JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Ako nás Gorila učí demokracii

Kríza žánru | Editorial | Tomáš Profant | 10.02.2012

_ma_small

Jedným zo základných predpokladov liberálneho myslenia je vnímanie jednotlivcov ako úplné, dokončené indivíduá, ktorých preferencie, či záujmy, sú hotové a vo svojej podstate nemenné. Thomas Hobbes predpokladá v prirodzenom stave človeka, ako keby práve „vyskočil zo zeme a náhle, ako hríb, dosiahol plnú dospelosť, bez toho, aby bol v kontakte s inými ľuďmi.“

Základom radikálne demokratického prístupu, ako ho vo svojej knihe z 1986 Demokracia a kapitalizmus rozvíjajú Samuel Bowles a Herbert Gintis, je, že takéto chápanie človeka podrýva možnosti skutočnej participácie ľudí na živote ich spoločnosti. Človek sa učí byť tým, čím je počas celého svojho života a svoju „demokratičnosť“ nasáva v každej inštitúcii, v ktorej sa práve nachádza. Takže dieťa sa učí poslúchať v škole rovnako, ako sa dospelý učí poslúchať vo firme. Možnosti, ktoré má, sú značne obmedzené a zodpovedajú dvom možným stratégiám ako ich opísal Albert Hirschman – únik a hlas. Únik je možnosťou slobodne si zvoliť. Človek nevyjednáva o tom, čo sa učí v škole, ale jednoducho si nájde (kúpi) inú školu (lepšiu, ľahšiu, výhodnejšiu, atď.), teda unikne vyjednávaniu. To isté platí v prípade znečistenia vzduchu a sťahovania sa namiesto usilovania sa o lepšie enviromentálne zákony, či v prípade voľby politických strán. Volič volí a na politickom dianí sa viac nezúčastňuje, uniká mu. Naopak, hlas predpokladá takéto vyjednávanie, počas ktorého sa zároveň človek učí, že vyjednávanie má zmysel. Liberálne ekonomické myslenie z nás robí ľudí, ktorí v každej situácii hľadajú únik namiesto hlasu. Namiesto združovania sa a dôslednom zúčastňovaní sa na politickom živote našej obce sme indivíduami, ktorým pojem komunita nič nehovorí. Stávame sa tak tým, za čo nás neoklasická ekonómia považuje už dávno – individuálne jednajúcimi racionálnymi aktérmi.

Takéto dôsledky kapitalizmu pre správanie sa ľudí pritom predpokladali aj starší myslitelia v liberálnej tradícii ako Smith či Bentham. Občianske cnosti, ktoré túžba po zisku a hierarchické usporiadanie firiem v ľuďoch zatláčajú do pozadia, mali byť udržované združovaním sa v občianskych spolkoch. Kultúrna reprodukcia hodnôt však už nenašla miesto v novších liberálnych (neoklasických) teóriách.

Kam vstupuje Gorila v tomto zdanlivo filozofickom spore o povahu človeka? Zdá sa, že protesty za posledné dva týždne priviedli na slovenské námestia viac ľudí, ako akýkoľvek iný protest od nežnej revolúcie (zrejme však s výnimkou niektorých odborárskych protestov, či obsadenia Markízy v 1998). To, čo vidíme, je zomknutie sa okolo témy korupcie naprieč spektrom politických názorov.

Rozdiely však badať v tom, akým spôsobom sa s Gorilou vyrovnať. Kým na ľavici je zrejmá podpora protestom, ako legitímnej forme vyjadrenia názoru, na pravici vidíme odpor voči takémuto spoločnému hlasu. Obvyklý spôsob vyjadrenia preferencie – únik k volebnej urne – je tu narušený. Pregnantne tento názor vyjadril Fedor Gál: „Organizátori by mali vstúpiť do politiky a mali by sa uchádzať o priazeň voličov vo voľbách, a to od najnižšej úrovne. Nerobím si ilúzie o hlase väčšiny, vždy som patril medzi menšiny, ale nikdy som sa nesnažil mimo legálnych a legitímnych kanálov hovoriť do moci. Teda s výnimkou udalostí z roku 1989, keď išlo o odstránenie režimu skutočne zločineckého.“ Ide o obvyklý prejav názoru, že politika sa má diať liberálne-demokratickým spôsobom, teda skrz voľbu politických strán. Všetky ostatné formy „hovorenia do moci“ sú nelegitímne.

Fedor Gál tu redukuje politiku na onen jednorázový akt, raz za štyri roky, kedy volič má možnosť zvoliť politickú stranu. Predpokladá, že má svoje jasne dané preferencie a tie vyjadrí. Zo svojho vnímania vynecháva to, ako sa človek demokracii učí skrz miznúce demokratické formy vyjednávania v každodennom živote. Hoci politický život pred rozšírením volebného práva ťažko možno nazvať demokratickým, participácia na politickom živote spoločnosti bola vtedy omnoho vyššia. Existovali hnutia proti zdaneniu, povinnej vojenskej službe, nedostatku jedla, zaberaniu pôdy, či lesov. Tieto formy protestu sa najčastejšie prejavovali kultúrnou formou v podobe pouličného divadla, sprievodov alebo iných symbolických protestov. Rozšírenie volebného práva síce zaviedlo mnohé sociálne výdobytky, avšak zároveň s ním (ale nie kvôli nemu) prišla éra obmedzovania participácie na politickom živote. Človek tak dnes vyjadruje svoju vôľu sám, namiesto toho, aby sa združoval a diskutoval o tom, akú vôľu a akým spôsobom ju vhodne vyjadriť.

Pre Bowlesa a Gintisa tieto myšlienky ústia v dokazovanie, že kapitalizmus má za následok obmedzenie demokracie. Občan síce má možnosť voliť, ale nielenže je hierarchii podriaďovaný na pracovisku, je z pracoviska a trhu (a školy) naučený rozhodovať sa iba voľbou (únikom) a nie demokratickým vyjednávaním (hlasom). Preto ho voľba raz za štyri roky uspokojuje.

Gorila je príležitosť ukázať, že človek sa naopak neustále demokracii učí a demonštrácia je formou demokracie. Jej význam treba preto vidieť nielen v boji proti korupcii, ale najmä v tom, že ľudia na Slovensku si uvedomia širšie možnosti, ktoré združovanie sa ponúka. To bude v budúcnosti najlepšou odpoveďou liberálnym hlasom, pretože politika na ulicu nielen patrí, ona tam už dávno je.

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 30 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 18.02.2012 (Dobrovoľná spolupráca?)

Diskusia k článku obsahuje 7 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist