaní obyvatelia západu beztak už majú školy a odmietajú pracovať manuálne. Ibaže takto to nepôjde do nekonečna. Na západe niekto dobre platený navrhne design, naprogramuje software a potom to nízko kvalifikovaná pracovná sila na východe vyrobí -omyl. To je len prechodný stav. Už sa začína meniť. Niektorí čínski výrobcovia už majú vlastné vývojové a dizajnérske štúdiá.

Cynickejší medzi nami (teda tí čo predajú svoje ideály za podstatne menej ako tri miliardy eur) by si mali uvedomiť, že dnes sa tvoria normy. Ak budeme považovať za normálny súčasný čínsky režim, ak tam budú cestovať naši športovci a politici ako keby sa tam nediali zverstvá na civilnom obyvateľstve len tak si zaskákať, zabehať alebo zafandiť nastavujeme si svoju budúcnosť, alebo v optimistickom prípade, ktorý je vo svete zrých1ujúcej sa globalizácie nepravdepodobný, budúcnosť našich detí. Budúcnosť živých strojov, nie hovoriacich, s nízkou spotrebou. Ak Číne dláždime cestu stať sa veľmocou prvého rangu dnes za to platia generácie miestnych vo fabrikách s nebezpečnými chemikáliami bez ochranných prostriedkov svojim zdravím, časom za to budeme platiť my, najprv blahobytom, potom slobodami a potom všetkým.

Niekto bude v tejto chvíli argumentovať, že je neskoro, že Čína už  veľmocou je, že už nie je o čom, ale to je len povrchné konštatovanie, tak veľmi časté keď, my ľudia zo západu, posudzujeme východ, snažíme sa ho zaradiť a pochopiť vo vlastných štruktúrach. Jeden príklad za všetky: najväčšia priehrada sveta, ak by taká stála v strednej Európe znamenalo by to nepochybne silnú ekonomiku, rozvinutú spoločnosť, bohaté stredné triedy a tak ďalej a tak ďalej. Čo to však znamená v Číne? Stojí, veru áno, ale plavebné komory pre lode nefungujú a nevedno kedy začnú, inu plánované hospodárstvo fyzikálne zákony ani masy vody neusmerní. Lode plné tovaru zastavia pred priehradou, vyložia ho na kamióny a tie ho blatistými cestami (podľa počasia viac či uplne) prevezú na iné lode na druhej strane priehrady. Napulírované mrakodrapy áno, ale postavené krvopotne a v pomere k tomu ako vyzerá zvyšok krajiny tvoriace skôr potemkinovské kulisy.  Tí čo veria v Čínu ako veľmoc zasa naleteli, len inak. Mýlia sa v mnohom.

Terajšia ČĽR pripomína v niečom príbeh o Zvieracej farme zo známej knihy a to hlavne svojim možným koncom a od pravdy nemá tak ďaleko ani priame prirovnanie, pretože spomínaná megalomanská priehrada má už teraz niekoľko trhlín v betóne, z čoho najväčšia presahuje  14 metrov. Neprivolávajme však zlé. To čomu uverili tí, ktorí vidia Čínu ako „hotovú veľmoc“ je do značnej miery postavené na prezentácii predstaviteľov režimu krajiny ako jedného muža. Patriotizmus, ako  nazývajú jednotný uhol pohľadu totožný s tým čo chce strana, a to je to o čo sa snažia v poslednej dobe i nacionalistickou kartou. Čo ukazuje táto snaha? Nemožnosť alebo neschopnosť ovládať masy tak jednoducho a priamočiaro ako voľakedy -už na to treba aj západné metódy. V Číne sa niečo deje. Keď sa hovorí o rodiacej občianskej spoločnosti, nie je to samozrejme tých zopár odvážnych disidentov (čiže väzňov), ktorých by bez záujmu medzinárodných organizácií dávno rozpredali na orgány (ako to robia s príslušníkmi hnutia Falun gong), ale o bežných ľudí s ktorých „kritikov režimu“ vyrobili.  Napríklad z roľníkov ktorých po státisícoch presídľuje do panelákových bytov v ktorých si logicky nevedia zvyknúť a zúrodňujú ich strechy a podobne. Presídľovanie sa deje samozrejme kvôli priehradám a olympiáde . Toto sú ľudia čo hovoria otvorene so zahraničnými novinármi, vlastné názory (to prekvapenie na tvárach mocipánov v Pekingu by som chcel vidieť) a niekedy sa aj organizujú. Najväčším dôkazom úpadku takéhoto systému je situácia keď si vlastnou nešikovnosťou a hlúposťou vyrába nepriateľov.